Avathar

„CHLAPEC, KTORÝ PREŽIL... PRIŠIEL ZOMRIEŤ.“ No to je toho. Tak som si konečne našiel čas a pozrel si vyvrcholenie tohto „celosvetového fenoménu.“ A skutočne som plný dojmov. Tých negatívnych. TOTO má byť zakončenie tej x-dielnej ságy?! Ten strhujúci epos? Emocionálna bomba? Ale prosímváspekne... Pre mňa je toto príklad totálne vyprázdneného popcorňáku, na ktorý človek zabudne hneď ako zmiznú titulky. Ale tak iste: pozerá sa na to pekne. Avšak rozprávanie je totálne rozbité, celé je to sterilné a totálne bez emócií (až na vzácne výnimky). Voldemort je tu len plastelínový panáčik a skôr ako stelesnenie Zla pôsobí ako senilný deduško, ktorého by si bez problémov podali aj prváčikovia z Bifľomoru. O hlavných hrdinov som sa vôbec nebál, necítil som pocit toho ohrozenia, žiadny epický feeling že „teraz ide absolútne o všetko“ sa nedostavil. A to je sakra prúser. Argumenty typu „ty tomu nerozumieš, lebo nie si fanúšik, nemáš to načítané a tým pádom si nerozpoznal všetky nuansy a finesy a blabla“ si strčte sa kúzelný klobúk. Je to skrátka absolútne režijne nezvládnutá práca. Yates vôbec nevie gradovať napätie, vzťahy medzi postavami a ich prerody vyznievajú trápne a umelo. Emócie tu prakticky neexistujú a keď už, tak to pôsobí skôr pritrapnelo (Epilóg, Harryho rozhovor s mŕtvymi blízkymi, Nevillov preslov). Bitka o Rokfort bola tak slabý čaj, až som si musel zakrývať oči. Prskavky, nejakí tí trollovia a postavy umierajúce mimo záber. Nedík, kokoti. Ale to najväčšie peklo ešte malo prísť: finálny duel Pottera a Vy-viete-koho a následná „čajová párty.“ Niečo tak desivo odfláknuté a tupé som už teda dlho nevidel. Ale šak čo... veď pán Filch všetko pozametá a svet je zase fajn. Ani ten všetkými vychvaľovaný Princov príbeh ma až tak nedojal (hoci jednoznačne patrí k tomu najlepšiemu z filmu). Gýčovité, hlúpe, únavné, rutinné. Zlatý Columbus, zlaté DEATHLY HALLOWS part 1.___P. S.: radšej než tento blivajz odporúčam dookola si prehrávať trailery, ktoré sú presne také, aký mal byť celý film: emocionálne, epické, strhujúce... A to v dva a pol minútach. FAIL.

Menej surreálne; viac impresionistické. Séria náladotvorných obrázkov. Kató s atmosférou čarovať vie a potvrdzuje to aj v tomto - pre mnohých možno nezáživnom a nudnom - krátkom dielku.

Poctivé, inteligentné a komorné scífko. Tak ako to mám rád. Sam Rockwell skutočne perfektný.

