evulienka3

Ako oddychovka to funguje neskutočne!!

Napriek tomu, že to nebolo žiadne hlbokomyseľné zamyslenie nad evolúciou či bytím ako Vesmírna odysea či filozofickým pozastavením sa ako Solaris dokázal ma tento film zaujať a udržať si bez problémov moju pozornosť až do konca. Iste malo to svoje muchy a zo zápletky sa vám možno mozgové závity nezaparili, ale zasa tvrdiť, že to nemalo myšlienku je tiež úplný nezmysel. Myšlienku to malo a to veľmi zaujímavú. Veľmi pekne je tu spracovaná práca najmä s ľudským podvedomým. To, že je príbeh spracovaný jednoducho - údajne teenagersky mi vôbec nevadilo, nemám potrebu sa nad každým filmom pozastavovať či hlboko zamýšľať a práve preto nemám ani tendenciu film práve z takéhoto dôvodu potrebu odsúdiť. Ak by som totiž vychádzala z tejto premisy, to by sa mi nemali páčiť napríklad ani rozprávky, pretože sú pre deti a teda sú v podstate detinské...Takže, keď to zhrniem bolo to fajn, bavilo ma to, neurazilo a teda zatiaľ dávam 4*, ktoré však nie sú možno definitívne, na to si ešte musím pozrieť Rezistenciu, aby som získala v príbehu celkový kontext, ktorý to buď celé pokazí, alebo vylepší, uvidíme....

Tento film je ako jeden z príbehov, ktorý rozprávala Fragancii a jej bratovi Jesúsovi ich matka pred spaním. Poetický príbeh s baladickým nádychom. Čakala som všeličo len nie príbeh, ktorý som dostala. Jednoduchý, ale umelecky zaujímavo stvárnený...Prvý kľúč odomyká šťastie, druhý kľúč radosť, tretí odomyká lásku a posledný štvrtý kľúč ...odomkol cestu k môjmu srdcu a k piatim hviezdičkám pre tento film (aj keď by som sa v pohode zaobišla bez Pettersona Jonssona v závere :-) ).

To čo je na tomto filme výnimočné sú herecké výkony a spôsob spracovania. Herecké výkony sú bezpochyby tým čo ma v konečnom dôsledku nútilo k vyššiemu hodnoteniu. Philip Seymour Hoffman a Joaquin Phoenix predviedli skutočne majstrovký koncert. Horšie je to už však s tým spôsobom spracovania. Dočítala som sa kopec chvál aj na ten, mňa však obišiel míľovými krokmi. Nemám nič proti umeleckej invencii režiséra práve naopak, hlavne ak dokáže film urobiť zvláštnym, svojským, poetickým či už obrazovo, alebo príbehovo. V tomto prípade však to zvláštne vrstvenie príbehu a rozsekaná skladba pre mňa príbeh urobili značne nečitateľným a únavným. Jednoducho príbeh pochovali pod hŕbou nánosov "make up-u". Načo vám je zaujímavým štýlom a pekným písmom napísaná kniha ak vás nedokáže zaujať? Presne na to na čo vám je film, ktorý je zaujímavo natočený, ale osloviť vás nedokáže...

Známy Murphyho zákon "Čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí" (+ môj dodatok: a ak aj náhodou nie, tak si to pokazíme sami) prevedené do seriálovej podoby. Je to zábavné, poučné, napínavé, ale niečo mi tam chýbalo. Keď prídem na to čo to bolo tak sa o to určite rada podelím. Momentálne však hodnotím na 4*.

Pre niekoho nudné, pre iného zmätené a pre ďalšieho len ďalšia verzia seriálu The Lost. Hneď na začiatok teda musím podotknúť, že nepatrím ani k jednej z uvedených skupín. The Lost som v živote nevidela (ani neplánujem), zmätené sa to môže zdať len veľmi netrpezlivému a nepozornému divákovi a nudné tak to už vôbec nie...Mňa to zaujalo okamžite, už od toľko diskutovanej úvodnej časti. Neviem prečo všetci túžia riešiť príčinu, veď na koľko otázok nepoznáme odpoveď tisícročia a je nám to fuk. A v seriály myslím od začiatku ide práve o to. Ako reagujeme na nevysvetliteľné javy...pred storočiami sme si vytvorili božstvá, dnes keď už sú nejaké "udomácnené" reagujeme znova rovnako len v ich kontexte...vytvárame si vlastné vysvetlenia ako obranný mechanizmus toho čo si jednoducho vysvetliť nedokážeme. Sú tu kulty, sekty, fanatici a niekde medzi tým sú uväznený obyčajný ľudia, ktorí sa to snažia nejako zvládať a prežiť.

