Recenze (1 173)
Cartouche (1962)
Záver predstavoval aspoň čiastočné vytriezvenie z naivnej veselohry o tom, ako francúzsky Bud Spencer a Terence Hill 18. storočia stretnú Frantíka Robina Hooda, ktorý mohol mať všetko, keby mu nechýbal lepší vkus na ženy. Občas mám pocit, že tieto výpravné maškarády sa točili len preto, že historické uniformy a večerné róby vyzerajú pekne farebne. Fakt díky za mrazivý koniec.
Simpsonovi (1989) (seriál)
"Omylom som toho medveďa natočil. Niekedy sa mi totiž pletie flinta s kamerou. Napríklad na svadbe..." Trefný humor, ktorý by sa mal tesať. Ideálne rovno do hláv neschopných autorov našich pokusov o sitcomy.
Advokátka Věra (1937)
Oddychovka, ktorá nenadchne a neurazí. Truda Grosslichtová zaujala ženským pôvabom, aj napriek noseniu polopánskych oblekov. Záverečnú konšpiráciu tradičnej rodiny si ale tvorcovia mohli odpustiť. Falošnosť pôsobí horšie ako úprimný vzťah s človekom pochybnej minulosti. V dobe vzniku to zjavne bolo vnímané opačne.
Tvář vody (2017)
Týchto 50 odtieňov zelenej má lákavú atmosféru a zaujímavé kombo charakterov, no to je asi tak všetko. Príbeh, ktorý by som najskôr označil za zvrátenú rozprávku, môžete buď akceptovať alebo vysmiať.
Koule (1998)
Total mindfuck na postavy, nie však na divákov. Premyslené a prehľadné sci-fi zároveň.
Spiklenci (1996)
Oplatí sa vidieť, ak chcete byť svedkom premeny Whoopi Goldberg na voskovú figurínu Marlona Branda. Inak neoriginálna skoro komédia s posolstvom jasným hneď od začiatku.
Únos (2017)
A o 20 rokov, keď si trúfnu točiť aspoň trochu pravdivo o Kuciakovej smrti, sa môžeme tešiť na ďalší fakt dobrý slovenský film.
Wakefield (2016)
Tulák dobrovoľník, bezdomovec na dobu určitú. Môže však denne vidieť svoju polonahú ženu v okne. Trochu idealizovaný únik z reality s trefnými vnútornými monológmi protagonistu. Sen každého skrytého asociála.
Nit z přízraků (2017)
Niť z prízrakov? Skôr pohľad na prízraky vzťahov cez pevné lano krajčírsko-návrhárskej profesie, ktoré zaťahuje slučku okolo krku tomu slabšiemu či poddajnejšiemu z partnerov. Je to pekný film, PTA to inak ani nevie, ale zase sa netvárme, že objavil panovačnosť.
Južná pošta (1987)
Nejak sa pozabudlo na detailnejšie vykreslenie postavy Magdy Vášáryovej. Je smutné, že jediná žena, ktorá tu nepôsobí ako kurva, zohráva len úlohu kuchynského robota bez osobnosti. Ale poetika detskej duše podarená. Vidno, že autor nezabúda, odkiaľ pochádza, aj keď ide o miesto, ktoré nestálo za veľa.