„SME V DOBRÝCH RUKÁCH!“ My ass! Odpad jak omšové víno! Áno, nápad je to zaujímavý – niekoľko cudzincov (z ktorých každý má nejaký ten problém) sa stretne v malej reštaurácii a výčapný nie je nikto iný ako sám Ježiš Kristus osobne. Úlet? No, myslím že z toho mohla vzniknúť prinajmenšom zaujímavá alegória, film plný myšlienok a podnetov k uvažovaniu. A aký je výsledok? Hnusná, sektárska propagandistická sračka. Ako sorry, ale márne pátram po filme, ktorý ma dokázal tak nasrať ako tento. Odhliadnuc od príšerných hercov a spôsobu natočenia – ideologicky sa jedná o tak odporný brainwashing, že mi skoro privodil mrtvicu. Ježiš je tu len odporná, nesympatická figúra, z ktorej sa sype jedna dogmatická poučka za druhou. Pod pláštikom akejsi rádoby múdrosti vyslovuje veci ako z príručiek Strážnej veže. S dementným úsmevom na perách priznáva že vraždil ženy a deti, pretože to proste zapadalo do jeho „plánu.“ Manipuluje s ostatnými. Snaží sa im vsugerovať, že im necháva slobodnú vôľu, pritom jasne hovorí vety typu: „Nemôžete si vziať priateľa, ktorého roky milujete, pretože on vo mňa neverí. A len tak medzi nami, čo je viac: moja láska alebo jeho?“ či „Len ak vo mňa uveríte, budete spasení. Dám vám všetko, len ma požiadajte. Musíte otvoriť svoje srdce, inak vás čaká utrpenie naveky vekov.“ Zastrašuje. Vyžíva sa v utrpení iných. Cielene v ľuďoch potláča ich vlastnú individualitu, mení ich na stádo tupých ovcí bez názoru, bez vlastného pohľadu na život, bez toho čo ich robí ľuďmi. Ľudský život pre neho nič neznamená, pretože je to „len príprava na ten skutočný život po smrti.“ Nedáva ľuďom možnosť ovládať ho, prijať zodpovednosť za samých seba. Buď on, alebo zatratenie. Buď čierna alebo biela. Nič medzi tým. Bodka. Vysloví že pod každým hriechom sa ukrýva silná pýcha, pritom ňou sám disponuje až až. Neexistuje tu žiadna myšlienka, len súhrn naučených gýčovitých fráz, neexistuje tu možnosť polemiky ani nesúhlasu. V tomto filme je Ježiš Kristus narcistický, fašistický a manipulatívny sociopat, ktorý sa neštíti aj tých najodpornejších praktík, len aby ho ľudia nasledovali. Ak teda Ježiško naozaj existuje a toto je jeho reálny predobraz tak pánboh... ehm, teda Satan s nami. Fundamentalistickí katolíci však budú isto spokojní až-až, určite si zasoplia niekoľko kartónov vreckoviek____Čím to, že zo všetkých postáv mi pripadal najsympatickejší práve ten najväčší „hriešnik?“ Asi preto, že mal argumenty, vlastný názor a aspoň štipku zdravého rozumu, oproti tým ostatným dementom. A preto že nakoniec zvolil menšie zlo a odišiel radšej so Satanom. Takže ospravedlňte ma... idem si na cestu do pekla zabaliť čisté trenky a vziať niečo pekné na čítanie.

Zatiaľ asi najlepší dokument od Piussi, aký som mal možnosť vidieť. Asi závisí veľa od témy, keďže Piussin štýl nakrúcania sa príliš nezmenil. KREHKÁ IDENTITA je ale určite lepšie natočený film než predchádzajúci bordel OD FICA DO FICA, hoci na strihu a kamere by sa ešte dalo popracovať. Rovnako ma trochu zamrzelo, že Piussi dotyčných v dokumente trochu viac „nepodusila,“ neišla do konfrontácii... Ale zrejme bolo jej zámerom proste len ukázať „výkvet“ našej národniarskej smotánky. A je to skutočne pozoruhodné panoptikum kreatúr, aké by ste inde len ťažko hľadali. Miliónkrát za film som sa chytal za hlavu a hovoril si, že toto už tí ľudia ani nemôžu myslieť vážne (Panna Mária, ktorá utiera handrou Slovensko, žena zamilovaná do sv. Metoda, genetické výskumy Matice slovenskej, Hitler odkojený na slovenskom mliečku, ženské orgazmicky vzdychajúce nad kosťami sv. Gorazda). Bolo mi na grcanie, zároveň mi behal mráz po chrbte a na tvári sa mi zračil neveriacky škľab, pri pomyslení, že títo ľudia zrejme naozaj myslia vážne to čo vypúšťajú z úst. Pozoruhodná paleta emócii. Ale aspoň vieme, aké existencie sa medzi nami pohybujú. Zbierka zamindrákovaných úbožiakov, paranoidných psychotikov, fašistov, klerofašistov, bláznov a psychopatov... eeeh, teda chcel som povedať: slušných, národne uvedomelých, pronárodne zmýšľajúcich, dobrosrdečných, kultivovaných, halušky milujúcich, Bohom vyvolených a milých obdivovateľov slovenskej histórie!... Alebo vlastne nechcel. Freakshow pri ktorej človek nevie, či sa hystericky smiať, alebo plakať.

Nádherná nočná mora.

