dr.horrible

Nepáčilo sa mi, akým lenivým spôsobom sa vysporiadali so zakončením seriálu. Ale aj tak som na konci reval.

Iné ako Paríž. Nie tak intenzívne, obyčajnejšie, a v tom skutočné. Najviac sa mi páčili príbehy s Natalie Portman, Cooperom, tou aziatkou a maliarom. A úžasná atmosféra New Yorku, s ktorou musel byť spokojný aj sám Woody ..

Jak píše helmiczka: “Tereza Nvotová pred zrkadlom v čase korony.”

Zigiš to vystihol: "teatrálne inscenované". Podobu s Once vidí asi každý. Kameň úrazu? Once bol film za 6 korún, točený pre radosť, z lásky k hudbe, z lásky. Love Song je hodne ambiciózny, miestami možno až moc, miestami zas prestrelí (deti). Ale má srdce. Peknú hudbu a zase srdce. Krásne nedokonalé

Posledná rodina pravdepodobne navždy ostane Matuszyńskiho Občanom Kaneom, ten film proste už prekonať nejde. I tak je ale Leave no traces dokonalé dielo, aj cez vyťaženú tému, pretože originálne zobrazuje nezhody (a náznaky svedomia) aj medzi komunistickými pohlavármi, pri bezmála trojhodinovej stopáži má bezhlavé tempo, je perfektne vyvážené, skvele zahrané, kruté. Matuszyńskiho rukopis možno najviac poznať z práce s kamerou, ktorá je v “kontakných” scénach desne intímna, pri ne-dialógových scénach zas zaberá veľkými celkami spravidla malé exteriéry (parkovisko pred obchodom, parkovisko pred nemocnicou, pred políciou, pred psychiatriou), prípadne necháva hrdinov blúdiť šedivými chodbami nemocníc, a divák má z toho klaustrofóbiu, že  keď sa dostane do posledného dejstva,  je už prakticky mučený spolu s postavami. Veľký film, nejde mu nič vytknúť. Nechápem prečo mu ho akadémia opäť odignorovala.

Takže začnem Pattinsonom: nemám ho rád. Nemám rád jeho strnulé herectvo, nemám rád jeho smiech cez slzy a la Ben Affleck, nemám rád jeho obnažené kreácie a konečne: nemám rád Twilight. Toto ale nie je Twilight a aj keď DeNiro z neho nikdy nebude, dá sa povedať, že sa aspoň snažil. Jeho postava mu bola pravdepodobne písaná na telo a to sa odráža aj na výsledku. Pre tentokrát mi skrátka ani sekundu nevadil. Vedľajšie postavy sú možno trošku ploché, ale zato kvalitne zahraté. Zatiaľ čo Chris Cooper iba presvedčuje, že hrať zle ani nedokáže, taký Pierce Brosnan príjemne prekvapil slušným hereckým výkonom a aspoň pre mňa sa konečne vymaňuje zo škatulky herca jednej pózy typu James Bond. Emilie de Ravin je naopak absolútne tuctová blondínka a čo do kvality herectva ju do vačku strčí dokonca aj Pattinson, a to som nečakal, že niečo podobné niekedy poviem. Úvodná tragédia, podobne ako Pattisonov mŕtvy brat, na mňa spočiatku pôsobili trochu prvoplánovo, až kým časom začali dávať zmysel pre dokreslenie motivácií hlavných postáv (predovšetkým tej Pattisonovej), a všetka ta bolesť a Pattisonova trpiteľská postava nakoniec mali niečo do seba. Scenár nie je dokonalý a občas trošku smrdí televíznou produkciou, ale svoj žánrový účel spľňa do bodky. A ten záver... podľa tunajších komentárov som čakal niečo nečakané, ale toto ma vážne prekvapilo. 70%

Dve veci: Tanečné čísla (byť je ich len pár), a následný potlesk, znižujú úroveň snímku a celá dejová línia so vzťahom k matke je neobratne natočená. Malo to vyznieť, akože hlavný hrdina je chudáčik nechápaný okolím a matka s novým priateľom mu to ešte sťažujú; ale vyznelo to tak, že Toni Collette je tá najväčšia chuderka, ktorú život bije a ktorá snaží sa starať o syna, čo sa k nej navyše chová ako rozmaznaný hajzlík a zaslúžil by pár faciek. Tieto dva detaily (pričom to druhé neni detail) to trochu kazia, keby ale boli režíjne lepšie zvládnuté, bolo by to za päť. Neskutočne pohodový film, vlastne presne to, čo si predstavíte pod pojmom "Komédia od scenáristu Descendants". 85% PS: Ten scenárista mimochodom dean - dean machine, dekan z Community

Incestná pornokomédia

Ten súboj medzi hudbou a kamerou, jak od Finchera, je fantastický. Krásne čisté sci-fi. 90%

Zostrihať to na polovičnú stopáž a bol by z toho super pilot k seriálu o doktorke Adèle.