mm13

Normálna kriminálka s nezmyselným koncom, ktorej apel ma minul. A to mi verte, že osudy dievčat akejkoľvek rasy či národnosti mi ani náhodou nie sú ukradnuté. Lenže tu je to skôr nálepka na záver, nie plátno, na ktorom by to celé kreslili.

Beatles na pódiách narýchlo a v kocke. Pritom tomu ale nič podstatné nechýba (vrátane vyhliadky do výhradne štúdiového obdobia kapely) a ani z toho nie je žiaden neprehľadný guláš. Šikovná záležitosť pre najširšie masy. Škoda, že som to nestihol v kine.

Dnes už fakt píše a točí filmy hocikto. A hoci vám ešte aj to najnutnejšie minimum fantázie chýba, stačí sa tváriť, že skladáte poctu. Nájde sa dosť takých, ktorí vám zatlieskajú.

Všetko, čo investovali do tohto filmu, bol nápad: "spustíme dve turistky v klietke medzi žralokov a tá sa odtrhne a klesne na dno". Ďalej sa tým nezapodievali a tak to aj vyzerá.

Svedomité. V prístupe k téme, aj samotnou filmárčinou. Až mi prišlo ľúto, že som to nevidel tých 30 rokov dozadu. Mesačné hory dodnes predstavujú hrdého zástupcu žánru "dobrodružná dráma", ktorý to inak od filmárov častejšie nepekne schytá, než aby sa mu dostalo opatery, akú zaslúži. (A Richardovi Burtonovi som na rozdiel od Percyho Fawcetta veril každé slovo... tvorcovia si dali záležať, aby tomu tak bolo. Áno, svedomité!)

Po remeselnej stránke zručné a na výkone Roberta Pattinsona už pomaly nepoznať, ako veľmi sa snaží oslobodiť od Twilight hrôzy. Ale po obsahovej stránke to ničím nevytŕča, hlbšie sa to možno zapíše len u diváka, pre ktorého je to prvý film tým smerom.

Na rozdiel od Le grand bleu, kde režisérsky zostrih od základu prekopáva, mení náladu a vo finále prehlbuje zážitok zo zrazu úplne iného filmu, tento Director's cut iba umocňuje prázdnotu pokusu o akési "lolitkovské" hranie si na cool thriller. Pri kino verzii je šanca domýšľať si a dotvárať, pridané scény kričia jedno veľké - NIČ!

Prečítal som asi sto strán punkovej čítanky "Zab mě, prosím!", mám doma skoro komplet Ramones, niečo málo fajného od milovaného Iggyho aj ešte menej od ešte milovanejšej Patty, po rôznych výberovkách porozhadzované to najpopulárnejšie z tej éry a chystám sa naplno ponoriť do Police (keďže mi s tým moji postarší kamaráti z oboch strán Atlantiku nedajú pokoj už roky a ich chválospevy na adresu Stinga a spol. - a ťažkanie si na moje ignorantstvo - inak neodrazím). Tým pádom sa cítim byť jedným z najpovolanejších vyhlásiť na adresu tohto filmu: ÁNO, PRESNE TAK TO VTEDY BOLO, nech sa vám to zdá akokoľvek neuveriteľné! A je úplne jedno, či ten kamión prevrátili alebo sa s ním len zasekli pod mostom (a tak ďalej) ... A je to vlastne úplne jedno celé aké to je. Ten film prekračuje hranice žánru či scény, ten film je ódou na všetko, čo tvorí jadro toho, čo môžme bez obáv, že budeme zbytočne kategorizovať, nazvať rock and rollom! Fucking rock a fucking rollom. Užil som si to a idem doháňať resty (počnúc povinnou literatúrou... povinná literatúra a punk rock... no nejebe mi?!).

Sú medzi nami ľudia, ktorí žijú v presne takomto svete. Nikdy som im nebol tak blízko, a nebudem sa ta ponáhľať nazrieť znova. V tom mojom svieti slnko, kvitnú kvety a po poli svorne hopkajú zajačiky a malé líštičky. A to aj keď je práve február, 15 stupňov pod nulou a fúka severák v 70 km/h.

Mal som pocit, že to točil niekto, kto tvrdý rock (metal) z hĺbky duše neznáša a teraz sa mu mstí nevyberavým a nespravodlivým zosmiešňovaním. Vôbec mi to nevadilo.