mclenin

Vizuálna a akustická lahôdka, aká sa dnes často nevidí. Veľké prekvapenie pre mňa toto, Goslingov spev-nespev, Stone-ino herectvo neherectvo vytvárajú romantiku síce idealizovanú, ale bez zbytočnej trápnosti, takú, ktorá ladí, ladí s obrazom, ladí so zvukom, ladí s divákom. Nádherná pocta filmovému svetu, ktorá zanechá emóciu. A ten záver .... to je čerešnička na torte ! P.S. Whiplash je cítiť pán režisér :-)

Film bez duše, fajn na vyplnenie prázdneho dňa, no ako divák si z neho neodnášam nič nové, nič pre čo by som sa k nemu vrátil. Aby som však nebol vyslovene kritický, za zmienku stojí dynamický prechod medzi realitou a simuláciou - tak by sa dal rozdeliť aj samotný film, časti odohrávajúce sa v súčasnosti sú väčšinou nudná vata, historické reálie nesú celé bremeno divákovej pozornosti. Celkový dojem (nehráča počítačovej hry) - nesúdržná a povrchná zlátanina so zopár svetlými momentami /absolútne mi unikol zmysel príbehu, motivácia postáv, význam artefaktu atď./ Videl som síce už horšie filmy, but let's be honest, videl som aj ďaleko lepšie. (P.S. niekoľko ľudí odišlo z kina ešte pred záverečnými titulkami, v duchu som im to schvaľoval) 2,5*

Je to presne tak, ako hovoria ostatné komentáre - ide o 100 % celozrnný plnovýživný feel-good movie s typicky schémovitým príbehom o malom - veľkom športovom sne a tŕnistej ceste k vrcholu, podaný s ľahkosťou, nadsádzkou, humorom a výbornou retro hudbou. Prosto liek na smútok.

Myšlienka stvoriť prepojenie pop/rockového žánru s folklórnym do jedného kompatibilného telesa a podať ho spôsobom príťažlivým širšiemu publiku je bravúrna, za to tlieskam. Spôsobu akým sa to podarilo celé zrealizovať a samotnej prezentácii skladám klobúk, zažiť to naživo musel byť naozaj neopakovateľný zážitok. Samotný dokument je akýmsi mixom stručného náhľadu do zákulisia a záznamu z niektorých vystúpení, zrejme tých najvydarenejších - presne ako píše vinc_vega, lepšie by však bolo vidieť záznam celého vystúpenia a samotný dokument mohol ísť hlbšie do "útrob" produkcie. Napriek tomu sa však jedná o veľmi dobre spracovaný snímok, ktorý na ploche takmer dvoch hodín ani nestihne nudiť (pokiaľ má človek rád minimálne jedného z hlavných protagonistov), a ktorý sprostredkúva atmosféru tohto jedinečného projektu zo štadiónov a hál do kinosál, až má miestami divák dojem, akoby tam bol, v strede diania.

Som veľmi milo prekvapený. Film som si šiel pozrieť bez väčších očakávaní, ba skôr s istou dávkou skepticizmu a pochybností (predsa len je to 5 rokov od vydania HP 7.2 - HP "hype" už dávno opadol - a vzhľadom na predlohu - fiktívna učebnica Fantastické zvery a ich výskyt, útla knižka bez deja s počtom 77 strán, som myslel, že sa bude variť z vaty), no môj dojem je skrz naskrz pozitívny. Na svet HP odkazuje len úsporne a snaží sa budovať takpovediac vlastný svet (iné prostredie, kúzelnícke orgány, mukel = nomág, ...) zakladajúc ho predovšetkým na vtipe ! (prehnaná temnota posledných dvoch dielov HP našťastie ustúpila humoru) a najviac priestoru dostávajú pochopiteľne fantastické zvery (aj keď konflikt dobro/zlo tu musí byť zastúpený tiež). Film je ťažšie kritizovať, narozdiel od HP, keďže tu chýba možnosť zrovnania s knižnou predlohou, no myslím, že návrat do kúzelníckeho sveta sa vydaril a záver naznačuje sľubný potenciál do ďalších dielov. P.S.1 určite lepší "prequel" než Hobbit 1 k LOTR. P.S.2 vidieť C. Farrella s prútikom v ruke /čarodejnícky svet by už dokázal nalákať snáď ktoréhokoľvek herca/, P.S.3 Mr. Redmayne, our new celebrity ... výborný, pre túto úlohu sa snáď, nechcem to povedať, .. ale hej, snáď narodil ...

