MontyBrogan

Čo môžem vyzdvihnúť je casting, takmer každý z hercov mi pripadal ideálny pre danú postavu. Hlavne Sophie Marceau dobre stvárnila Kareninu. A tiež Alfred Molina v úlohe Levina bol dobrý nápad, ktorý ma milo prekvapil. Ale nemohol som si nevšimnúť nepekný spôsob akým tvorcovia nacpali tak rozsiahle dielo do 108 minútového filmu. Pre tých, ktorí nečítali Tolstojovu knihu, pozreli si toto spracovanie a zaujíma ich aj pozadie, je asi podstatné vedieť, že niektoré postavy boli jednoducho vynechané, aj keď mali v príbehu svoje opodstatnenie. Napríklad Levinov druhý brat. Okrem toho asociála, ktorý sa objavil aj vo filme, mal ešte jedného súrodenca, ktorý vystupoval zväčša na začiatku a pred koncom ale nebol zbytočný. A hlavne (a teraz pozor!) keď vo filme Karenina potratila, v knihe sa jej narodilo s Vronským dievčatko. A to malo význam pre dej napríklad taký, že Anna odvtedy celý čas riešila ako jednu zo svojich mnohých vnútorných dilem, či má túto nemanželskú dcéru dostatočne rada a či ju má rada rovnako ako Serjožu (svoje prvé dieťa s Kareninom) a podobne. Dodávalo to jej trápeniu nový rozmer. A vo filme si kľudne potratí, trochu drzosť, nie? Alebo skracovanie scén na absolútne minimum je ďalšia kapitola. Keď na začiatku Karenina podstúpila cestu z Petrohradu do Moskvy aby zachránila svojmu bratovi manželstvo (a táto cesta mala napokon fatálne následky - stretnutie s Vronským), konečne sa stretla s Dolly a začala orodovať za svojho brata a jej manžela, vo filme tomu dali tak dve vety a problem solved. V živote to však tak nefunguje, to je každému jasné, ale v tomto diele tiež nie a nemalo by ani v akejkoľvek adaptácií, inak celá snaha postráda zmysel.

Taký pekný film o živote a taký nepovšimnutý... Páčilo sa mi obsadenie, Harvey Keitel je výborný herec, ktorý je v úlohe človeka na hrane zákona ako doma. A Fairuza Balk je škaredé káčatko so smutnými očami, ktoré má vo svojom prejave viac krásy ako väčšina dlhonohých blondínok atakujúcich Hollywood. Ústredná melódia síce nápadne pripomínala Perfect Day, ale o to menej musím vysvetľovať aká pekná a príznačná pre tento príbeh bola.

Rád by som napísal, že Night on Earth je dôkazom toho ako sa môže zaobísť niekoľko neobyčajných príbehov obyčajných ľudí, bez jedinej vraždy, aj keď sa odohrávajú v noci. Pretože spomenutý aspekt je (možno trochu spoiler, v tom prípade sorry) svojou bizarnosťou pre mňa jeden z mála prvkov, ktoré narúšajú celkovú výnimočnú atmosféru vytvorenú Jarmuschovou skvelou nezávislou optikou, humorom, ktorého je tu v každej poviedke plný taxík a rozmanitosťou postáv. Spomínaný tvorca určite síce veľmi dobre vie, že v jednoduchosti je krása, ale bolo by už naozaj asi iba umenie, natočiť tieto taxíkové stories na päť hviezdičiek a tomuto filmu ako celku k tomu z môjho pohľadu chýbalo veľmi málo. Určite jeden z Jarmuschových počinov, ktoré mohol v tej dobe nazývať reprezentatívnymi.

Zhmotnená estetika pri ktorej z filmového neba pršia slzy šťastia. Scorseseho vďaka filmu za jeho existenciu, podobne ako ďakoval už aj Truffaut a hlavne Tornatore. Každý z nich po svojom, no všetci do toho vložili kus srdca.

Úchylné psycho, ktoré s danou témou/predlohou mohlo byť ešte o niečo úchylnejšie a psychoidnejšie.

Príbeh zo života rodiny, ktorý je natoľko reálne zobrazený a stvárnený, až máte pocit, že ste tej rodiny súčasťou. Jedinou nedokonalosťou na tomto diele sú podľa mňa havajské ľudovky. P.S.: Oficiálny text distribútora sucks! Larelay, ďakujem za super titulky!

Ako už napísala uživateľka Galadriel, tento typ filmu je ťažké hodnotiť hviezdičkami. Začínam mať totiž pocit, že je ľahšie natočiť dobrý film, keď je depresívny ako neutrálny alebo veselý príbeh. A to platí aj pre herecké výkony. Pohľad na Roberta Duvalla, zarasteného, špinavého, so slzami v očiach, ktoré zrkadlia plameň ohňa ako jediný zdroj tepla a svetla v tak chladnom a tmavom svete, hneď uchváti vaše city a poviete si, to bol výkon! Ale obávam sa, že onedlho začnem mať voči podobným kúskom imunitu a siahnem po nižšom hodnotení. Teraz však ešte nie, mám príliš šedo pred očami po tomto zážitku (aj napriek prestrihom na zlaté vlasy Charlize Theron), aby som mu neuveril.

Woody Allen by mal mať patent na humor!

Neviem či Troška nadobro uviazol vo svete rozprávok, ale tento film vôbec nepripomína reálny život. Je plný skreslených charakterov, ktoré s prehnaným pátosom stvárňujú prehrávajúci herci (Tereza Bebarová si cvičí pred zrkadlom duckface) a celé sa to vyvinie (spoiler) v happyend gigantických rozmerov, kde dobro víťazí nad zlom. Tento film Vám neponúkne o moc viac ako jeho farebný cover.

Excelentná filmová beletria. Príbeh lásky jednej sebeckej ženy a dvoch naivných mužov.