Arkanoid

O tomto seriáli som čítal v jednom článku, kde o ňom bolo písané pozitívne, okrem neho tam bolo v rovnakom duchu popísané aj o ďalších seriáloch, okrem iného o seriáli BoJack Horseman, o ktorého recenzii som tam nemal pochýb. Tento seriál svojimi hláškami mal nábeh na kult, ale len nábeh, lebo hlášky sa nedajú veľmi dobre dať do úst plochým postavám, ku ktorým necítite žiadnu empatiu, je Vám z nich trápne a potom Vám je už jedno, čo parodujú, nech je súvis s realitou akokoľvek uveriteľný. Prvé tri epizódy som vnímal ako béčko, ostatné ako veľké nepodarky bez invencie až odpady. Krátka dĺžka epizód možno finálnemu výsledku tiež uškodila, keďže sa nedali veľmi rozvíjať zápletky.

Groteska poteší svojou hravou animáciou, no fakt, že ide o prvý český animovaný film, by nemal zakrývať nedostatky v príbehu a absenciu postáv. Jednohubka, ktorá poteší, ale aj rýchlo vyšumí z hlavy.

Prešiel si koncentračným táborom, aby sa podieľal na zvrhlom komunistickom režime. Talentovaný rečník, veľký klamár. Workoholik, ktorý občas veril svojim ideálom. Podpísal 47 rozsudkov smrti, milosť udelil len piatim hokejistom obvinených z úteku na západ a štyrom nacistickým vrahom, čo vypálil Lidice.

Trocha kvalitného futbalu veľmi nezachránila inak mdlú epizódu.

Druhá najtrápnejšia epizóda seriálu. Kolečko síce vedel napísať postavu otca v druhej sérii seriálu Lajna tak, aby to aspoň trochu bolo vtipné, tu však humor postavou mamy netrafil.

Najtrápnejšia epizóda seriálu. Žiadna postava, ani hlášky nefungujú. Ostala len prízemnosť a obohrané vtipy.

Tento seriál od začiatku nebol bohviečo, ale vtipy vedel posúvať aj lepšie. Slabý odvar samého seba.

Dosť suché, z radosti filmárčiny to má veľmi málo. Čo tak si napraviť chuť s Truffautovým filmom La Nuit américaine?

Nájsť nekonfliktnú svokru je na nezaplatenie a skvalitňuje to život. Nájsť panovačnú svokru vie zase život značne skrátiť. Kde sa muži bijú, ženy vyhrávajú. Režisér ponúka od začiatku napínavú atmosféru a nepokoj s vranami ako symbolom smrti. Nie sú nám servírované žiadne vznešené japonské ideály, ale len holý boj o prežitie na pokraji finančného kolapsu v hlbokých útrobách chudoby v podaní úbohých existencií schopných už len zabíjať od chrbta kvôli vlastnému prežitiu. Dialógy sú čo najúspornejšie, na komentovanie situácie ich ani veľmi netreba, jednotlivé obrazy hovoria samy za seba. Ku scénam smrti je zakomponovaná hudba desivých tónov, ktorá zdôrazňuje videné. Dej občas prerušujú ľahko lyrické výjavy, ktoré príbeh nikam neposúvajú, len zobrazujú emócie postáv. Herecké výkony všetkých zúčastnených sú veľmi uspokojivé. Kei Sato predviedol už kvalitný výkon v Seppuku. Tu sa jeho postava od predošlej odlišuje tým, že jej chýba akákoľvek elegancia a myslí len na svoje primárne potreby. Zvláštny film, ktorý zaujímavo kombinuje kultúrne prvky, dáva dôraz na základné ľudské pudy, umne využíva svoje jednoduché prostredie na vytváranie atmosféry strachu a z každej postavy a herca dostane maximum, no občas svojou rutinou nebaví. Výrazný zážitok, v ktorom mi chýbalo ešte viac napätia a inakosti.

