Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Animovaný
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (572)

plakát

Unesení vetřelci (2014) 

Čakal som, že dostanem málo, ale napriek tomu som do filmu išiel s tým, že pri takto jednoduchej premise na ňom vlastne niet čo výraznejšie posrať. A aj tak sklamanie. Skrátka je to nuda bez náboja, bez atmosféry. Film je plný scén pri ktorých si poviete niečo ako: „Hm, toto by malo byť napínavé!“ Ale... nie je. Neviem čím to bolo. Možno nudnou réžiou, pri ktorej som mal pocit, že autor robí film za trest a tak sa ho ani nepokúsil oživiť nejakým sviežejším nápadom a to dokonca ani v rámci jednotlivých scén. Všetko je tak priehľadné a jasne nalajnované, až to po pár minútach regulérne otravuje. Postavy sú mizerne zahraté a emócie, ktoré prejavujú sú tak strojené a neprirodzené až to mláti cez oči. Nehovoriac o ich správaní. Naozaj si predtým ako odídem s rodinou hlboko do hôr ani nenatankujem auto, aby mi mohlo krásne chcípnuť uprostred lesov, pretože sa to hodí do krámu? Fikané, páni tvorcovia! Naozaj sa nepokúsim vrátiť sa k autu, keď nájdem benzín, ale čakám ako ovečka, kým emzáci neprídu sami? A vôbec, celý ten koncept o zlých mimozemšťanoch, ktorí nás unášajú aby nám strčili do análu nejakú tú sondu je už tak ošúchaný a triviálny, že nemá už z princípu čím prekvapiť (každú ľakačku spoľahlivo odhadnete päť sekúnd vopred). Ale cez to by som sa preniesol. Avšak, že režisér nedokáže vytvoriť tiesnivú či nedajbože strašidelnú atmosféru aj z úplne jasných a tutových situácii (v ktorých by ju dokázalo vykúzliť aj decko) a že vôbec nevyužíva priestory, prácu s psychikou postáv, postupné gradovanie napätia... tak to už je na pováženou. Btw.: Tú kameru, čo preletí vesmírom a zemskou atmosférou a po dopade má len prasknutý objektív a ďalej normálne točí chcem tiež.

plakát

The McPherson Tape (1989) 

Vlastne hodne slabé... Angličtinou nevládnem zase až tak dobre, takže som mal miestami v deji chaos. Teda niežeby tie dialógy čo som pochytil za niečo stáli. „It’s a spaceship, Mike? Holy Shit. It is. Shit, what the fuck is that?! Holy shit.“ Všetci vrieskajú jeden cez druhého, každý tliape svoje, proste bordel. Bolestne vidno, že Alioto nemal žiadny rozpočet. Technická kvalita mizivá, strašne slabé tempo. Naozaj to vyzerá akoby niekto len zapol kameru a nechal zopár nehercov hrať karty (čo je mimochodom mimoriadne blbá a idiotsky dlhá scéna). A tým myslím FAKT nehercov. Ukazuje sa, že pri found footage musíte naozaj vyberať koho obsadíte. A ten niekto by mal skrátka vedieť improvizovať, pôsobiť vierohodne. To títo ochotníci nezvládajú a výsledkom ani zďaleka nie je umocnenie reality, čo je ešte podrývané hlúpym scenárom (postavy sa s tým, že práve videli vesmírnu loď a mimozemšťanov vyrovnajú pozoruhodne rýchlo a o pár minút si už pokojne krájajú tortu a vtipkujú akoby nič. He?). Celý obraz je navyše strašne tmavý, častokrát nevidno okrem tmy absolútne nič a o tom, že sa niečo stalo viete len tak, že niekto zakričí, alebo mimozemšťan strčí svoj čumák priamo do kamery. Ja viem, že technika vtedy ešte nebola to čo dnes, ale aj tak. Celý čas som sa len modlil, aby ich už tí gumení ufónci uniesli a bol konečne koniec. A za tú hudbu pri záverečných titulkoch, čo znie ako z nejakej lacnej SEGA videohry by som jej autora osobne prepleskol. Ešteže Alioto neskôr natočil kvalitný remake v ktorom sa viac vyhral s postavami a celkovo celým konceptom. Preto odporúčam siahnuť rovno po ňom :)

plakát

Úsvit planety opic (2014) 

