Avathar

No eh. Mám rád amatérske filmy a dokážem im poodpúšťať takmer všetko, ak ma niečím zaujmú. Ale toto bola, pri všetkej úcte, neuveriteľná nuda. Stopáž neuveriteľne prestrelená. Film by potreboval hrubé zásahy v dramaturgii, viac rytmizovať jednotlivé scény, zhutniť dej a vyčistiť ho od vaty. Hercom som neveril ani jedno nadýchnutie, čo mi obvykle v amatérskych kúskoch nevadí, ale tu to už na môj vkus až moc mlátilo cez oči. Nepridávajú tomu ani dialógy. Sú neuveriteľné, neprirodzené a šuštia papierom. Ešte dvojnásobne to podtrhávajú herci, ktorí svoje repliky deklamujú akoby sa neuveriteľne nudili a už to chceli mať čo najskôr za sebou. Ale dobre. Aj toto všetko by som odpustil ak by mal film aspoň nejakú tú znepokojivú atmosféru či nápad. Bohužiaľ, nič také sa nekoná. Pri "napínavých" scénach som sa akurát tak pobavene uškŕňal a neveriacky krútil hlavou. Nápad nie je síce nijako extra zaujímavý, ani nosný, ale aspoň na podarenú jednohubku poslúžiť mohol. Ak by bol adekvátne spracovaný. Na filme bolestne vidieť, že vznikal doslova na kolene a že je v podstate dielom jediného človeka. Čo je škoda, nabudúce by možno bolo prospešné sa obklopiť podobnými hororovými/filmovými nadšencami a poriadne dramaturgicky a koncepčne ošetriť scenár, ísť do možno ešte väčšieho minimalizmu, skúsiť najprv rozpracovať nejaký dielčí a nosnejší nápad na kratšiu stopáž a učiť sa budovať atmosféru, vedenie hercov a tak ďalej a tak ďalej... Ale áno, každý nejak začínal a rozhodne nad Smutným nelámem palicu a som zvedavý na ďalšie jeho filmové pokusy. A čubky z Blair pobavili.

Prípad „strašidelného“ domu v Amityville je celkom dobre známy. Potešilo ma, že dokument ostáva neutrálny a „iba“ predkladá informácie. Bol som tiež rád, že sa vo väčšej miere venovali DeFeovi a tragédii ktorá „Amityvillskému hororu“ predchádzala. Slovo dostanú všetky strany, padnú argumenty pre a proti, ako aj racionálne vysvetlenia. Osobne sa prikláňam k tomu, že celý príbeh Lutzovej rodiny je komplet, alebo takmer komplet vykonštruovaný podvod s cieľom namastiť si vrecká. Na celej kauze je tak zaujímavé aj to, ako rozdeľuje nielen obyčajných ľudí, ale aj samotných „parapsychológov.“ Holzer na mňa skutočne pôsobil dojmom, že by ducha našiel aj v škatuľke od zápaliek, Warrenová - diplomaticky povedané - krajne nepresvedčivá, zato Peter Jordan ponúkol viac triezveho a skeptickejšieho uvažovania a ukázal tak, že vyšetrovateľ paranormálnych javov nemusí byť nutne vygumovaný šarlatán. Dokumentu v mojich očiach trochu uberajú akurát hrané scény (rekonštrukcie udalostí), ktoré majú naozaj len ilustračný charakter. Ale inak zaujímavý materiál.

Skutočne veľmi znepokojivé. Až som si na niektorých miestach musel pripomínať, že je to len film. Teda... bol to len film, však? Však?!

Pochmúrna psychologická socio dráma so sci-fi prvkami? A prečo nie? Iná Zem, iné sci-fi. Opäť sa raz ukázalo, že stačí zaujímavý nápad a môžete dokázať divy. Brit Marlingová je nádherná a neuveriteľne charizmatická a všetko som jej žral aj s navijakom. Pre mňa je tento film okrem iného aj o nestálosti reality. Stačí jedno lusknutie prsta a všetko sa roztriešti ako zrkadlo. Kto čaká typické sci-fi, bude sklamaný. Pretože ANOTHER EARTH sa aj napriek tomuto žánrovému chvostíku zameriava hlavne na dvoch výčitkami poničených a minulosťou poznačených smutných ľudí a ich vzájomnú cestu k sebe. Film o potrebe druhej šance, pomoci a nádeji. Bez gýča, bez patetickosti. Civilné, hĺbavé a silné.

