dr.horrible

Viem si predstaviť, že by to bolo herecky vybrúsenejšie (a mimochodom Jennifer jasne prehrala Reese, to je bez debaty). To je jediná výčitka. Chcel som napísať, že tá hádka na konci deviatej epizódy je to zďaleka najlepšie, čo som zatiaľ tento rok videl. A potom prišlo finále, ktoré si išlo svojou zavedenou cestičkou, dodržiavalo všetky kliše, dokonca opakovane vysvetlovali tie isté veci rôznym postavám, takže ich divák počul viackrát (čo sa už ani nepamätám, kedy som naposledy zažil). V správnom okamžiku zatlačí na miesta ktoré nečakáte, a zatiaľ čo vo väčšine filmov by človek iba pokrčil plecami, Morning Show si nenápadne budovalo pôdu celých desať častí, aby nakoniec udrelo všetkým arzenálom naraz na viacerých frontách, a divákovi nezostane než slintať do monitoru s tým, že ja blbec som tu chcel ešte pár minút dozadu o niečom polemizovať. Prvý výjeb je Carellova postava, ale nebudem určite spoilerovať. Všetky postavy (a že ich je) od začiatku majú nejaký význam pre hlavnú dejovú líniu aj svoje vlastné, sledujeme naraz viacero konfliktov a vyznenie spochybňujúce vedlajšie príbehy (fakt nebudem spoilerovať, ale všimajte si od začiatku dvojicu Yanko a Claire), aby nám v závere samým došlo, že od nás nikto nechcel, aby sme si utvorili vlastný názor. Toto bolo skrátka jedno špičkovo vygradované divadlo, ktoré možno nemá Charlize, Nicole, ani Margot, zato vie presne čo chce povedať, skúša to na vás hodiny a keď konečne zvolníte, ošuká vás natvrdo do análu, než by ste stihli povedať me too. Úplná bomba, Apple boduje.

Najemotívnejšie GoT od konca tretej série. A Night King vládne.

Akurát som nedávno pozeral Instant Family a som si hovoril, že by som si niečo podobné pozrel aj spracované navážno. Nečakal som hneď horor. Hlavnú postavu som dlho neznášal. Potom zas opačné emócie... a celkom to so mnou pozametalo. Masaker na nervy. Brutal.

Answer me.

Tak tam tú 5ku nechávam. Už dlhšie zastávam názor, že posledný poriadny Burton bola Ospalá diera (prípadne Sweeney Todd) a päťhviezda pre Alenku mi medzi jeho sterilnými priemernosťami posledných dvoch dekád, pôsobila ako päsť na oko. A má svoje chyby a je ich dosť. Ale zároveň je dokonale obsadená, správne úchylná a nádherne magická. Užil som si to po rokoch znovu. Ako dobrú knihu. Alebo sen.

S komentárom k Marriage Story som chcel počkať, kým si pozriem všetky minuloročné oscarovky dvakrát. Ešte mi zostáva zopakovať Once Upon a Time in Hollywood a Malé ženy - dve mne najmilšie, ale už to asi môžem napísať: Film roku. Neplakal som pri tom. Baumbach to odo mňa nechcel. Celý čas si drží odstup, a aj keď sa to tam emóciami len tak hemží, na konci vás nepohltí. Nie, pretože toto nie je váš príbeh. Ste iba divák na súde. Nemusíte si to s nimi pretrpieť, len nezaujato pozorovať, nehodnotiť kto má pravdu. Sú to cudzie problémy. Skvostne napísané, úchvatne zahrané. To je to samý Scorsese a Mendes a človek si takmer nevšimne, že nám tu rastie nový Mike Nichols.

Scorsese level.

Keď si to tak zrekapitulujem, z 10 najlepších vecí, čo som videl za rok 2019, Florence Pugh hrala v troch. To dievča je živel a so Saoirse hrajú dva dokonalé protipóly, ktoré si celú show absolútne kradnú pre seba a zatieňujú všetkých ostatných. V porovnaní s filmom z roku 94 je toto o niečo dospelšia verzia, smutnejšia, nemá tú rozprávkovú atmosféru, ako keď je vám päť rokov, zobudíte sa na Štedrý deň a za oknom sneží. A som zato vlastne rád. Ten film bol dokonalý a nepotrebovali sme jeho klon. Gretine spracovanie má vlastnú tvár, má dušu, šlape aj pri takom množstve postáv ako hodinky. A hlavne stojí na dvoch silných charakteroch, nielen na Winone Ryder. Mám ten príbeh rád. A opakujem to už x-tý rok po sebe; so Saoirse na Oscaroch je svet krajší. Merry Christmas World.

Jo, kult. Zážitkovo bez vrcholu presahujúceho štyri hviezdy, ale má to nielen geniálnu záverečnú pointu, ale myšlienku, myšlienky, nápad. Je to po vyše pol storočí stále rovnako aktuálne a s výnimkou masiek a kostýmov to ani nijak výraznejšie nezostarlo, nenudí to ani sekundu a hudobný podkres je tiež vynikajúci. A Linda Harrison je neskutočná žena. Dnes po rokoch som si to užil snáď ešte viac jak predtým a hlavne omnoho viac, než som čakal. Jo, kult.

Aj cez svoje nepopierateľne nedokonalosti (hlavne umelá snaha našróbovať do príbehu Finna) sa dá s odstupom pár rokov definitívne povedať, že TLJ sú pre sequelovú trilógiu tým istým, čím bolo Impérium pre originál, či Pomsta Sithov pre tú prequelovú. Pre mňa osobne to niečo viac vyžaruje každým záberom už len atmosférou, skvelými súbojmi a jednou z najlepších záverečných scén v rámci celého univerza. Plač skalných fanúšikov na jednú stranu chápem, na druhú mi príde rovnako nezmyselný, ako hejtovať Nolanových Batmanov, alebo Craigovho Bonda. A pre divácke potešenie je to (teraz už s istotou) nikdy nedokončený, posledný vrchol. JJ Abrams sucks. Môj osobný rebríček Star Wars zoradený od najlepšieho po najhorší: E05, E04, E03, E08, E06, E07, E02, E01, E09. Keby som doňho mal rátať aj filmové spin offy, Solo by bol niekde koncom, 80kové filmy o ewokoch ešte pod ním a vianočný špeciál na úplnom dne. Rogue One v prvej trojke.