Vlastne jediná moja výtka smeruje k záveru, ktorý mohol byť predsa len trošku dôraznejší a ktorý by celý príbeh posunul výraznejšie vpred. Pokojne aj za cenu dlhšej stopáže. Takto síce koniec namotá na ďalší diel, ale vo mne ostala pachuť niečoho neuzavretého... Akoby tvorcom odrazu došiel dych. Ale inak je to skvelý letný biják. Nabúšené tempo, svižný vstup do deja, funkčné emócie, inteligentne rozvíjaný dej a skvelý Caesar (ktorý si spolu so svojou partou tradične kradne celý film pre seba). Husto atmosférické, dynamické, miestami priam skutočne osudové. Snáď sa Reeves pri trojke obklopí rovnako schopným tímom a udrží vysokú latku kvality.

plakát

Paranormal Activity: Prokletí (2014) 

No. Bodík k dobru, že sa tvorcovia rozhodli sériu trochu osviežiť (nové prostredie, postavy...), ale inak to každým dielom len mrvia a mrvia, pokusy o prepojenie či mytológiu pôsobia umelo, jeden nezmyselný zvrat za druhým (time travel, srsly?!) a vôbec... mám pocit, že sa to od pôvodne krásne jednoduchého konceptu stále len zbytočne zamotáva. Rozumiem, že treba divákov naťahovať, aby sa točili ďalšie diely a zarábali prachy, ale mňa to už pomaly začína otravovať... Niežeby som sa vyložene nudil, ale tak nejak mám pocit, že sérii dochádza dych. Tak dúfam, že to tvorcovia už nejako uzavrú a nechajú démonov spať.

plakát

Zrození ďábla (2014) 

Tak zaiste... Priehľadné jak pohár vody a vykradnutá Rosemary. O nejakej originalite nemôže byť ani reč. No napriek tomu sa to sledovalo celkom fajn, nejaké napätie bolo, aj pár veľmi dobrých scén (les, záver v dome). Plus: found footage mám rád (a nie, stále ma neunavuje :)) takže nemám dôvod film hádzať do odpadu. Jednohubka na dobrú noc.

plakát

Mr. Jones (2013) 

"NETUŠÍTE PROTI KOMU STOJÍTE." Solídny found footage. Hoci nie tak úplne (veď uvidíte). V poslednej tretine dosť tiesnivá psychedelická nočná mora (doslova): Chaos. Panika. Desivé výjavy. Neuchopiteľnosť... Ja nájsť v lese podobných strašiakov, prípadne samotného pána Jonesa, tak okamžite utekám, mením si meno a odlietam prvým možným letom niekam ďaleko. Najlepšie na Mars. Veru, do niektorých vecí je lepšie nestrkať nos. Veľmi fajn, trochu iný, ale o to intenzívnejší zážitok. Stojí za skúšku.

plakát

Očista (2013) 

„BOH ŽEHNAJ AMERIKE, ZNOVUZRODENÉMU NÁRODU.“ Pozor, spoilery. Ako mnohým iným, ani mne sa celkom nezdá, že by sa praktika typu Očisty mohla niekedy zaviesť do praxe a ešte sa hrdiť svojou úspešnosťou. Ale nie je to nezaujímavé, len mal tento nápad podľa mňa omnoho väčšie šance obstáť v poriadne čiernej a (zámerne) hyperbolickej satire. Áno, trochu tej kritiky spoločnosti sa podarilo prepašovať aj sem, napr. záver a titulky sprevádzané rádiovým spravodajstvom, to sú však len také jemné podrypnutia, ktoré v reáli nič neriešia a poukazujú na dávno známe. Ako celok ostáva OČISTA „len“ slušnou a rádoby vážnou žánrovou jednohubkou s pomerne odhadnuteľným dejom (už na začiatku, keď stepfordská panička nesie hlavnej hrdinke čerstvo upečené cookies som tušil, že ona a ostatní susedia ešte nepovedali posledné slovo) a priehľadným morálnym chvostíkom. Skrátka ekvivalent hororu na sobotný večer – chytľavý nápad, solídni herci, pohodlné napätie (záchrany na poslednú chvíľu included!) a minimálna potreba zapínať mozog (naozaj by synátor pustil uprostred Očisty cudzieho človeka do baráku a ohrozil zvyšok rodiny?; naozaj by sa dcérkin nápadník pokúsil jej otca zakillovať, lebo ho nechce prijať do rodiny?; a čo tie náhle skoky z „očista je cool, podporujeme ju,“ do „nie, to čo robíme nie je správne!“; plus ak je hlavný hrdina taký macher na zabezpečovacie systémy, neočakával by som, že sa útočníci dostanú do domu priam lusknutím prstov). Napriek tomu nie som nejako závratne sklamaný. Odsýpa to slušne, Hawke a Headeyová to držia a Rhys Wakefield je ukážkový psychopat. Takže v rámci možnosti spokojnosť, čakal som menej.