Slávnostne priznávam, že Hľadá sa Nemo patrí medzi moje najobľúbenejšie animované filmy, ak nie aj najobľúbenejší. Keď som sa dozvedel o pokračovaní, po dlhých 13 rokoch, bol som patrične natešený, postupom času prvotné nadšenie opadlo a k samotnému filmu som sa dostal už len s očakávaním remeselnej kvality Pixaru. To sa mi aj dostalo, po stránke technickej mu naozaj niet čo vytknúť. Obsahová stránka však už nie je tak dokonalá - príbeh podľa môjho názoru postráda skrytý pocit napätia a dobrodružstva z cesty na opačný koniec oceánu, ktorý bol nosným prvkom prvého dielu, ako aj hmatateľný pocit blízkosti - vzťahu medzi "otcom a synom" (v tomto prípade vzťah Dory - "rodičia" nie je tak silne vystavaný), a tiež je cítiť menší priestor, v ktorom sa dej odohráva (oproti takmer bezhraničnému oceánu). Páčilo sa mi nadviazanie na Nema a tiež "flashbacky" Dory. Vo výsledku - som spokojný (iste patrí medzi tie vydarenejšie pokračovania, hoc nie som zástancom "sequelovskej" cesty Pixaru), či som čakal viac ? Asi ani nie, vzhľadom na kvalitu pokračovaní animovaných filmov dnešnej doby (česť výnimkám - však How to train your Dragon 2 :-)) A možno som len starší a už v týchto filmoch nenachádzam detské kúzlo.

Ak by sa film nezakladal na skutočnej udalosti, bol by na môj vkus príliš "slniečkovský" /pokiaľ ide o prvú polovicu/ a ťažko uveriteľný, takmer patetický. Akonáhle však prihliadnem na tento fakt, mení to celkový dojem z neho. Film je budovaný postupnou atmosferickou gradáciou, kde prvá polovica vzbudzuje dojem romantickej drámy vojnového obdobia (dej plynie pomaly, vo vzduchu cítiť blížiacu sa hrôzu) a tá druhá je doslova peklo - umučenie mieru apokalyptických rozmerov. Gibson si servítky nekladie, akonáhle vojaci prekonajú fyzickú prekážku v podobe skalnej steny a vystúpia na Hacksaw Ridge, nastupuje prechod filmu k jeho naturálnemu jadru, kde nám režisér ukazuje boj v prvej línii bez cenzúry, vo všetkej brutalite, neľudskosti a nechutnosti. Po záverečnej sekvencii prejavu skutočných účastníkov boja som mal chuť tlieskať, ani nie tak Gibsonovi, ale skôr hlavnému hrdinovi - D. Dossovi. P.S. vyzdvihnem aj výborný soundtrack, ktorý znie ako mix hudby z filmov Everest a Narnia, veľmi počúvateľné.

Po dlhšej dobe dráma, ktorá ma pohltila od úvodného záberu a bavila až do záverečných titulkov. Príjemný feel-good movie s kombináciou dvoch motívov - vyrovnávanie sa so stratou blízkej osoby a vyrovnávanie sa s prechodom do "civilizácie", prvý z nich poskytuje dramatický materiál, ten druhý zasa komediálny. Výsledkom je smutno-smiešny film, s "indie-hippie" nádychom (a zaujímavým soundtrackom), ktorý plynie veľmi prirodzene a jeho mottom je oslava života, hudbou a tancom. + Viggo Mortensen je tu naozaj výborný. (Hodnotím prvoplánovo a zaujato, 4 a pol*)

Nie tak dobré ako "Čo robíme v temnotách", no v rámci festivalových, takpovediac nízkorozpočtových komédií stále pozerateľné a dokonca aj vtipné. Pokiaľ má divák rád absurdný a cynický humor, tak túto jazdu zvládne bez problémov. No zatiaľ čo spomínaný snímok "Čo robíme v temnotách" si rád pozriem opätovne, k tomuto asi nebudem mať dôvod sa opäť vracať.

Tohto roku jeden z najabsurdnejších filmov aké som zhliadol. Herecký "koncert" hlavných protagonistov P. Dano-a a D. Radcliffe-a na pozadí akejsi podivnej metafory na život a smrť s humorom tak uleteným, že som len nechápavo krútil hlavou, ... ale bavil sa. "maybe everyone is a little bit ugly, ...yeah, maybe we are all just ugly dying sucks of shit and maybe all little take is one person to just be ok with that and then the whole world will be dancing and singing and farting and everyone will feel a little bit less alone."