ancientone

Priemerné ako bežná depka na predmestí. S pár peknými vizuálnymi metaforami.

Gore Pocahontas. Poctivá hra so žánrami v štýle Bone Tomahawk, presne vypočítaná trendovka na jedno pozretie, trochu vlažná (a vlastne dosť povrchná) reinterpretácia klasiky, viac než film to propomína sledovanie longplayu vizuálne maximálne uhladenej RPG videohry, prekvapí úplná absencia pocitu špinavosti a drsnosti. Dobrá zábava, zanechávajúca rýchlo blednúcu pamäťovú stopu.

Deodato berie koncept klasickej vyvražďovačky, ale chaotickou réžiou a strihom (veru neodvážim sa typovať, nakoľko ide alebo nejde o zámer) diváka sústavne dezorientuje v čase aj priestore. Vytvára nočnú moru, doťahujúcu na Fulciho klasiky. Claudio Simonetti navyše pridáva unikátny soundtrack, mixujúci prvky klasiku hororvej hudby z prelomu 60-tych a 70-tych rokov, carpenterovské neskoré 70-tky a disko mid80-tky. Prehľadne a funkčne. Hidden gem talianskeho hororu.

Až zarážajúco osekaný chronoligický sled demónických gore scén naozaj pôsobí, akoby sa niekomu proste vymkol spod kontroly duch (démon) 80. rokov. Ako film... (no čo myslíte, aké asi), ako showroom 80-kového zeitgeistu namakaná časová kapsula. Keep it simple, guys.

Čo do žánrového kontextu veľmi hodnotný film. Medzi snímkami svojich generačne mladších nástupcov "torture porn" subžánru nultých rokov, spomeňme aspoň najviac emblematické mená: Eli Roth a Rob Zombie, pôsobí Hooperov film ako do prázdna vyznievajúe memento. V roku 2005 udávajú tempo ponášky na jeho staršie filmy (Dom tisíca mŕtvol), priame remaky, alebo gorefesty hlásiace sa k ich odkazu (Hostel). Márnica však medzi nimi, svojou schopnosťou budovať atmosféru, odkazovať na klasiku a zároveň prinášať silné vizuálne momenty, akoby stále upozorňovala na funkčnosť elementárnych princípov žánru. A tým aj na jeho zacyklenosť, ktorá nemusí byť vôbec na škodu. Horor nultých rokov je skrátka kruh ešte zakliatejší, než márnica v Hooperovom filme. Tak ráčte vstúpiť, Je to stále veľmi slušné panoptikum.

horror/komédia PS. špeciálne uznanie si zaslúži fantastický soundtrack.

poctivý, ale rovnakou mierou aj generický "zárez" do archívov talianskeho horroru. viac slasher, než giallo. ale komu by to vadilo...

Lokačky lepšie než lakačky.

Adaptácia, od kt. si fakt že nič nesľubujete a následne vás prekvapí úrovňou štylistických postupov a mierou budovania hutnej atmosféry. Showroom toho lepšieho (ale nie toho úplne naj) z horroru 80tych rokov s prímesou folk horrorového subžánru. Nedocenený žánrový pamätník.

H.P.Lovecraft - The Shadow over Innsmouth pre PG rating.