„BOH NÁS OPUSTIL.“ Achjo. A ja som sa tak chcel báť! Bohužiaľ, tento fraškoidný blábol je viac smiešny ako desivý. Solomon je neskutočný patlal. Príbeh nie je nič extra originálne, ale atmosféra miestami vydarená – sychravé jesenné lesy 19. storočia, malý domček, všade hmla. Rovnako pointu by som úplne nezatracoval. Bohužiaľ to celé padá na režisérovej neschopnosti funkčne rozohrať príbeh. Solomon možno vie vykúzliť zaujímavý výtvarný záber, či efekt a podfarbiť to príjemne mystery hudbou, ale katastrofálne zlyháva v dynamike, gradácii a napätí. Scény sú na seba nahádzané ako špinavé trenky, snáď tisíckrát sa rozbehne nejaká dramatická scéna, ktorá skončí tým, že postava otvorí oči a povie si: „Ou, tak to bol ale sen!“ Herci mizerní. Hoci sú tu esá ako Sutherland či Spacek, film vôbec neťahajú. Furt len blbo čumia a pôsobia akoby ani poriadne nevedeli, čo majú robiť, ako sa tváriť apod. Fascinovala ma režisérova neschopnosť vdýchnuť postavám život a emócie. Všetci strúhajú kamenný pokerface a to aj vtedy keď najmladšia členka rodiny levituje vo vzduchu, poltergeist jej uštedruje facky a dvere sa samé od seba zatvárajú. Obzvlášť jedna scéna je mimoriadne vypečená... Alebo keď vidíme ako postavu očividne ovláda duch, vykrúca jej končatiny a trieska ňou o zem, budeme len tak sedieť v kreslách, zadumane si podopierať hlavy, poprípade nudne obrátime očami a nasadíme výraz: „To už došli sušienky?!“ Fakt, išiel som do kolien. Dialógy otrasné, správanie postáv na hranici debility („racionálne“ argumenty pána učiteľa, to jako vážne?). Strih zmätený, silné WTF momenty, chaos, neschopnosť poriadne vykresliť vzťahy medzi postavami, neschopnosť vytvoriť napätie. Len tisíckrát videné ľakačky, vizuál opajcnutý zo SLEEPY HOLLOW a hudba od Elfmana. Fail jak hrom. 20% za to, že Solomon sa pochlapil a prekonal svoj opus DUNGEONS & DRAGONS (hoci, to zas také ťažké nebolo), za dobovú atmosféru a za Rachel Hurd-Wood, ktorej jedinej som to ako-tak veril.

Lahôdka. V mnohom mi to prišlo akoby Tarantino nadviazal na INGLORIOUS BASTERDS (historická téma, určitá epickosť príbehu, pomsta utláčaných). Atmosféra otrokárskej Ameriky je dokonalá. Úžasne natočené, s tonou geniálnych scén (podanie ruky, predchodcovia KKK a ich masky, záver, snáď všetky prestrelky), perfektných dialógov a samozrejme bezchybných hercov. Foxx super. "Zubár" Waltz opäť geniálny, charizmatický a je skutočne potešenie sledovať ho. Potešil ma Samuel L. Jackson, hoci jeho postavu som – myslím oprávnene – nenávidel. A VEĽMI ma potešil DiCaprio. Spolu s Waltzom najlepší herec vo filme, osobne by som mu hneď dal Oscara (Christoph prepáči), pretože to s akou noblesou a charizmou zahral toho hajzla bolo neuveriteľné. Fakt, žral som mu to aj s navijakom, každé jeho gesto, pohyb, hlášku. Bolo vidieť že DiCaprio si to do mrte užíva a hrá skutočne s chuťou.____Réžia opäť bez chyby (pokles tempa v závere som síce trošku pocítil, ale nič drastické to nebolo), je neuveriteľné aké atmosférické dusno dokáže Tarantino vyčarovať pri – zdanlivo – úplne obyčajných, alebo čisto dialógových scénach (spomínané podanie ruky, DiCaprio s lebkou), ale to uňho nie je žiadna novinka. Je to drsné, je to vtipné, má to švih a štýl. Bavil som sa náramne.

Nápadité, imaginatívne, absurdné a vtipné. Najoriginálnejší found footage ;)

Temná, surrealistická koláž. Nočná mora. (Ne)logika sna. Atmosféra v dvoch minútach tak hustá, že by sa dala zoškrabovať z monitora. Malý diamant. Ponurá nádhera.