Avathar

"ROUGH NIGHT?" Poriadne nadupaná hellride. Strašne sa mi páčilo ako plynulo sa medzi sebou jednotlivé príbehy prelievali. Škoda tých zopár slabších digitálnych trikov. Inak ale veľmi sympatický film, kde nedrhne tempo a napätie funguje tak ako má. Fajnovka.

V podstate podľa očakávaní. Oproti románu o dosť zmäkčené a menej intenzívne. Predovšetkým mi chýbala tá neuveriteľná psycho atmosféra plná šialenstva, cynizmu, krutosti, smrti a rozkladu, ktorá zo stránok knihy doslova kvapkala. Možno by to chcelo viac štylizácie (resp. vybalansovať štylizáciu s naturalizmom), dokonca som sa pristihol, že by som to strašne rád videl ako animovaný film. Ale keď sa odprostím od porovnávania s predlohou, tak som viac-menej spokojný. Dobre natočené, ústredné dvojičky výborné, bosorka tiež. Funkčné zakomponovanie titulného „veľkého zošita“ do deja. Možno niektoré scény mohli byť viac vyhrotené. Ale v zásade nadpriemer.

Atmosféra ako z príbehov bratov Grimmovcov či ľudových povedačiek, rozprávok a báchoriek. Výjavy ako z nočnej mory. Špina. Blato. A lesy v ktorých nič dobré nečíha. Áno, áno, áno! Toto je presne to, čo od hororu chcem. A som rád, že po Jennifer Kent (BABADOOK) sa na scéne objavuje Robert Eggers – ďalší ohromný talent, ktorý nám toho v budúcnosti ešte veľa ukáže. Som tiež rád, že sa tento film prebojoval aj do našich kín, vidieť ho na veľkom plátne bol zážitok. Treba však podotknúť, že toto je druh filmu, ktorý sa na pôdu multiplexov vôbec nehodí – omnoho viac mu pristane nejaké menšie, komornejšie, skôr alternatívne kino (skutočne sa jedná o festivalový film pre náročnejších). Takto som sa mohol akurát v duchu uškŕňať nad množstvom hlúpučkých tínedžerských párikov, ktoré si do kina prišli primárne olizovať ksichty a ich udiveným híkaním nad tým, že „toto predsa ani nie je horor, lol.“ Ó, veru je. Sakra je! Ale márna sláva, ak za vrchol hororu považujete OČISTU, CONJURING či iné „family friendly“ popcorny budujúce „strach“ takmer výhradne na ľakačkách, tak choďte o dom ďalej. Na to, aby vás Eggers zneistil, tieto primitívne barličky nepotrebuje. Réžia je absolútne sústredená. Herecky absolútne bez chyby (a výkony detských hercov? - niečo neuveriteľné!) a intenzitou niektorých scén ohromne emocionálne silné a znepokojivé (Chatrč v lese, Calebova choroba, únos dieťaťa, záver..). Nádherná kamera, výtvarná stránka a mrazivá hudba. Amerika 17. storočia. Svet, v ktorom si musíte dávať pozor na to, čo hovoríte a ako sa správate. Jediný žartík, nevhodné slovko môže odštartovať smršť a zničiť všetkých naokolo. Paranoja, náboženská hystéria, fanatizmus a márne vzývanie mlčiaceho Boha. A Zlo, ktoré len čaká na to, kedy mu dáte príležitosť... Už sa neviem dočkať druhej – tentoraz súkromnej – projekcie. Jediná výtka: je to príliš krátke. Okamžite chcem režisérsky zostrih a nech to má celé pekne dve hodiny! Tak by to bolo ešte lepšie. Nádherný, nádherný temný diamant.

