Avathar

Premrhaná šanca. Rozhodne sa ale nejedná o zlý film. Problém je, že je strašne predvídateľný a ide podľa jasnej šablóny. Nejedná sa o komplexný pohľad na Hawkingov život a jeho osobnosť, ale len o takú zbierku momentiek, ktoré sa zameriavajú hlavne na jeho osobný život. Trochu škoda, pretože mňa osobne by zaujímalo aj to, ako sa Hawking ku svojim teóriám dopracoval, koľko ho to stálo úsilia, obetovania, ktoré nepochybne podstúpil aj napriek svojej chorobe. Ale dobre, rešpektujem, že sa film zameral viac na Hawkingove súkromie. Bohužiaľ, aj táto rovina je nedotiahnutá a veľmi trpí na predvídateľnosť. Od začiatku je jasné, ako sa budú jednotlivé vzťahy vyvíjať (bolo to jasné aj mne, akožto neznalcovi Hawkingovho života), napr. Jane a učiteľ hudby, Stephen a nová opatrovateľka apod. Rovnako by som prijal, že – keď už si to film vybral ako centrálny motív – mohla byť viac rozvinutá vzťahová časť. Film sa dosť zameriava aj na Jane, ale jej postava je osobnostne strašne slabo vykreslená. Tiež by som chcel vidieť čoho všetkého sa musela vzdať, koľko musela obetovať svojmu vzťahu Stephenovi, aká silná to musela byť láska a pevné puto. To všetko je tu len jemne naťuknuté. Mne skrátka nestačí vidieť časovú koláž a len si predstavovať aké to asi pre hrdinov a ich vnútro bolo. Chýba tu väčší ponor do psychiky postáv. Pritom priestor tu na to bol. Ani jedna z rovín (osobná/pracovná) teda nie je poriadne rozvinutá: pracovná je len okrajová a osobná dosť kĺže po povrchu. Vďaka celkovej schématickosti tu chýba nejaká vyložene emocionálna scéna, hoci nábehy tu sú (Stephenove rozlúčenie s Jane, spadnuté pero). Za čo však môžu tvorcovia ďakovať nebesiam sú herci. Tí sú bezchybní. Eddie Redmayne akoby Hawkingovi z oka vypadol a spolu s Felicity Jones majú medzi sebou skvelú chémiu. Tým pádom nie je problém im uveriť vzájomné city a rôzne skratkovité premeny postáv nepôsobia až tak neprirodzene. A práve vďaka hercom sa na film pozerá – napriek všetkým negatívam – veľmi dobre. Z technického hľadiska je film tiež veľmi fajn natočený. Nepodarilo sa mu však hodnoverne vykresliť dejový oblúk, či vytvoriť plnokrvné postavy (tie ťažia len a len zo svojich predstaviteľov, príp. zo známosti samotného Hawkinga). Chýba tomu sila a suverénnosť napr. ČISTEJ DUŠE, alebo koniec-koncov aj KÓDU ENIGMY. Je to skrátka len taký pekne natočený, telegrafický životopis.

Prekvapivo nevýrazné. Film sa snaží hrať na dve roviny – vojenské boje a dopad vojny na psychiku človeka. Prevažuje tá prvá. Škoda, radšej by som si pozrel psychologickú, temnú drámu, než ďalší vojnový akčňák, kde po sebe len strieľajú, strieľajú a strieľajú, ale nejakú skutočne emocionálnu scénu aby človek hľadal lupou. Snáď len jedna mala nábeh (chlapec s raketometom), inak je to skôr patetické a predvídateľné. Druhá rovina je pre zmenu strašne odbytá a skratkovitá. Aj vďaka lajdáckemu strihu pôsobia nejaké premeny hrdinov dosť nepresvedčivo a nič s tým nenarobia ani herci. Cooper nehrá zle, ale v podstate za celý film svoj výraz nemení, či už hrá zapáleného vojaka, alebo milujúceho otca rodiny. Ostatní sú skôr len štatisti, než plnokrvné postavy. Ťažko si k niekomu vypestovať nejaký vzťah. Negraduje to, je to čiernobiele, ploché a často klišé jak fras. Tá téma si pýtala lepšie (komplexnejšie) uchopenie.

