MontyBrogan

Šesť pohrebov a jedna svadba pre ženy. Im sa to snáď páči viac.

Malý je síce na svoj vek inteligentný, ale na konci naivný. Z plesnivého ožrana, čo sa mu venoval za prachy a keď ho naučil zarobiť, ukradol mu peniaze, spravil pre účely školskej besiedky svätca, ktorý to s určitým sebazaprením veľkodušne prijal.

Počas celej prvej časti a do polovice druhej som si hovoril, ako dobre sa majú ľudia okolo Anny, keď to porovnám s inými židmi z rôznych kútov Európy, ktorí už dávno predtým umierali. Jasné, nespravodlivosť je už len to, že sa museli skrývať a obmedzovať. Ale v podstate sa tam nudili, tak som začínal mať podozrenie, či nie je tento príbeh náhodou výnimočný iba tým, že sa po nej zachoval denník. Keď ma zrazu vyviedlo z omylu ich zatknutie a kruté väznenie, fackajúce nás práve tým, kvôli čomu sme sa ošívali v predošlých minútach. Ľudia, ku ktorým sme si vytvorili vzťah, sú tu vláčení bahnom, ako všetci ostatní, ktorých v koncentrákoch vidíme prvýkrát. A v tom spočíva intenzita filmu.

Klasický príklad excentrickej osobnosti, ktorá stavia nad všetko ostatné vlastnú vášeň. V tomto prípade vášeň pre vedu a svoj aktuálny výskum. Triky sú podľa mňa jediné, čo na filme pôsobí staro. Možno preto, že cynické dialógy nejavia známky naivity. Sú skôr typicky intelektuálne egocentrické. Sekvencie zobrazujúce psychedelické stavy nápadité. Ale ak to nie je prvýkrát, kedy niečo podobné vo filme vidíte, uchvátení ako hlavný hrdina z nich asi nebudete. Záverečné vyznanie opätovania lásky môže byť vnímané ako klišé, ktoré by dnes už neprešlo. No ja som ho skôr bral ako náhly strach zo samoty, prichádzajúci po získaní určitého dôkazu, že okrem života nič nemáme, tak by bolo fajn ho s niekým vyhovujúcim zdieľať. Čo je vypočítavé a sebecké, nie romantické. Inak film trochu neuroticky ukecaný. Hlavne endokrinológ s hlasom ako po nadýchaní sa hélia, ktorého pičovanie, že má všetkého po krk, znelo preto komicky.

Almodóvarovi ide ten vtipný náznak fantasy minimálne tak dobre, ako zvykne fungovať Allenovi. Vzťahy sú proste groteskné. Asi preto ľudia, ktorí majú najväčšiu divočinu už za sebou, radi sledujú telenovely.

Skvelé dialógy ukazujú silu osobnosti záporných supermanov s darom vyjednávať, selektovať informácie a taktizovať so zbraňou v ruke či pri hlave. Zdržanlivosť vyvolených znáša svoje ovocie na bojovom poli a divákov poteší napätím. Postupom času sa ich počet zníži na jedného Shelbyho a jeho rodinu pociťujúcu podivuhodné šťastie v nebezpečí. Na päť hviezd bola pre mňa asi každá druhá časť, ale ani najlepšie filmové gangsterky nemajú všetky scény také. Veď treba si aj trochu vydýchnuť, kým príde ďalší orgazmus.

Ťažké životné podmienky sú úrodnou pôdou pre (detskú) predstavivosť. Bije ho otec, vojaci, spolužiaci, aj v kostole ho fackajú. A pri tom to nie je jeho vojna. Cirkev ani školu si v tej dobe tiež nemohol vybrať sám, tak ako to platí v prípade rodiny stále. Napriek tomu bolo preňho úplne prirodzené nevzdať sa, nikomu nič nedarovať a mohli sa pri ňom pokojne aj meniť režimy. Pretože dieťa nemusí zaujímať postoj, bohate mu stačí postaviť sa, keď padne. Kachyňova vrcholová tvorba bola vo svojich časoch paradoxom, podobne ako slovné spojenie čarovné zobrazovanie skutočnosti, hodiace sa na jeho filmy. Alebo ako vyššie parafrázovaný Kryl. O tom tiež už teraz bezpečne viem, že sa k nemu budem vždy vracať. Ďalší protivojnový klenot ako Obchod na korze či Vyšší princíp. V porovnaní so zahraničím snáď ešte lepší než francúzske podanie vojny očami detí v Jeux interdits.

Veľká pravda, že predsudky má častokrát aj ten, kto si to vôbec neuvedomuje. Pretože nie je agresívny, myslí si, že je spravodlivý. Len sa určitým veciam vyhýba, lebo ho uvádzajú do rozpakov. A v tom to je. Prevedenie filmu však bolo..., no nechcem nadužívať slovo patetický, ale miestami mi prišiel ako náučný materiál pre deti. Nebyť rýchleho rozprávania a záležitostí dospelých, mohol by na to pokojne aj slúžiť. Záverečné čítanie finálnej verzie textu pôsobilo až slávnostne. Takže pátos určite, aj keď pre dobrú vec.

Prelet nad holubím hniezdom.

Tento týždeň mám za sebou dva filmy s Lee Remick, lebo v Dňoch vína a ruží ma zaujala natoľko, že som ju chcel vidieť znovu. Dlhé, horúce leto je však značne rozdielne. Zatiaľ čo prvý menovaný je na svoju dobu dosť odvážny, v tom druhom, aj keď skôr natočenom, sa ocitáme uväznení v čase a priestore južanského konzervatívneho kapitalizmu. Jediný znak pokroku, je tu emancipácia postavy Joanne Woodward, ktorá sa snaží vzoprieť tlaku okolia. Inak sme väčšinou svedkami pokusov o veľké frázy a nestratenie dobrého mena, ak nejaké daná rodina má. V opačnom prípade o únik zo zatratenia. Vyššie uvedené motivácie podľa mňa posúvajú dej dopredu bizarne a nasilu.