Objektívne je to samozrejme Třeštíkovej slabší kúsok. Ale mňa to aj tak bavilo. Lídu Baarovú som síce v žiadnom filme nevidel, ale jej životný príbeh bol pre mňa vždy veľmi zaujímavý. Iste, dalo by sa polemizovať, nakoľko si Baarová svoje rozprávanie prikrášľuje, keďže Třeštíková jej do toho takmer vôbec nevstupuje. Ale v tomto prípade jej to nemám za zlé. Načo sa zbytočne snažiť „dusiť“ jednu starú, osamelú ženu, ktorá je evidentne psychicky takmer na dne? Už len ten jej príbeh samotný je proste neuveriteľný a dobre poukazuje aj na to, akú majú veľké (nielen) filmové hviezdy tendenciu zhasnúť a prepadnúť sa do úplného zabudnutia. A koľkokrát na to nepotrebujú ani turbulentnú historickú dobu. Ja som napriek všetkému musel obdivovať Baarovej vytrvalosť, schopnosť vždy sa vzchopiť (aj navzdory tej komplikovanej dobe!) a opäť naštartovať svoju kariéru. Niektoré súdy, ktoré ešte aj dnes padajú na jej adresu mi prídu tak trochu prísne. Kolaborantka? Len kvôli tomu, že snáď spala s Goebbelsom? Ale prosím vás... Jej to bolo srdečne jedno, o politiku sa vôbec nezaujímala a myslím, že o Goebbelsovi a Hitlerovi (resp. o ich plánoch / názoroch) mala skutočne veľmi zahmlenú predstavu. Iste, Baarová mi ako človek nebola príliš sympatická. Prišlo mi, že je (okrem iného) strašne zamilovaná hlavne sama do seba, resp. do svojho obrazu v dobách najväčšej slávy (kedy jej pri nohách ležali najmocnejší muži sveta – to je fuk odkiaľ boli a čo boli zač) a veľmi málo empatická voči druhým. Ale odsudzovať ju nemienim. Napriek tomu som k nej v závere pociťoval súcit, pretože som skrátka a dobre videl hlavne zlomenú, smutnú ženu unavenú celým životom, ktorá sa dokáže usmiať len vtedy, keď rozpráva o tom aká bola úžasná a ako ju všetci milovali._____ „CHCELA BY SOM SA... PROSTE LEN TAK STRATIŤ. VŽDY KEĎ SA PREBUDÍM, POVIEM SI: ZASE NOVÝ DEŇ!... ALE TIE DNI UŽ NIČ NEPRINÁŠAJÚ, VIETE?“

Burton ma začína srať. Ale fakt, že veľmi. Nepotreboval som od neho ďalšiu pecku v štýle EDA WOODA, chcel som proste len dobrý film. BIG EYES mal všetky predpoklady byť dobrým – zaujímavý príbeh, výborní herci, scenáristi... Ale nič z toho. Postavy sú opäť totálne prázdne (ako je u Tima v poslednej dobe zvykom), jedine Amy Adams dokáže svojej hrdinke vdýchnuť život a človek jej naozaj verí všetky emócie. O to väčšia škoda, že jej postava nie je viac prepracovaná, že nie je viac zachytená jej vášeň pre vlastné umenie, pre jej vzťah s dcérou, s Walterom apod. To všetko sa odbije pár scénami/vetami. Christoph Waltz je doslova a dopísmena príšerný a to som neveril, že niečo takéto napíšem. Pri jeho šaškovaní pred súdom v závere filmu, mi už bolo regulérne za tvorcov trápne. Povrchné, absolútne bez kúzla a bez šťavy. Jediné, čo je na tomto filme dobré je Amy Adams. A možno celková výtvarnosť a kamera. A to je všetko. Iste, je to lepšie ako TEMNÉ TIENE, ale to nie je bohvieaká výhra. Burton regulérne zosenilnel, sorry, už to musím priznať aj ja. Je to smutný pohľad, keď režisér, ktorého najlepšie filmy ma emocionálne žmýkali a žmýkajú dodnes, vypotí takúto sračku bez duše. Zase. Opäť obrovské sklamanie. Myslel som, že s FRANKENWEENIEM chytil Tim druhý dych, ale len som si staval vzdušné zámky – aj v tom prípade ho zachránilo len to, že vlastne remakoval svoj vlastný film. Burton už skrátka točí sterilné, chladné prefabrikáty. Vlastne ma to znechutilo ešte viac než TEMNÉ TIENE, pretože takto zabiť dobrý príbeh, to dokáže asi len Tim Burton! Voilá, ďalšia veta, o ktorej som si nemyslel, že ju raz napíšem. Na ďalšie jeho filmy sa úprimne neteším.