„Igrayne, dance!“ Brnenie nablýskané, až kole oči. Metalporno. Zvláštny film pre zvláštne publikum. Netradičné, emočne vystupňované scény s protikladmi. Artušovská legenda trochu inak. Jedna z najlepších fantasy. Tieto a iné označenie dostáva film Excalibur Johna Boormana, úspešného režiséra filmu Deliverance, kde už dokázal, že vie dať filmu epickosť, napätie, nejednoznačnosť a originalitu. Príbeh je epický a zároveň paródiou sám na seba, čo sa týka dialógov napr. takého Merlina rozdávajúceho rady. Jasný šovinizmus možno nepoteší ženské feministické publikum, ale do prostredia fantasy veľmi presvedčivo zapadá. Asi vždy aktuálne problémy uspokojenia mužského ega sú tu natiahnuté do nevídaných rozmerov. Prvým príkladom je Uther, Artušov otec, ktorý pre svoju túžbu po žene strháva tri generácie svojej rodiny, ako aj kráľovstva do priepasti nešťastia. Jeho herecký predstaviteľ Gabriel Byrne je vo svojej úlohe veľmi presvedčivý a jeho výkon je najlepší z tohto filmu. Scéna klamstva, uspokojenia, zrodu a smrti zároveň je jedna z najpôsobivejších. Boormanov Merlin je napríklad oproti zobrazeniu Sama Neila magická bytosť snažiaca sa o mier a prosperitu bez ľudských túžob. Je však kvôli tomuto odtrhnutiu od ľudstva a jeho nepochopeniu veľmi vtipný a divák ho môže vnímať ako sympatickú postavu aj vďaka použitiu jeho jazyka. Čo na srdci, to na jazyku a svoju reč korení básnickými výrazmi. Predvída, manipuluje a nazerá na ľudské osudy bez empatie. Dialógy ostatných postáv sa zameriavajú len na vznešené ideály alebo uchopenie moci. Ich dikcia je skôr pomalá, s váhou na každé slovo. Divák dostáva aj postavu, s ktorou sa je ľahké stotožniť vďaka jej nevedomosti o svojom pôvode a nevedomosti o spôsoboch chovania sa vyplývajúcich z jej postavenia, vychovanú však k zodpovednosti, cti, pravde a morálke, ktoré jej na ceste životom pomáhajú a získavajú mu úctu iných. Je ňou samozrejme Artuš, ktorý spočiatku nevie, kým to vlastne je a ako svoje bremeno niesť. Divák tak môže sledovať jeho prerod a dôležité, ťažké rozhodnutia jeho života, z ktorých niektoré sa dokážu obrátiť proti nemu. Jeho slabosť sa prejaví prvýkrát najviac pri strete s Lancelotom, ktorý rovnako ctí rytierske zásady, no túži nájsť niekoho, kto ho porazí v boji. Tu sa prejavuje Artušova tvrdohlavosť, ktorá ho núti riskovať kvôli egu aj život. Oproti Lancelotovej rozvahe a vytrénovaným schopnostiam pôsobí nemotorne a ťažkopádne, ako dôchodca. Lancelotova epická scéna boja so sebou samým na hrane sna a reality predstavuje, že aj najtvrdšia vôľa sa dá zlomiť, ak na ňu nalieha silnejší pud. Je aj dokonalým príkladom vhodným na paródiu. Herci sú uspokojiví, ale na žiadnych Oscarov to nie je. Prekvapí ešte Helen Mirren za mladi v úlohe Morgany, najintrigánskejšej postavy vo filme, ktorá poteší fanúšikov genderového vyváženia vo filmoch a seriáloch. V súbojoch o seba neustále cinká brnenie, až sa ohýbajú plechy. Súbojom jeden na jedného sa dá vyčítať malá akčnosť, lebo v brnení sú všetci herci ťažkopádnejší, ako by boli bez neho. Boormanovi však o akčnosť asi ani nešlo. Jeho režijnému zámeru prospelo nechať hercov hrajúcich svoje postavy vychutnať si a prežiť každý jeden úder tak, aby jeho následky postavy cítili aj v budúcnosti. A fatalita fungovala, postavy to cítili. Divák si tak užije a zachytí každý jeden úder meča, kyju či sekery, pričom občasnou striekajúcou krvou mrkne na fanúšikov splatterov. Množstvo scén je postavených na rozpore a rozbiehaní ciest dobrých aj zlých, ciest prosperity aj márnosti zároveň vyplývajúcich z každého jedného rozhodnutia postáv. Film má rozhodne dlhú minutáž, ktorej ku koncu druhej hodiny chýba viac akčnosti, aj keď epickosť stále dominuje. Rozhodne lepšia adaptácia ako Merlin Sama Neila, Mists of Avalon a First Knight s Richardom Gereom. Po tomto epickom zážitku odporúčam pozrieť si paródiu na fantasy filmy menom Doraleous & Associates, ktorá svojimi dialógmi a absurdnými situáciami rozochveje každú bránicu a divák postaví film Excalibur do kritického svetla.