Zdanlivo banálny príbeh, ktorý však ani zďaleka takým banálnym nebol, ale...čím dlhšie o tom premýšľam tým viac sa mi pri spomienke na tento film vynára v hlave viac a viac výhrad. To čo robilo tento film výnimočným boli totiž geo-politické podmienky, v ktorých sa odohrával avšak vo filme sa o nich nedozvedáme takmer nič. Keďže som človek zvedavý, hneď po skončení filmu som si zopár informácií o Golanských výšinách a o Drúzoch naštudovala a potom ma absencia lepšieho spracovania ich života v tomto filme zamrzela ešte viac. V tejto podobe to totiž bola len akási bôľno-smutná a málo úsmevná sonda do zložitých byrokratických praktík danej oblasti. Podobné tortúry primerané podmienkam však si pri troške šťastia môžte užiť aj na našich úradoch a nemusíte pritom pochádzať ani z Golan... Takže po čase zo štyroch mením na tri, i keď podotýkam, že zlé to rozhodne nebolo, len pre mňa tam časom bolo tých "ale" už priveľa.

Po prvej časti som príliš nadšená nebola. Potom však prišla časť druhá a scéna, v ktorej bol Gerald na návšteve Nickových rodičov a s pokryteckým úsmevom na tvári skonštatoval, že aj oni určite vkladajú do svojho syna veľké nádeje a vzápätí skonštatoval, že majú prekrásnu záhradu...v tom momente sa mi v pomyselnom mozgovom šuflíku otvoril vreckový nožík a až do konca seriálu sa už nezavrel. Skutočne podarená štúdia pokryteckej morálky, ktorú sme si žiaľ sami vytvorili a v ktorej jedným zo základných princípov je, že vždy treba nájsť správnych vinníkov vlastných zlyhaní. Síce postavu Margaret Thatcherovej mohli obsadiť aj lepšie, na kvalite seriálu to rozhodne neuberá a u mňa je to jednoznačná "päťka"!

Hoci dievka mala viac šťastia ako rozumu, podstata príbehu spočívala niekde inde a to tu bolo podchytené viac ako uspokojivo... "Keď som mal desať, otec ma zobral na hranicu. Židovská strana bola zelená a úrodná. Arabská strana bola hnedá, neúrodná s niekoľkými kozami, a vtedy povedal: "Pozri sa, čo s tými pozemkami urobili za dvetisíc rokov. Pozri sa čo sme my dokázali za 50 rokov." A to je dobrý človek, a liberál. Trvalo mi roky, než som pochopil tie predsudky, ktoré sú za tým všetkým, čo mi v ten deň povedal...že si to nezaslúžia tak ako my, že zem neobrábajú, že žijú ako zvieratá, že nás nenávidia"...PS: na režiséra Petra Kosminského si bližšie posvietim!

Filmu po filmárskej stránke niet čo vytknúť. V tomto smere je to kvalita. Horšie je to však so samotným príbehom. Námetom je skutočný príbeh cestovateľa Thora Heyerdala, ktorý sa snažil dokázať, že "Tiki" osídlil Polynéziu inak ako sa dovtedy všeobecne predpokladalo. Práve nedávno som čítala článok, v ktorom bolo rozoberaná práve tématika mnohých možných omylov v teóriách osídľovania nových území starými civilizáciami. Preto som na film bola veľmi zvedavá. Príbeh nie je spracovaný zle. Nosným prvkom je samotná plavba čo je aj v poriadku. Lenže tá plavba bola akási nemastná neslaná, mnoho dramatických momentov z môjho pohľadu vyznievalo do prázdna. Chcelo to podľa mňa lepšiu kresbu a vývin charakterov, ku ktorému tam nesporne dochádzalo, ale vzhľadom k prílišnej všeobecnosti a nezameraniu sa na jednu (Thor) či dve postavy a ich hlbšie rozpracovanie to všetko zostávalo len v náznakoch. Tak ale teraz už aspoň viem, ako to bolo s tým osídlením Polynézie, keď už nič iné...