Fuck you, Potter! Toto je to pravé. Nádherné, vtipné, dojemné, nostalgické, ľudské, magické... Kiki a jej sympaťáckeho kocúra Jijiho si nemožno nezamilovať. Ďalší dokonalý Miyazaki.

"BOJÍM SA BOHA. VERTE MI... BOJÍM SA BOHA." Dobré. Ale mal som pocit, že z námetu sa dalo vytrieskať omnoho viac (prijal by som dlhšiu stopáž a širší záber na celú story, background sekty). Trošku neukočírované žonglovanie so žánrami. Mám rád Kevinov "dialógový štýl," ale sem sa miestami IMHO nehodil (veľa vysvetľovačiek, hlavne v závere). A možno mohol byť EŠTE o kúsok drzejší a nekompromisnejší a viac pritlačiť na pílu. Napriek tomu celkom slušná šleha s niekoľkými parádnymi scénami (trumpety, pastorova kázeň), čiernym humorom a dobrým tempom. Michael Parks absolútne bez chyby (už kvôli jeho výkonu sa oplatí film pozrieť).

Genialita. To pravé potešenie pre moje filmové chuťové poháriky a pohladenie pre moju zhnitú surrealistickú dušu. Absurdné, ohromne vtipné a zábavné a v podtexte vlastne neskutočne cynické, kruté a smutné. Surrealizmus, sen, čierny humor, satira... nemožno si nespomenúť na Becketta či Ionesca. Takéto scenáre chcem písať keď budem veľký. Brilantný kus filmárčiny.

"MERCI." Jeden z najsilnejších a najsugestívnejších klipov, aký som kedy videl. V 6minútovej skratke sa Dolan vyjadrí k dopadne šikany na človeka, na presné vyjadrenie vnútra obete a na kritiku celého okolia, resp. spoločnosti. To všetko v omračujúcom vizuáli, za doprovodu skvelého songu. Emocionálne. Smutné. Absurdné. Pravdivé... Bravo.

„УХОДИТЕ!“ Ponechám bokom, že oveľa radšej by som si pozrel film o skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v roku 1959 (a z ktorej skutočne behajú zimomriavky) a o ktorej sa vo filme len hovorí, ale budiž. Retro už tak neletí a tak tu máme typicky americký mládežnícky gang namachrovaných sráčov, ktorý chce spomínanej záhade prísť na kĺb. Do určitej chvíle sa jedná o taký typický priemerný found footage horor. Vlastne skôr podpriemerný, pretože znepokojivých scén je minimum (stopy v snehu ma zas až tak nerozrajcovali a ten jazyk vyzeral skôr jak slimák) a strach sa nejako nie a nie dostaviť. Na found footage je tu pomerne málo rozklepanej kamery, čo bude pre niektorých určite plus, zároveň to miestami po kameramanskej stránke pôsobí ako „normálny film“ (fakt by ma zaujímalo ako v takom nehostinnom prostredí dokázali nakrútiť tak pekné a čisté zábery z dosť podivných uhlov, ale whatever). Herci sú okej, pokiaľ sa majú tváriť neutrálne, akákoľvek ďalšia emócia je v ich podaní, slušne povedané: nedôveryhodná. Prostredie mohutných hôr pod tonami snehu je pôsobivé (rozhodne nepatrí k miestam, kde by ste sa v prípade núdze len tak ľahko dovolali pomoci). Ale cca od lavíny a od momentu, keď sa partička dostane do tajného sovietskeho bunkra to ide celé... ku dnu. Akonáhle začne Harlin mávať debilnými konšpiračnými teóriami, Filadelfským experimentom, zombíkmi, jadrovými reaktormi, teleportom a cestovaním v čase skrz portály, tak TADY KONČÍ VEŠKERÁ LEGRACE! Menej je viac, to je niečo čo sa v slovníku režiséra a scenáristu zrejme nenachádza. Harlin tam teda napchá všetko a s tou svojou zabejčilosťou nám ukazuje jednu trápnejšiu scénu/dialóg za druhou až... k samotnému záveru. Ten mal zrejme pôsobiť ako „šokujúce rozuzlenie,“ či „uzavretie kruhu,“ ale v skutočnosti je to tak neuveriteľne kolosálna hovadina, že to skôr ako dôkaz Harlinovej „sofistikovanosti“ bude pôsobiť len a len ako dôkaz jeho režijnej (a scenáristickej) impotencie.

Temná elégia na stratené detstvo. Krutá, dráždivá a smutná. Charlotte ma opäť doslova zhypnotizovala.