Arkanoid

Hodnú chvíľu nie je jasné, asi ako to, čo všetko sa skrýva za Jetovou zádumčivosťou, čím sa bude epizóda zaoberať. Poteší naháňačka s epickou hudbou či Jetova nekompromisnosť a rozumné vysvetlenie, prečo chce bounty. Atmosféru kazí infantilný nový člen posádky, našťastie nie veľmi.

Nádherná statická animácia na obliehaný hrad a Grifftih dostáva správu, že nepriateľ odoláva v podzemí proti Gutsovi. Epizóda by sa mohla pokojne volať Gutsovo prvé peklo, lebo to v podzemí zažije. Vydesené pohľady krvavých mŕtvol svojich vojakov posilnia jeho túžbu po pomste. Striedanie typu animácie z bežnej seriálovej a absurdnejšiu, v ktorej viac vynikajú vydesené tváre mŕtvol, poteší. To, čo uvidí, ale predčilo jeho očakávania. Zodd the Immortal, nesmrteľný bojovník, o ktorom sa tradujú bojové príbehy aspoň 100 rokov. Nie človek, ale démon. Guts teda začína svoj najnevyrovnanejší súboj a dokáže netvora poraniť. Toto ho ale nezastaví. Griffth Gutsovi beží na pomoc s kušištníkmi, no tí sú démonovi málo platní. S dvoma hlavnými postavami sa Zodd v bitke dokáže hrať ako s handrovými bábikami, no krvavý koniec preruší ešte niečo oveľa desivejšie – predpoveď nenaplnených ambícií a snaha ísť si za svojím cieľom ešte ďalej, ako cez mŕtvoly. Skvelý depresívny zážitok vie byť zosilnený klipom z epizódy s hudbou $uicideboy$.

Infantilný hacker diváka veľmi nepoteší, ale záleží samozrejme na jeho veku. Humor posádky najznámejšej lode seriálu je však fajn a poteší, keď nie je dostupná akcia či kvalitná dráma. Potešil by aj beztiažový let, keby mu bolo venovaného viac času, bohužiaľ sme dostali len slabú ochutnávku. Nemastná neslaná epizóda.

Kvalitný dokument vysvetľujúci obrysy, línie, farby, kompozíciu a ich použitie v umeleckých smeroch ako gotická maľba, baroková maľba, expresionizmus, kubizmus, ako aj význam maľby ako takej.

„The closer are you to Ceasar, the greater the fear.“ Netradičný vojnový film. Z bitiek je veľmi skvostné a intenzívne najmä dobývanie guľometných hniezd čatou Jima Caviezela a Johna Cusacka okolo deväťdesiatej minúty. Bitka hneď po nej je tiež skvelým emočným zážitkom zosilneným vážnou hudbou. Terence Mallick sa opäť pýši skvostnou kamerou, kde v úvode napína diváka krokodílom a neskôr pridáva ďalšie úžasné zábery panenskej prírody. Rovnako skoro sa snaží diváka dojať filozofovaním. Význam filozofovania vo filme je rôzny, niekedy je ho veľa a rozhodne je v mysliach priveľa postáv, preto by stačilo napísať hľadanie spirituality do charakteru len jednej postavy a ostatným pridať iné, zaujímavé vlastnosti. Vyznieva to trochu nasilu, lebo žiadnu z postáv divák nepozná až tak dobre, nestrávi s ňou toľko času, aby sa mu týmto spôsobom otvárala. The Thin Red Line tak ostáva netradičným spirituálnym vojnovým filmom, ktorému by však pasovala spiritualita len pre hlavného hrdinu Witta v podaní Jima Caviezela. „Only time you worry about a soldier is when he stops bitchin‘.

„Kevin. I thought you died Wednesday, man.“ Takmer tarantinovská skoro trojminútová úvodná scéna plná hlbokých myšlienok o vojne a jej dopadoch, ktoré sú nám, divákom, hneď zrejmé. Film o Vietname vyniká medzi ostatnými tým, že sa odohráva pre postavy po Vietname v nemocnici pre veteránov tejto americkej vojny. Jon Voight s vizážou tiež nie úplne fit pre akciu ako v staršom Deliverance, tu jeho postava na to nemá ani fyzickú kondíciu. Bruce Dern, v dnešných časoch známy starec preslávený Lynchom či Tarantinom, tu má ešte svoju celkom slušnú mladú formu. Jane Fonda od Barbarelly tiež veľmi nezostarla. Milostný trojuholník je fajn, ale chýba viac sympatií pre postavu Brucea Derna (jeho výkon je však bezchybný), aby divákovi záležalo rovnako na každej postave. Takto ide o jasný, aj keď vďačný kalkul zo strany tvorcov na diváka, ktorý hneď vie, komu držať stranu a tak sa ukráti o možné napätie, ktoré by vyplynulo z rovnocennosti všetkých troch postáv.

