ancientone

Pri Soavim je to zložité. Respektíve sám si to robím zložitým kvôli kontextu, v ktorom ho vnímam. Filmy Cemetery Man a Deliria (podľa mňa jeho najlpšie) ho stavajú do pozície atypického hororového revizionistu. Filmy ako Svätyňa (alebo neskoršia Sekta) ho naopak ukazujú ako režiséra, ktorý vie skrátka poctivo napĺňať žáner a divácke očakávania. Svätyňa reprezentuje to lepšie z talianskeho horroru konca 80-tych rokov, je vťahujúca a veľmi atmosférická, Soaviho v prvom rade stále neopúšťa schopnosť budovať veľmi zapamätateľné obrazy a podmazávať snímku výborne padnúcim soundtrackom, ale naďalej budem stáť za jeho viac pravidlám sa vymykajúcimi filmami. Overall, vo Svätyni sa oplatí počkať na jedno z naj kinematografických vyobrazení satana.

Domy majú oči.  A amícke SUVčka už 40 rokov neštartujú.

Chemický proces. Leptanie a úplný rozklad hororu. Rollin film akoby ani nerežíroval a o dramaturgiu zavadil iba veľmi letmo. Jeho nahodilé "kurátorovanie" jednotlivých scén a obrazov nachádza vyvážený protipól v cite pre skvelú kompozíciu, kombinácie prirodzeného a umelého svietenia a celkovo prepájanie modernity s gotizujúcimi prvkami na podklade kontrastov medzi temnými kulisami a idylickými slnkom zaliatymi scenériami s belasou oblohou. Všetky premenné spolu vytvárajú film-narkotikum, roztekajúce sa v mŕtvolne pomalom tempe, dlhých záberoch a narúšaní pravidiel strihu a obrazovej kontinuity. Snové, psychedelické, miestami naozaj až dychberúco maginatívne narábanie so žánrovmi prvkami, ktorej sledovanie je slušná fetovačka. Viac než Jesusa Franca pripomína Requiem zlúčeninu Russa Meyersa a Joséa Marinsa.

Jean Rollin natáča pôsobivý moodboard vizuálov a scén, ktoré opakovane prekvapujú svojím citom pre kompozíciu a svietenie. Veľmi podmanivá, snová snímka, ktorú ozvláštňujú psychedelické prvky hippie kultúry odkazujúc enás na koniec idealizmu 60-tych rokov. Sex and the Vampire je v dobrom zmysle insitná fantázia so zvláštnymi odkazmi na odvrátenú stránku 60tkovej kontrakultúry. Charlie Manson žmurk žmurk.

... A ľudia si myslia, že Halloween 3 je zlý film :)))

Veľkých spoločenských presahov sa tu divák nedočká, ale prečo by to malo vadiť? Sledujeme príjemne nichovú (a jemne netradičnú) žánrovku s premakanou atmosférou a tematickým hudobne-subžánrovým vizuálom, ktoré majú kultový potenciál.

Môžeme toho veľa nakecať o New French Extremity a transgresívnom filme a ich sémantických presahoch, ale Haute Tension valcuje žánrové kuloáre už v tej úplne najzákladnejšej rovine. Je to jeden z najatmosférickejších a najimerzívnejších hororov od Texaského Masakru. Toho pôvodného. A nie je to náhoda, keďže z Ajovej vízie je cítiť evidentnú snahu o resuscitáciu drsného oldschoolového štýlu v kombinácii s dobovým pritvrdením v rovine explicitného násilia, ktoré však nie je samoúčelnou exhibíciou sadistických praktík. Navyše je to také malé-veľké magické stretnutie kľúčových miest francúzskej kinematografie posledných dekád.

Škoda ze film nevznikol ešte v prvej polovici 70tych rokov (resp.na ich začiatku) v tesnej nadväznosti na Rosemary a Exorcistu. V tom prípade by ešte viac vyšiel do popredia pokus o psychedelicko-okultnú atmosféru.

Cinema du Look strednej Európy. Človeku je až ľúto, že sme nedlho potom objavili čaro čistokrvnej sociálnej drámy. Antalov film však v porovnaní ďalšieho maďarského podobenstva, len o rok mladšieho Dealera B. Fliegaufa, bledne do podoby pôsobivej štylistickej exhibície.

Rekviem pre Argenta.