Nepozerateľné. Fakt.

„NIE SOM BOB.“ Rozhodne nie márne. Atmosférou mi to pripomínalo niektoré knihy B. E. Ellisa (INFORMÁTORI, LESS THAN ZERO). Exkurz do životov niekoľkých deciek. Na prvý pohľad žiadne problémy, pod fasádou depresie, neistota, strach. Herci super, pochmúrna atmosféra funguje. Záver mi sadol. Len... ako aj pri spomínaných Ellisových knihách, mám pocit, že ma to celé asi nezasahuje tak, ako by si autor želal. V tej zdanlivej nude a (ne)príbehu, kedy sa nič de facto zvláštne nedeje, sa často dostaví nuda divácka. Pritom nemôžem povedať, že by ma postavy nezaujímali. Ale skrátka: zachytiť nudný/bežný život deprimovanej mládeže tak, aby sa miestami nezačal nudiť divák, je naozaj ťažká vec. Niektoré veci mohli byť tiež viac expresívnejšie podané. Na debut každopádne sľubný rozbeh, budem sa tešiť na ďalšie zárezy. 3,5*

Láska cez telepatiu. Príjemný filmík s originálnym nápadom. A začínam mať slabosť pre Zoe Kazan.

Epické v minimalizme. Absolútne strhujúce. Adrenalínové. Dokonalý film v každom ohľade. Záver tým pádom až absolútne nadpozemský. R. Lee Ermey z OLOVENEJ VESTY bol oproti Simmonsovi len dobrácky deduško.

No hej. Príbehovo originálne asi ako záhradný trpaslík. Ale napriek tomu je to - minimálne na jedno pozretie - celkom zábava. Mohli sa trochu viac predstaviť ostatní členovia Šestky - hračičky mali pekné. Celkovo to má dobré tempo a nie je to až tak sentimentálne ako som čakal. A Baymax je sympaťák.

„EMILY DICKINSON, BITCH!“ Tvrdý chlieb básnikov. Pohoďácky, chill-out film z mne blízkeho prostredia (tým myslím poéziu, nie pornoobchod!). Emma Roberts je ako švihnutá poetka neuveriteľne roztomilá. Tú by som chcel mať doma, aby mi každý deň svojim recitátorským hlasom predčítavala Octavia Paza :). Rovnako John Cucack si svojho salámistického, flegmatického a nerudého básnika dal s prehľadom. Romantika príjemne decentná a celkové vyznenie viac než pozitívne. Fajnovka.

„ZASRANÝ KAPITALISTA!“ Nerdi od cereálií. Milá, ľahkonohá komédia so sympatickými hercami a dobrým nápadom. Možno by celý ten koncept lepšie vynikol v sit-come, kde by sa dali jednotlivé prvky/situácie dali vyťažiť viac na dreň. Ale u mňa spokojnosť a pohodový filmík, pri ktorom som vypol a dobre sa bavil.

Zhrňme si to: surrealizmus milujem a na KRTKA som sa neuveriteľne tešil. O to väčšie bolo moje sklamanie. Nudné, rozvláčne, miestami vyložene trápne. Obrovská škoda, strašne by som sa chcel pridať k fanúšikom, pretože spojenie "surreálny-metafyzický western" na mňa pôsobilo takmer magicky a v podobnom "žánri" vidím ohromný potenciál. Pritom nemôžem povedať, že by ten dej nebol zaujímavý, len proste nebol - pre mňa - zaujímavo podaný. Skôr naopak. Všetky tie kulisy, štýl, herci. Proste nesadlo.