Marek1991

Ďalšia zbytočnosť. Ak niekto natočí 1 film, tak je možné, že ho ohodnotím ako odpad. Ak niekto natočí viac, napríklad tu štyri, tak je skôr možné, že odpadom všetky nebudú, no George Maciunas sa dokázal zapísať do histórie kinematografie úplnými zbytočnosťami, ktoré sa ani za experimenty veľmi považovať nedajú, je to skôr pseudoumenie. Hodnotiť niekoho celú tvorbu ako odpad, tak to sa mi už dávno nestalo a možno ani tak skoro nestane, ak vôbec. Tento človek však dokázal natočiť nezmysly.

Nebudem sa tváriť ako recesista, je to proste zbytočnosť, ktorá ma za cieľ pseudoumenie, ktoré je stratou času, toto teda radikálnou, navyše je to na začiatku aj nechutné.

Prosím vás, tento človek, čo to vyrobil sa tu hral na nejaké umenie, no bolo to len zbytočné striedanie čiernobielych obrazcov. Na otázku, či je to film alebo halucinogénna tvorba, by som sa priklonil skôr k halucinogénnej tvorbe, je to pseudoumenie.

Sfilmovaný komiks, ktorý môže slúžiť aj k zamysleniu, no mne veľa nedal, je to taká trápna zbytočnosť, tiež ma to nebavilo.

Jasne geniálne dielo, načo točiť Vykúpenie z väznice Shawshank, keď môžte celý večer sledovať toto a zamýšľať sa nad tým, čo tým autor myslel a filozofovať. Vážne k tomu potrebujete toto nezmyselné a zbytočné dielo? Niektorí ľudia sú asi často zavretí doma sami a nudia sa veľmi, lebo toto sa za normálne považovať nedá.

Zaujímavý thriller o rozpore toho, čo je správne a toho, čo by bolo lepšie pre výchovu dieťaťa. Je dosť zamotaný a pritom stále jednoduchý. Má štýl, v ktorom sa niekedy nevyznám a robí mi problémy v udržaní napätia, či v chápaní deja. Je to dosť rozumný a dosť zaujímavý film napriek jednoduchému prostrediu a postavám. Aj keď je to opäť o drogách, polícii a súkromných detektívoch, akosi mi tento film prišiel spracovaním obyčajný, silné otázky vyvstávajúce nakoniec mi dojem nezlepšili.

Emmerich by sa mohol nazvať propagandistickým režisérom, ktorý vzbudzuje slepý patriotizmus v Američanoch. Jeho filmy sa motajú zväčša okolo priemeru, ale tento ma ozaj nebavil. On je taký slabší Michael Bay. Tento film bol diskutabilný nielen z vedeckého hľadiska, ale aj z logického. Najmä pri pohľade na mrakodrap, v ktorom bola v jeho strede obrovská diera a on napriek tomu stál. Znova sem zaplietli Černobyľ, na rok 1998 tam bolo veľa nezmyslov o vývine Godzilly a jej činoch. Celý film je temný, plný zbytočných scén a plný klišé. Je to taký mix Dňa nezávislosti a Jurského parku, avšak toto je dosť silné Béčko. Klasika to rozhodne nie je, Američania však radi strašia ľudí a odvádzajú pozornosť, King Kong úplne stačil, toto už bola zbytočnosť. Propaganda na plnú silu a chystá sa ďalší takýto film a pri tej dĺžke by som dodal, že to dosť nudilo a bolo útrpné sledovať to dohadovanie.

Spočiatku som bol z toho rozladený, keďže takéto spojenie súčasnosti a minulosti je nevkus, ale nakoniec mi bolo jasné, že ide o paródiu, ktorá mala práve v tej minulosti zvýrazniť nezmysly súčasnosti, či poukázať na rozdiely. Najviac pobavila v súvislosti s Vikingami viac než v súvislosti s Britániou. Sranda bola aj keď imperiálny Rím útočil na malú britskú usadlosť a hovorili, že idú dobyť teroristov, aká paralela s dnešnými imperiálnymi Spojenými štátmi americkými. Hefty a iné vtipy, či dej mali dosť paralel s inými filmami, nebolo to v ničom extra iné, akurát to vyšlo v roku, keď Británia organizovala olympiádu, predchádzajúci diel bol o olympiáde, takže tento bol zjavne len o predstavení britskej kultúry v mnohých scénach a bol multikultúrny. Názov síce má paralely s filmom o Jamesovi Bondovi, ale ochrancovia tu museli tentokrát prísť až z Gálie, keďže je to oblasť dnešného Francúzska s ktorým Briti nemajú dobré historické vzťahy, tak aj tento film slúžil ako uzmierenie. Je však zlé, ak pozerám komédiu a nezabávam sa, akurát ku koncu trocha, možno som stratil zmysel pre humor, ak som niekedy nejaký mal. Som rád, že Gérard Depardieu ešte vždy dokáže prikývnuť na tieto filmy, lebo bez neho by ozaj boli len gýčové a Béčkové, takto mi, aký taký dojem zachraňuje.

Klasický jednoduchý dokument, kde ľudia rozprávajú, čo si myslia o konkrétnej tvrdej hudbe, ktorú im pustia a vzápätí podávajú svoj pohľad na to hudobníci, ktorí takúto hudbu tvoria. Ži a nechaj žiť, tým sa môžme riadiť. Ja tiež nemám rád túto hudbu, lebo pôsobí na mňa disharmonicky a životu tých ľudí nerozumiem. Ak sa im páči taká hudba a majú potrebu zo seba stále vydávať takto energiu, zlosť, spievať o postapokalyptických veciach, či solidarite a dobre kontrastným tvrdým spôsobom, tak je to ich vec. Čiastočne aj mali pravdu, že ľudia nad hudbou veľmi nerozmýšľajú, no zmysluplné texty a najmä zrozumiteľné majú mnohí speváci iných žánrov. Ja si viem v každom žánri niečo nájsť, najmä podľa situácie, nálady, ale v tomto tvrdšom žánri nemám zrovna veľa obľúbených piesní, ale ani v príliš jemnej klasike 16., 17., 18., či 19. storočia. Alkohol, fajčenie, vulgarizmy, to nie je zrovna pre mňa a vnímam to ako zbytočné a nedávalo mi to zrovna zmysel k tým mierumilovným rečiam o zvieratách, aj keď to úplne so sebou nesúviselo. Skrátka mám radšej harmonickú hudbu než disharmonickú. Dokument ako taký však bol dosť slabý, boli to len pohľady bežnej verejnosti a konkrétnych tvorcov, avšak žiadny pohľad nebol ten môj, nejakú systematiku som v tom nenašiel a tiež nie zmysluplnú nadväznosť otázok, taký jednoduchý film.

Cestovný film na balkánsky spôsob plný bláznivostí. Viete pozerať na film, ktorý je farebne dosť monotónny, je z vidieckeho prostredia a je to len brodenie sa poliami a lúkami plnými bahna za vojny, kde sa vojna prejaví až na konci, nie je zrovna pre mňa. Smútok otca za synom, záverečná tragédia aj napriek upozorneniam a vložky v podobe cigánskej muziky boli pre mňa najvýraznejšie momenty filmu. Ak mal tento film zobrazovať 40. roky 20. storočia, tak mu to vyšlo, lebo som mal pocit, že to bolo natočené omnoho skôr ako v roku 1980. Niektoré tragikomédie z Balkánu sa mi páčia, iné nie. Veľmi vnútorne hlboké to nebolo a tiež som sa nesmial, skrátka to na mňa pôsobilo ako krátka oddychovka z minulosti.