"GO BACK TO JAIL!" Vtipný, milý bonus.

Tak neviem, potenciál na hororovú jednohubku by tu bol, ale... malo sa jednať o vážne mienený horor? Alebo tak trochu o paródiu? Ak to prvé, tak to fatálne nefunguje, ak to druhé, tak to miestami vtipné je, obávam sa ale, že nezámerne. Ten hlavný záporák/démon/duch/svedomie/smrť/whatever bol zobrazený prečo? Desivý je asi ako obložený chlebíček a svojim herectvom to ešte viac zbytočne mrví. Lepšie by IMHO bolo, ak by sa zo zrniacej TV/notebooku ozýval len jeho hlas (aby to trochu ladilo aj s názvom, že). Trošku sa viac pohrať s kamerou, pridať aj nejaké detaily a zapracovať na strihu. Hlavná hrdinka pôsobila vcelku v pohode, na to, čo sa dialo okolo. Hudba použitá dosť wtf. Pobavil ma tieň kameramana na stene a neherecké výkony. Tak nech nežerem, dám dve hviezdy.

Technicky výborné, herci skvelí. Viac ma bavila prvá polovica. Ak by bol celý film súdnou drámou, vôbec by som sa nehneval. Zvyšok nie je zlý, ale absolútne bez napätia, bez prekvapivého momentu. Je to predvídateľné, vďaka hudbe nechutne vlezlé, na mnohých miestach regulérne gýčovité (ako inak). Typicky "americké" zjednodušovanie a čiernobiele videnie sveta, bolo v tomto prípade skoro až na smiech (pastelková, nažehlená Amerika vs. NDR - zamrznutá ríša zla pripomínajúca Mordor, plná škaredých týpkov, ktorí po vás štekajú desivou nemčinou). Coenovci z toho preblesli naozaj len občas. Rád by som film videl kompletne v ich réžii. Avšak... Would it help?

Úplne klasický romantický film. S dôrazom na slovo "úplne." Je to pomerne naivné, príbeh nemá absolútne čím prekvapiť, správanie hlavnej hrdinky bolo miestami dosť podivné, emócie mohli byť silnejšie, všetko je tip top decentné, postavy sú takmer všetky jednorozmerné... Ale nejak extra ma to nenudilo, film je natočený veľmi zručne a myslím, že už len kvôli výkonu Saoirse Ronan sa oplatí BROOKLYN vidieť, pretože je to práve ona, ktorá to celé ťahá, dokáže si získať sympatie a svojej - po scenáristickej stránke - dosť slabo vykreslenej hrdinke dodať život.

Rimbaud slovenskej muziky, hypersenzitívny génius zničený drogami, nepokojnou spoločnosťou raných deväťdesiatych rokov a vlastným vnútrom, ktoré muselo byť omnoho komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdalo. Marek Brezovský pre mňa zostal, aj po dopozeraní tohto skvelého dokumentu, záhadnou postavou. Cítil som, že sa v ňom bije strašne veľa protikladov, strašne veľa emócií. A takí ľudia tu väčšinou neostávajú dlho, bohužiaľ. Všetci zúčastnení popisujú, aký Marek bol, ale jedným dychom dodávajú, že proste nevedia uchopiť to, čo sa v ňom odohrávalo. A už to asi nikdy nezistia. Život miloval a chcel vyskúšať všetko, čo ponúka – a paradoxne, to ho zničilo. Ostala po ňom nádherná hudba, ktorá jediná môže byť snáď akýmsi kľúčom... Posledný záber Mareka, krátko pred smrťou, to ako si zapaľuje cigaretu, zakloní hlavu, slastne vyfúkne dym a melancholicky pozrie do kamery, je pre mňa jedna z najsilnejších a najsmutnejších scén filmu.