„Hey, you. Manager. Fucker! Don’t get ideas.“ Úvodné zábery prinášajú striedanie zobrazenia životov bohatých a chudobných vtedajšej súčasnosti v Brooklyne. Nie je to veľmi záživné, aj keď to má asi naladiť divákov na postavy, no našťastie sa to deje len pri úvodných titulkoch a hneď sa ide do akcie. Treťotriedni gangstri s kvalitným podaním mimiky a hlasov Al Pacina a Johna Cazaleho sa snažia vylúpiť banku, no nevychádza im to podľa ich predstáv. Al Pacinov Sonny je veľmi progresívny človek aj na svoju dobu, Sal Johna Cazalea je akurát tak tichý a prostý človek, aby ho dokázal zahrať len on. Obaja herci majú dostatočnú temper na to, aby ste im to verili, výborne hláškujú a odkazujú aj na Attica Prison riot, čo sa ukáže vďaka dobe vzniku aj vhodným hýbateľom deja, ktorý postupne naberá celospoločenské kontúry. Kvalitná interiérová dráma, ktorá úplne nepoteší zábermi exteriérov. Veľmi netradičná, avšak kultová banková lúpež obsahuje neuveriteľné scény, čo sa týka napätia, humoru (na pomedzí týchto dvoch rozdielnych nálad figurujú divadelné výstupy napätých, siláckych rýchlych rečí medzi lupičom a vyjednávačom, ktoré sa blížia Hamletovi), vždy príde s niečím nečakaným a výborne, dynamicky mení nálady. Väčšina druhej polovice filmu je bohužiaľ nudnejšia a trochu predvídateľná, čím trochu kazí kvalitu tohto kultu.

Film začína nudne, logistikou a zobrazením priemyslu USA. Rýchlo však prechádza do zobrazenia klasických buddy scén ako šoférske adrenalínové umenie, predvádzanie sa v bare pri biliarde, či spievanie populárnych songov, čím si skupina budúcich príslušníkov armády vo Vietname získava divákove sympatie. Zo ženských postáv vyniká hrdinka zahraná Meryl Streep, ktorá sa stretla s domácim násilím. Oslava je správne energická a dojazd bláznivý. Lov jeleňov baví, rovnako ako zásadový Mike v podaní Roberta De Nira.Vietnam nás víta až v 68. minúte, no vôbec to nevadí. Málo vojenskej akcie, zato veľa napätia v zajatí Vietnamcov s ruskou ruletou a šialeným De Nirom. Okrem jeho precíteného prejavu baví aj chladný pokerface Christophera Walkena. Príbeh by vyznieval určite lepšie v knihe, lebo síce je kvalitný po obsahovej stránke (aj keď úplný jeho zámer mi nie je jasný), ale chýba mi viac výrazných filmových scén, ktoré strhnú kamerou či strihom a v knihe by nemali takú intenzitu. Film veľmi dopláca na nevyváženosti na diváka prenášaných nálad v jednotlivých častiach, čo ho robí kvalitatívne trochu nevyrovnaným, aj keď každý moment má zmysel.

Režisér svojimi zábermi a strihom nie je k divákovi práve prívetivý. Nízkorozpočtové, krátke zábery obyčajného života spolu s nezrozumiteľnými zvukmi a často sa vyskytujúcim strihom vytvárajú ťažko uchopiteľnú formu. Po prvých dvoch minútach sa to ukľudní (ale v nejakej podobe sa to občas vráti) a nastupuje surreálna postava so záberom ako na kráľa, z diaľky, vychutnávajúc jej príchod. Akého diváka režisér oslovuje chlapcom, ktorý riskuje podchladenie, močí na autá z nadchodu, fajčí a nosí ružové zajačie uši? Usmiať sa dá na černošskom gayovi liliputánovi, ktorý odmieta opitého bieleho mladého muža, no napriek tomu je jeho bútľavou vŕbou, rovnako je to aj pri scéne energického výstupu v 38. minúte pri monológu o ľuďoch. Točiť hrané postavy ľudí nízkopríjmovej spoločnosti, kde každý nijako rozumne netrávi svoj čas, pričom niektoré prekračujú zákon pri slabom výskyte humorných scén, nieto ešte kultových muselo vyžadovať veľkú dávku trpezlivosti, lebo táto téza vo mne ako divákovi ostávala pri pozeraní filmu. Je prekvapením, že toto je režijným debutom nezávislého filmára. Deliť pozornosť medzi také veľké množstvo postáv, ako to spravil on, vyzerá byť výsledkom zmätku. Nudné scény sa striedajú s odpornými a niekedy našťastie aj vtipnými, čo film drží nad vodou. Najdesivejšie pre mňa paradoxne neboli hojné mŕtvoly mačiek (snáď umelých), ale mentálne zaostalá mladá žena holiaca si obočie. Hlavný problém filmu je asi v tom, že zobrazuje mizériu cez obrazy každodenného života postáv a v príbehu nejde o postupný vývoj a dosiahnutie iného stavu postáv ako na začiatku, ale len prirodzené plynutie udalostí.

V remakeu začne zábava už v 4. minúte, zápas vyzerá reálnejšie, nešikovnejšie a zombie vďaka výborným maskám lepšie, a nezabúda sa pri ich výzore ani na humor. Súrodenecká dvojica z pôvodného filmu však bola zaujímavejšia, aj keď herečka v hlavnej úlohe to svojím výkonom spoľahlivo vynahrádza. Asi všetci herci hrajúci ľudí z pôvodného filmu sa do úloh hodili viac ako títo v remakeu, to však neplatí pre zombies. Novšie spracovanie bolo akčnejšie, aj keď chýbali diagonálne kamerovanie. Celkovo lepšie ako originál.