mclenin

"Vlk z Wall Street" v sukni, no o stupienok nižšie. Príbeh samotný aj forma jeho podania je ako mladší brat (sestra) vlka z wall street, avšak o poznanie menej dravý, divoký a zábavný. Tempo, ktoré je v úvode nastavené vysoko sľubuje "drive", ktorý si však nedokáže udržať, približne od tretiny sa zvoľní a do finále dopláva "adagio". Minutáž pri tomto pozvoľnom tempe potom pôsobí trochu prepálene, no i tak je to zaujímavý a pozerateľný film.

Pri takýchto filmoch takpovediac rozporuplného hodnotenia, kde niektorí užívatelia hodnotia 2* a film zatracujú a druhí zase hodnotia nadpriemerne a film chvália, mám zväčša problém sa rozhodnúť či sa do jeho zhliadnutia pustiť, obzvlášť pri stopáži takmer 2 a pol hodiny, pričom ako to tak býva 1 negatívny komentár vie odradiť ľahšie ako 3 pozitívne navnadiť. V tomto prípade však stráveného času neľutujem, film mi zrejme presne zapasoval do noty a do nálady. Príbeh v štýle "Shutter Island" s obdobnou temno-gotickou atmosférou mi svojou obrazotvornosťou a sugestívnym soundtrackom pripomínal režijné vizionárstvo DelTorovských až Burtonovských rozmerov. Postupné odkrývanie jednotlivých vrstiev "špiny" zdanlivo navonok pôsobiacej v poriadku graduje hustnúcu atmosféru, no samotné vyvrcholenie je trochu urýchlené a minie sa svojmu účinku. Popracovať o niečo sofistikovanejšie s príbehom, pritlačiť trochu viac na pílu a záver ponechať aspoň čiastočne s otáznikom, a možno by to bolo aj za 5*. Takto dávam 4*, no i tak vyjadrujem celkovú spokojnosť.

Zabitie posvätného jeleňa mätie nielen svojím (-originálnym-) názvom, ale aj samotnou synopsou a tvorí dojem akejsi nečitateľnosti deja. Darí sa mu to približne do jednej tretiny filmu - potom čo odhalí svoje mystérium sa pôvodne pomaly plynúci príbeh pozvoľna rozbehne smerujúc k rozuzleniu zdanlivo neriešiteľnej a z hľadiska existenciálnosti bezvýchodiskovej situácie. A je to silná káva.

"Amélia z Montmartru" skrížená s "Kráskou a zvieraťom". Príbehovo síce zďaleka nie originálne, no vizuálne podmanivé a uchu lahodiace (áno, jeden z vrcholov Desplata), so zaujímavým kreatívnym konceptom a dobrým záporákom s tvárou Michaela Shannona. Aj napriek prvku fantasy z tohto dielka sála pocit ľudskosti.

Prikláňam sa skôr k skupine užívateľov, ktorí udelili 3 a menej *. Snaha o budovanie atmosféry by tu aj bola, no zabíja ju otrasný strih a kamera. Počas celej doby sledovania filmu ma sprevádzali len dva pocity - nuda a očakávanie "toho" - teda toho niečoho čo by filmu dodalo potrebnú iskru, nedočkal som sa. Napokon samotná záverečná pointa ma tiež neprekvapila, z komentárov k filmu som sa dovtípil "ktorá bije". Keď tak, už radšej Eden Lake

Kvalitný hororový počin, ktorý zvládne skoro 2/3 filmu pracovať komorne len s náznakmi a atmosférou a nechávať tak dusiť diváka v šťave vlastnej predstavivosti. Avšak tak ako píše väčšina "zdejších hororových expertú", samotný záver je na škodu diela trochu priamočiary a zbytočne doslovný, celkovo tak zráža výsledný dojem o jeden stupeň nižšie. Aj napriek tomu sa však jedná o vydarený kúsok a ja som sa bavil ("bál") určite viac ako pri iných komercionalizovaných hororoch poslednej doby (zdravím Insidious 4).

King je moja "srdcovka" a Geraldova hra obzvlášť, o to viac ma teší opätovné obrodenie filmárskeho záujmu o jeho literárne predlohy. Spomedzi mnohých, Geraldova hra patrí medzi tie kúsky, ktoré sú vybudované na motíve uväznenia a izolácie osoby v situácii, ktorá sa vplyvom istých okolností mení na boj o život a kde nie je potrebné strašiť "duchárčinou" či "mäsiarčinou", pretože napätie samotné plynie z reálií prostredia. Táto komorná dráma klaustrofobického charakteru výborne funguje na papieri, King je predsa majster rozprávač, obzvlášť ak ide o obdobné motívy (napr. Mizéria, V úzkych, Dievča, ktoré malo rado Toma Gordona). Na moje prekvapenie sa však tvorcom podarilo vcelku obstojne adaptovať Geraldovu hru aj do audiovizuálnej podoby, dokonca použiť aj niekoľko znepokojivých scén. Nie je to žiaden filmový hororový zázrak ani prelom, ale ako thrillerová jednohubka komorného rázu so znepokojujúcim (ach, ako rád používam toto slovo) feelingom, veľmi dobré.

Brimstone je peklo. Formou rozprávania mi to pripomenulo Tarantina (4 kapitoly, na seba nadväzujúce, časovo však nekontinuálne usporiadané), atmosfericky zase niečo medzi Bone Tomahawk, Hateful 8 a Revenant. Má to však pomerne pomalé tempo, hutnú atmosféru, ktorá postupne graduje napätie, melancholicko-zádumčivý feeling a sem-tam aj nie zrovna vábne scény. Na ploche necelých 2 a pol hodiny sa divák nestihne nudiť, pretože dvojica v kontrapozícii G. Pearce / D. Fanning (E.Jones) hrá svoje party skrz Revelation, Exodus a Genesis tak intenzívne, že až Retribution dovolí divákovi si vydýchnuť, no konieckoncov len s horkosladkým dozvukom.

"Dark" má zaujímavý motív a pekne zapletené dejové linky. Dokonca tak zapletené, že sa divák miestami stráca v postavách a v časovo-priestorovej orientácii príbehu. Je to pozerateľný seriál, s potenciálom presahu do ďalšej série, no chvíľu trvá (aspoň v mojom prípade), kým sa divák zžije s postavami a s obsahom, celé je to ladené v zmysle názvu - do temna, v celku to pôsobí ako chladné a sterilné dielo a určite nie je tak návykové ako často zrovnávaný seriál "Stranger Things", niekomu môže prekážať nemecký jazyk a európske prostredie (ktoré je cítiť), ale v konečnom dôsledku seriál stojí za zhliadnutie.

Príbeh o sekvencii mladého života, keď sa končí stredná škola a lúčenie so "starým" zažitým spôsobom dennodenného žitia strieda očakávanie a spoznávanie niečoho nového, (nielen v podobe vysokej školy) so všetkými vzťahovými nuansami, ktoré k tomu patria - zaľúbenosť, láska, hnev, strach ... Nie je to ničím výnimočné, z radu vytŕčajúce dielo, tento punc mu dáva skutočnosť, že sa film objavuje medzi nominovanými na filmové ceny za rok 2017, no je to dobre natočené, dobre zahrané (Saoirse Ronan a Laurie Metcalf), s dobrou hudbou a vlastne sa na to celkom dobre pozerá.