plakát

Let Me Help You (2014) (amatérský film) 

No eh. Mám rád amatérske filmy a dokážem im poodpúšťať takmer všetko, ak ma niečím zaujmú. Ale toto bola, pri všetkej úcte, neuveriteľná nuda. Stopáž neuveriteľne prestrelená. Film by potreboval hrubé zásahy v dramaturgii, viac rytmizovať jednotlivé scény, zhutniť dej a vyčistiť ho od vaty. Hercom som neveril ani jedno nadýchnutie, čo mi obvykle v amatérskych kúskoch nevadí, ale tu to už na môj vkus až moc mlátilo cez oči. Nepridávajú tomu ani dialógy. Sú neuveriteľné, neprirodzené a šuštia papierom. Ešte dvojnásobne to podtrhávajú herci, ktorí svoje repliky deklamujú akoby sa neuveriteľne nudili a už to chceli mať čo najskôr za sebou. Ale dobre. Aj toto všetko by som odpustil ak by mal film aspoň nejakú tú znepokojivú atmosféru či nápad. Bohužiaľ, nič také sa nekoná. Pri "napínavých" scénach som sa akurát tak pobavene uškŕňal a neveriacky krútil hlavou. Nápad nie je síce nijako extra zaujímavý, ani nosný, ale aspoň na podarenú jednohubku poslúžiť mohol. Ak by bol adekvátne spracovaný. Na filme bolestne vidieť, že vznikal doslova na kolene a že je v podstate dielom jediného človeka. Čo je škoda, nabudúce by možno bolo prospešné sa obklopiť podobnými hororovými/filmovými nadšencami a poriadne dramaturgicky a koncepčne ošetriť scenár, ísť do možno ešte väčšieho minimalizmu, skúsiť najprv rozpracovať nejaký dielčí a nosnejší nápad na kratšiu stopáž a učiť sa budovať atmosféru, vedenie hercov a tak ďalej a tak ďalej... Ale áno, každý nejak začínal a rozhodne nad Smutným nelámem palicu a som zvedavý na ďalšie jeho filmové pokusy. A čubky z Blair pobavili.

plakát

Skutečné Amityville – Dům hrůzy (2005) (TV film) 

Prípad „strašidelného“ domu v Amityville je celkom dobre známy. Potešilo ma, že dokument ostáva neutrálny a „iba“ predkladá informácie. Bol som tiež rád, že sa vo väčšej miere venovali DeFeovi a tragédii ktorá „Amityvillskému hororu“ predchádzala. Slovo dostanú všetky strany, padnú argumenty pre a proti, ako aj racionálne vysvetlenia. Osobne sa prikláňam k tomu, že celý príbeh Lutzovej rodiny je komplet, alebo takmer komplet vykonštruovaný podvod s cieľom namastiť si vrecká. Na celej kauze je tak zaujímavé aj to, ako rozdeľuje nielen obyčajných ľudí, ale aj samotných „parapsychológov.“ Holzer na mňa skutočne pôsobil dojmom, že by ducha našiel aj v škatuľke od zápaliek, Warrenová - diplomaticky povedané - krajne nepresvedčivá, zato Peter Jordan ponúkol viac triezveho a skeptickejšieho uvažovania a ukázal tak, že vyšetrovateľ paranormálnych javov nemusí byť nutne vygumovaný šarlatán. Dokumentu v mojich očiach trochu uberajú akurát hrané scény (rekonštrukcie udalostí), ktoré majú naozaj len ilustračný charakter. Ale inak zaujímavý materiál.

plakát

Andyho film (2009) (amatérský film) 

Skutočne veľmi znepokojivé. Až som si na niektorých miestach musel pripomínať, že je to len film. Teda... bol to len film, však? Však?!