mclenin

Nadviažem na svoj komentár k HP a Dary smrti - 1. To čo v "Dlhom pochode" nebolo, sa tu nachádza vynásobené tromi, takže si hrdo nesie titul a pracovný názov HP a Orgie filmových grafikov. Všetky potencionálne zaujímavé scény si tvorcovia vystrieľali v "pochode", takže tu vlastne ostala len jedna - Gringottbanka v úvode, a na ňu je navrstvený balast akcie, výbuchov, deštrukcie a CGI. Príbeh ustupuje do úzadia, trištvrte stopáže sa len lieta a bojuje. A ono, aj napriek všetkej tej dynamike, je to vlastne to isté ako siedmy diel, nuda, ibaže invertovaná. Keď k tomu pripočítam absolútne nezvládnutý Princov príbeh, ktorý je chrbticou série HP a z čoho mohol film prakticky len vyťažiť a získať, nevýrazný a čajový soundtrack, kvázi dramatický záver, smiešny epilóg a absenciu THE END !!!! ako bodku za celým príbehom, je mi z toho smutno. Riešenie pritom bolo veľmi jednoduché, lebo siedma kniha je na kvalitatívne vysokej úrovni - natočiť jeden film, s dlhšou stopážou po vzore LOTR, ostatné scény osekať a dať ako bonus na BlueRay, DVD, VHS, diskety .... použiť menej CGI, viac príbehu, z úcty k sérii vymeniť Desplata za Williamsa, prinajhoršom Hoopera, a na záver dať to sku.vené THE END !

Stotožňujem sa s komentárom užívateľa DjangoDoe. V žiadnom prípade nejde o potešenie fanúšikov knižnej série tým, že sa im tvorcovia odvďačia a miesto zostrihania nepodstatných scén ako tomu bolo pri štvorke (703 strán) či päťke (824 strán) radšej nezostrihajú nič a natočia úplne všetko. "Ešte aj tú lúku zo 143 strany a divné skaly z 393tej". Len pod pláštikom - "odvďačme sa vďačným čitateľom, veď vďačný čitateľ je aj vďačný divák, a on sa nám za to poďakuje". Nie, nie, ide len o peniaze, a žiaľ je to cítiť. Knižný dej graduje postupne, vrství napätie až ku kľúčovému "Princovmu príbehu", ktorý je katarzickým vrcholom a prakticky aj osou a kostrou celého príbehu a napokon plynule prejde k dramatickému záveru, avšak osudovo dramatickému, nie vizuálne a graficky. To všetko páni z vedenia zamietli, rozbili na dve nesúrodé časti, z ktorých jedna by sa dala nazvať HP a Dlhý pochod, druhá HP a Orgie filmových grafikov, a čo najrýchlejšie, len nech to už majú z krku, hodili lačnému publiku. Dlhý pochod, čo je môj pracovný názov, pre Dary Smrti I. si môžme predstaviť ako cestu z bodu A do bodu B, kde je zopár kľúčových scén pospájaných zbytočným, dlhým a nudným kráčaním. Nezáživným a nezmyselným. Tých pár scén, ktoré možno vyzdvihnúť (7 Potterov, Ministerstvo Mágie, Godricova úžľabina, Dary smrti a Malfoy Manor) trpia práve useknutím deja niekde v polovici, a tak vyšumia absolútne do prázdna. Vyzdvihnem jedine kreatívnu animovanú scénu Darov Smrti, tá je čerešničkou na inak bezfarebnej torte bez chuti.

Dlhé vlasy, tri úlohy a návrat Toho koho netreba menovať. To je všetko čo sa mi vybaví, keď sa spomenie Ohnivá čaša. Uf, po skvelej trojke, ktorá hrala prvú ligu, je štvorka skôr rozpačitým pokusom udržať prednastavenú úroveň, hoci s miernym progresom. A ten posun vlastne ani neprišiel, novú tvár vltačil značke až D. Yates o 2 roky neskôr. V oboch prípadoch, 4. aj 5. diel, priniesol tvorcom výzvu v podobe rozsiahlejšej predlohy, a zatiaľ čo Newell pri jej adaptácii vychádza skôr z imaginácie svojich predchodcov, Yates sa im otočil chrbtom a vyšlapal si svoj vlastný chodníček. Ani lepší, ani horší, každopádne iný. Na druhej strane, štvrtý diel má najoriginálnejšie spracované intro WB, soundtrack využíva nielen orchester ale aj niekoľko spievaných songov (The Weird Sisters - Magic Works alebo chytľavá Do the Hippogriff) a v závere do deja vstupuje dlho očakávaný Veď-viete-kto s "tvárou" Ralpha Fiennesa. V rebríčku HP série čistý priemer. P.S. - ďakujem chlapcom zo Shy Chickens, že si nemôžem pozrieť tento diel bez citácií Turnaja Mekyho Žbirku.

