BarVo

Niekde som čítala, že dnes sa už takto filmy netočia. Hm, skôr si myslím, že je chybou očakávať druhé Pouta. Pre mňa príjemný film a aj keď je mu čo vytknúť, počnúc scenáristickými zádrhelmi /keď sa muž so mnou nerozpráva, riešim to tak, že sa vyspím s prvým okoloidúcim Poliakom?/ či niektorými neveľmi dobre vybratými hercami /pardon, ale Mádlovi som neprišla na chuť až do konca a nebolo to v tom, že by zle hral, ešte horší výber bola jeho žena/, pôsobí to ako celok sympaticky. Naviac, Nvota ani zlý film nenatočil. Čo potešilo moje oko i dušu, boli Geišbergovci, Burgr, a vôbec celá tá partička eštébákov.

Tieto ruské filmy, to je ako predohra k samovražde. Depka na mňa spadla riadna, napriek tomu som to rada dopozerala. Netradičný a originálny pohľad na milostný trojuholník. Široká je ruská duša...

Plnému hodnoteniu zabránil nie celkom uveriteľný záver. Že na svoju obhajobu nepovedala jedinú vetu, mi nepríde čudné, ale že si nik nevšimol, čo bolo s jej synom... Ani zaživa, ani pri pitve? Tak to ne...

Vôbec nemám pocit, že človek musí byť nutne veriaci, aby sa mu film páčil. Paradoxne, práve naopak. Temer dokumentárne spracovanie nikomu nevnucuje názor, diváka do ničoho netlačí. A pritom v závere je to až neskutočne silné. Veľmi príjemné prekvapenie.

nno, zas to netreba preháňať s tým hodnotením. Možno som ešte intelektuálne nedozrela, ale mne sa to videlo ako taký pomalý, od polovice už aj príjemný film s prapodivno-úchvatným Seanom Pennom. Hviezda dole pretože sa to hralo na niečo, čím to nie je.

Asexuálna rozprava o sexualite. A pritom tak nádejný príbeh. Dojem dosť pokazila Keira Knightley, ktorej som neuverila absolútne nič. Zaspáva sa pri tom ale dobre.

Cynicky povedané, film o tom, že modlitby asi nie sú najlepšou odpoveďou na terorizmus. Pre niekoho vleklé, artovo nudné, bez deja. Avšak natrieskať film dejom, zbytočným hudobným podmazom a odbočkami len tak naoko, ťažko by vyznelo hlavné posolstvo filmu, keď napriek predsudkom a inému názoru ste schopný prijať a pochopiť rozhodnutie mníchov zostať a čeliť smrti. Film dáva otázky, na ktoré niet správnej odpovede. Nedá mi nespomenúť a neporovnať to s Malickovym eposom Strom života, ktorý svojim pátosom, nabubrelosťou a dinosaurami ako i jednoznačnou odpoveďou na záver zabil myšlienku filmu a na mňa pôsobil skôr ako efektný kresťanský nábor.

Taká nenápadná a pritom zaujímavá /svojim spôsobom/ detektívka. Navonok sa vlastne nič nedeje, len nejak podvedome čakáte, čo sa stane. A ono sa nestane nič. Nejednoznačný záver filmu jednoznačne prospel, sadla som Ozonovi na lep se vším všudy.

Zápletka zaujímavá, samé herecké esá a režírujúci Sean Penn k tomu - no nepozrite si to! A teraz vážne. Nepozrite si to. Ja som skôr zo zvedavosti čakala, že ako už len toto môže skončiť. No, príšerne. Tak zúfalý scenár nezachráni už nikto a nič. Ani Jack Nicholson.

Komentovať nejak zmysluplne rodinné, detské a k tomu americké animačky je dosť ošemetné, keďže evidentne mi nie sú určené. Ale keď už som to pretrpela v 3D, nedá mi nespomenúť aspoň toľko, že s posolstvami a životnými múdrami by som sa už nejak vysporiadala, nie však s tým, že za celý čas som sa nieže nezasmiala, ale ani neusmiala. Ťažká nuda. Pre mňa jedna hviezda, a za moje chichotajúce sa decko druhá.