BarVo

Extremely trivial, shockingly boring and bad ... S tak blbým názvom asi nejde natočiť dobrý film.

Nezvyklý minimalizmus u Almodóvara, len občasné vizuálne premostenia a oku lahodiace scenérie pripomenú jeho typický rukopis. Rafinovane popretkávané záblesky minulosti krásne do seba a do deja zapadajú, tŕpnete kam to vlastne smeruje, ale umelcov testament sa našťastie nekoná. Banderas vo svojej životnej úlohe /aspoň pre mňa/. Dokonalé, dojemné, veľmi osobné a úprimné. Zase ma ten Pedro dostal.

Trochu rozvláčne to začalo, ale postupne sa to celkom dobre zamotalo. Koniec ma zamrzel, musela som nad ním prižmúriť všetky oči a spustiť jednu hviezdu.

Váhala som medzi 3 a 4 hviezdami, bolo to nesúrodé. Neonaci prostredie spoľahlivo zabilo aj menší náznak pochopenia, či sympatie, ale to by až tak nevadilo. Horšie je to s vykreslením postáv, o Larsovi človek až do konca nevie čo si myslieť a pritom tu má pomerne široký priestor. Naproti tomu tu bola uveriteľná a uchopiteľná postava Jimmyho, ktorej prerod napriek minimu slov a absencie životného príbehu bol pre mňa zaujímavejší než hlavná zápletka.

Je pozoruhodné s akou ľahkosťou dokážu natočiť Francúzi aj takéto plytké scenáre. Tieto divné milostné zápletky idú síce úplne mimo mňa, ale keď sa nad tým človek moc nezamýšľa, tak to aj ujde. Dobre sa na to pozerá, to je ale všetko.

K Doors nemám obzvlášť vyhranený vzťah, hudba bola výborná, len ten Morrison ma tam vždy trochu rušil. Tento dokument je ale fantastický, radosť pozerať. Žiadna adorácia, triezvy nadhľad, priamy a bez zbytočných obkecov, k tomu množstvo archívnych záznamov a skvelá muzika. Nevedela som od toho oči odtrhnúť. Wow.

Nebola to úplná katastrofa /ten film/, ale od Vinterberga som čakala viac. Až na pár pôsobivých scén je to taký ničím výnimočný priemer. Pritom predloha mala silný emočný záber, ktorý zostal uväznený v najbanálnejších filmárskych stereotypoch. Ťažké srdce mám na záver, to bol holyvúd jak vyšitý.

Plnokrvný Lynch, ku ktorému neviem byť kritická /až na jeho posledné kúsky/.Jednoduchá roadmovie v originálnom prevedení, aj napriek 2 hodinám dokonale funguje o.i. vďaka geniálnej hudbe, veľmi svojskému humoru, či hercom, ktorí si tu neskutočne vychutnávajú každú scénu. Po pár minútach som aj zabudla na svoje antipatie ku Nicolasovi Cageovi.

Ťažko hodnotiť dokument aj hlavného aktéra, ten je pre mňa dodnes záhadou. Zvláštny životný príbeh, ktorý sa nedá vysvetliť za polhodinu. Z tejto série ma ale zaujal najviac, v rámci možnosti poskytol asi najvernejší obraz.

Tak toto by bola náročná úloha aj pre skúsenejšieho filmára. Dzurinda pôsobí síce žoviálne a priateľsky, ale nepustí k telu nikoho a film je tak úplne v jeho réžii.