Arkanoid

Zobrazenie absolútnej moci býva často nuda kvôli slabej konkurencii, čo je aj tento prípad. Veľa samoúčelného násilia možno obvykle používaného kartelmi tu nenahradí kvalitu postáv vytretých hláv, čo sa dostali k moci. Akcia, kvalitná kamera a nejaký ten dramatický oblúk sa tu však badať dá.

Mexická časť je vynechaná. Talianska časť je príliš krátka, ale poteší napínavosťou svojich postáv hrajúcich na dve strany. Africká časť zaberá väčšinu času a robí konkurenciu napríklad poslednej sérii Prison Breaku. Trochu ľudské zobrazenie moslimov sa miesi s prestrelkami, bombovými útokmi a je kvalitným dobrodružstvom.

Kratšia mexická časť zaujme špičkovými zábermi slumov a krvavým vykonávaním práce. Dejová línia so snúbenicou bola predvídateľná už v minulej epizóde, ktovie, či sa aj tu dočkáme na konci série krvavého zavŕšenia. V Senegali to nie je sranda. Obaja súrodenci majú vypäté scény, dočkáme sa aj čo to africkej kultúry, miestnej mafie aj slušnej akcie. Talianska časť je pre zmenu úplne vynechaná, preto sa dá s napätím čakať viac priestoru pre ňu v ďalších epizódach.

Mexická časť sa pohla ku zaujímavej pracovnej náplni, ale tohto príbehu bolo málo, aby bol adekvátnym. Námorná časť poteší rozhodnosťou svojej hlavnej postavy, osudový slow motion príbehu veľmi nepomáha a tak je skôr béčkom. Chuť napraví, už tradične, talianska časť, kedy divák cez skvelo budované napätie cez obraz, ticho, staré krivdy a brutalitu dostane strach o určité postavy a je svedkom zaujímavého potvrdenia vernosti.

Priveľa všedného USA už známeho z iných filmov a seriálov, málo zaujímavého mafiánskeho Talianska a kartelového a korupčného Mexika. Talianska časť je zaujímavá prostredím, jeho možnosťami, napínavá rozdielnymi fyzickými vlastnosťami hrdinov. Americká časť je trochu lacno motivačná a pridlho smútiaca, talianska vsuvka však poteší. Mexická časť konečne diváka plne zoznamuje so svojou hlavnou postavou a dáva nazrieť trochu do súkromia špeciálnej jednotky, je však predvídateľná, s mechanickými postavami bez života, aj keď sa s snaží stvoriť cool ambivalentného, viac záporného hrdinu.

„So what happens what you have nothing to give?“ Sollima so svojím vizuálom je opäť na jednotku, zdatne mu sekunduje aj hudba. La Piovra opisovala mafiu na Sicílii, Romanzo Criminale v Ríme, Gomorra v Neapole, Suburra nezabudla na Ostiu, ale Kalábria sa dáko obišla, až pokým Stefano Sollima nestvoril tento seriál. Krásna talianska krajina praje úkrytom bossov. Boss bossov, starý pán, vie stále ešte jednať s podriadenými. Jeho návrh znie idylicky, až sa divák môže začudovať, o čom teda epizóda a séria bude. Našťastie sa na zradu dlho nečaká. Opening je krásny a prichádza, keď už máme k postavám aspoň trochu vybudovaný vzťah. Bohužiaľ sa tu s nimi musíme rozlúčiť a presunúť sa k iným. Mexická časť je adrenalínová a tú taliansku poteší doplnením surovosti mučenia polície. Najslabšia je časť dealmakerov, kde dealmakeri sa ozaj len dohadujú na obchode s minimom akcie. Herci sú výborní, nepoteší však rozbitie deja do viacerých dejových línií spôsobuje menšiu intenzitu prežívania jednotlivých príbehov.

Predošlá epizóda mala byť poslednou. Do života niektorých hlavných hrdinov sa postupom času vkradla pokora. Už necítiť toľko adrenalínu, aj keď sú konflikty vážne, nezasahujú všetkých a tým sa oslabuje ich intenzita. Posledná epizóda už pripomína rozkúskovanosť deja medzi jednotlivé postavy, ktoré prestali mať niečo spoločné. Ako keď partia dedkov za zenitom skúša šťastie vo všetkom, čo im príde mužné. Také reči a scény tu boli veľakrát, ale v oveľa lepšom prevedení. Dojem je teda taký, ako keď pozeráte poslednú sériu seriálu La Piovra a nostalgicky spomínate, aké boli kvalitné prvé 2 série. Ale tu je dojem trochu lepší, hlavne ale vďaka posledným desiatim minútam a návratu k počiatku rozprávania z celkom prvej epizódy.

Scény, ako spermie oplodňujú vajíčko, tam nemuseli byť, nie z dôvodu pohoršenia vyznávačov vánku ducha svätého, ale z dôvodu zbytočnej vaty a pokusu o vtip. Rozprávanie je podané skôr čiernohumorne, ako život šiel, čo dal, čo vzal a to v dobe vlády Salvatorea Riinu na Sicílii. Krvavé výjavy tak strieda láskyplné rozprávanie a kvôli detskému rozprávačovi nie je jasné, komu je film určený, lebo dospelý divák znesie väčšiu drsnosť bez prikrášľovania reality peknými výrazmi a detský divák skôr nedokáže pochopiť plný význam predkladaných udalostí a mien. Kompromis tak nevyzerá byť namieste. Podané chápanie detského rozumu rozprávača však milo poteší a napodobovanie Andreottiho vyvoláva úsmev na tvári. Cieľovou skupinou tak môže byť dospievajúci divák, ktorý sa rozhodne ako hlavný hrdina prestať pred istými vecami zatvárať oči. Vidíme tak cenné zobrazenie formovania chlapca v muža a učenie sa novinárskej etiky. Bohužiaľ, v príbehoch veľmi dobre predávaný artikel, záporných hrdinov, v realite opovrhnutia hodných kriminálnikov, tu divák spoznáva len povrchne, väčšinou optikou novinára, ktorý už ich činy nepodáva z prvej ruky. Snaha sa cení, ale čo sa týka filmového zobrazenia mafie, preferujem plný obraz a všetky ich skutky. Upozornenie na Falconeho, Borsalina a ďalších hrdinov je chvályhodné.

Napínavejší súd som ešte nevidel. Iné seriály a filmy by si mali brať príklad. Pokojne by to mohla byť aj záverečná epizóda, lebo teraz je ozaj prekvapením, čo sa stane v tej poslednej.

Vážna nota sa tu nevie predať. Lúpež je nudná, napätie odfláknuté. Jediným pozitívom sú gagy Charlieho na začiatku.