Pri spätnom náhľade na celú sériu, už prakticky bez vplyvu knižného spracovania, môžem povedať, že Polovičný princ sa u mňa vmestí do top 3 celej heptalógie, hneď za Väzňa z Azkabanu a Kameň mudrcov. Môže za to osobité čaro, ktoré sa tvorivému tímu podarilo vydolovať z predlohy a pretaviť na plátno. Ono čaro tkvie predovšetkým v nadľahčenosti príbehu a častejšie využívanému humoru spojeného s budovaním vzťahov hlavných hrdinov, s ktorými viac ako predtým plieskajú hormóny, búri sa im žlč a zapaľujú lýtka. Popritom však nezaostáva ani dejová zložka, predstavovanie horcruxov skrz mysľomisu je spracované bravúrne, kamera sem-tam po vzore Cuaróna zaberie krásne scenérie okolia hradu a záverečnej scéne "A---v´da Kedavra" (to Rickmanovo zaváhanie a zlomenie hlasu ma vždy dostane) nechýba osudovosť. A dokonca aj N. Hooper zložil zvukovú stopu, ktorá dostatočne alternuje tú Williamsovu a dá sa počúvať nezávisle od filmu. Sečteno a podtrženo, v komplexe - vizuálnom, akustickom, dramatickom - má Polovičný Princ pridanú hodnotu, prináša do série svieži vánok a posúva diváka vpred, vstriec neuspokojivému a rozťahanému finále. Ak by som mal Yatesa pochváliť za jednu z častí pod jeho taktovkou (5 - 8), určite by to bola práve 6ka. P.S. - rozdiely medzi knihou a filmom neberiem do úvahy, ako by povedal Harry, bolo by to kontraproduktívne ....

Čo vznikne keď skrížime The Cabin in the Woods s Jumanji a Zathurou ? Prakticky nič prevratné, televízna jednohubka, ktorú z bahna podpriemeru vyťahuje len známe meno JB v caste, no potenciál myšlienky a látky samotnej ostáva nevyužitý.

V príbehu stážuje R. De Niro u Anny Hatavájovej, herecky však stážuje Anička u Róberta. Pohodový oddychový film na sobotné popoludnie pri čaji, keď je vonku blizzard a vy máte náladu pod psa. Zaručene ale funguje aj za iných podmienok, napríklad k nočnému bdeniu, odskúšané. Má potenciál stať sa pravidelne reprízovaným, víkendovým TV filmom. Človek si pri ňom zavše oddýchne.

Dejom a reáliami komorne pôsobiaci snímok so surovou atmosférou a takmer kriminálnou zápletkou. V prostredí divokého západu s hororovým podtónom si vystačí s minimálnym hereckým obsadením, za to však veľmi slušným (K. Russell, P. Wilson, M. Fox). Ja osobne som sa nenudil ani minútu, napätie je tu vrstvené postupne a konštantne vzrastá až do záverečného "sad-endu". Úroveň morbidity istých scén však nemusela byť účelne preexponovaná, atmosfére to nepridalo a mne ostalo nevoľno.

Jeden z tých vydarenejších marveláckych hrdinov a.k.a avengerov. Miesto dramatickej osudovosti a fatalitizmu vsádza na humor a nadľahčenosť, pričom minimalistický mikrosvet ponúka dosiaľ neprebádané možnosti a originálne nápady. Sprvu som si nevedel asociovať Paula Rudda s rolou Ant-mana, po zhliadnutí konštatujem, že si v nej neviem predstaviť niekoho iného.

Neprehľadné, rozťahané, nepresvedčivé. Z látky sa dalo určite vyťažiť viac než neisté balansovanie na pomedzí dráma x thriller x krimi x psychologický x komédia, kde je z každého niečo, no zároveň nič poriadne. Niekedy je menej viac. Jediné čo stojí za zmienku a kvôli čomu sa film oplatí vidieť je Tom Hardy, ktorý stvárnil bratov Krayovcov presvedčivo, počínajúc mimikou, gestikou a končiac farbou hlasu, takže má divák po celý čas pocit dvoch (takmer) rovnakých no samostatných jedincov. Nebyť jeho (ich), ide len o veľmi priemernú historicko-životopisnú sondu, nevynikajúc prakticky ničím nad svojimi podobnými filmovými súrodencami.

Tak trochu Perks of Being a Wallflower, tak trochu 50/50, tak trochu Be Kind Rewind, tak trochu The Fault in Our Stars, tak trochu odľahčene poňatá tvrdá realita života chorobou skúšaného človeka, z ktorej aj napriek ťaživej téme sála pozitívna aura, a to aj vďaka tak trochu "nezávislému" šatu a kreatívnym vsuvkám.