Tomas_PO

Sladká americká vianočná komédia z LA, v ktorej sa telá deti vymenia so svojimi rodičmi, aby na vlastnej koži zažili, aké to je. Zopár momentov však pobavilo a nie je to úplná strata času. Obzvlášť pri vianočnom polihovaní s Netlfixom. Záver je klasicky príliš patetický, a prazvláštny nádych majú aj vianočné filmy z letnej Californie.

Tretie pokračovanie vianočnej rodinnej rozprávky, ktoré spočiatku pozitívne prekvapilo, no s pribúdajúcimi minútami sa dostalo do svojho už klasického podpriemeru. Škoda, tento diel mal 'našliapnuté' na viac. A to našťastie trval len 73 minút. Pozerať trojku bez prvých dvoch dielov tiež veľmi nemá zmysel. Uvidíme, či sa dočkáme ešte štvorky, no nič by sa nestalo, ak by aj nie.

Novodobý vianočný brak, ktorý nezachránila ani plejáda českých hereckých superstar. Umelé, nezáživné, miestami až trápne.

Pozerané v lete v záhradnom kine, čo je skvelá voľba pre chorvátsky film odohrávajúci sa uprostred mora a ideálne na letný večer. Z celého filmu sála autenticita Chorvátska, čo je zároveň na ňom to najpríťažlivejšie. Dejovo komplikovaný príbeh otca a dcéry, s jasným odkazom. Poteší aj ako neholywoodsky film.

Dnes už pomaly klasika, veľmi krásna, no zároveň aj riadne krutá. Nádherný setting a excelentné herecké obsadenie.

Opäť dobré, veľkolepé, charizmatické, mierne vtipné, aj keď konformne a 'na istotu'. Holt, časy Rickyho Gervaisa sú preč. Niektoré vstupy boli priam kultové (Hugh Grant, Harrison Ford, či Nicole Kidman alebo Salma Hayek). Vystúpenia Lady Gaga, ako aj Rihanny skôr sklamali, no Lenny Kravitz bol topka. Víťazovia sú stále kontroverzná téma, no nedocenenie The Banshees of Inisherin sklamalo. Inak priebeh maximálne slušný, bez trapasov, presne tak, aby nepobúrilo. The Host dokonalý priemer. Bollywood kvôli snahe o internacionalizmus je síce pochopiteľný, no európsky film by v Indii tiež nevyhral.

Tak napokon výborný film, po opatrnejšom začiatku. Najmä druhá polovica dlhého, 3h trvajúceho filmu chytila na dynamike. Tvorcom sa podarilo zachytiť náročný príbeh aj komplexitu témy - proces prípravy bomby, následné vypočúvanie, špionáž, etické rozmery myslenia vedcov, geopolitiku, a ešte aj toho Einsteina :) Výborne zostrihané, prelínanie časových sekvencií napokon dalo plný zmysel. K tomu výborní herci, no skvelé.

Sympatický koncert venovaný Marte Kubišovej pri príležitosti jej 80teho jubilea. Ako inak, vo Velkém sále pražské Lucerny, produkované dvojkou Českého rozhlasu. A to je neuveriteľné, ako sa opäť nožnice medzi Českou a Slovenskou verejno-právnou produkciou otvárajú. Dôstojné, takmer nesilené, so širokou škálou hostí a našťastie nie umelo vybraných z pomedzi tých najshowbiznisovejších. Divák si pripomenie, alebo spozná radu starších Martiných piesní, ktoré aj po rokoch znejú úžasne, nadčasovo. No a nejednému mladšiemu interpretovi dajú zabrať. Dostupné na YT.

V skutku mierne prekvapenie, keďže akékoľvek pokračovanie či nadväzovanie na klasiku s Arniem evokuje prepadák. No tvorcom sa podarilo vytiahnúť to minimálne na priemer, keďže pôvodný film totálne odignorovali, ako keby ani neexistoval. Skrátka remake. A urobili dobre, veď od 1987-ho už nejaká tá generácia vyrástla a pôvodný film vôbec poznať nemusí. Úvod je ale poslabší, snaha o stotožnenie s postavami nepresvedčila. Indiánske ticho a občasné 'veľavravné' dialógové repliky pokuľhávajú, hercom chýba charizma. Snáď okrem hlavnej hrdinky (a jej mamy v mikrorole). A nebolo by to MeToo, keby tu veľké posolstvo nehral ženský element presadzujúci sa v mužskom svete. No tiež pomerne nasilu. Možno by pomohlo, ak by dialógy ostali v pôvodnom indiánskom jazyku, len s titulkami.

Netlix opäť raz potvrdil, že v športových a hudobných dokumentoch kraľuje. Tentokrát sa režisérovi podaril príjemný nápad púšťať Robbiemu, ležiacemu "prirodzene" v posteli, videá z dávnej aj nedávnej minulosti, ktoré mu majú pripomenúť rôzne životné situácie a následne o nich rozprávať. Pri niektorých sa tvári, že ich vidí prvý krát, prípadne si na situácie vôbec nespomína, čo vytvára dojem autenticity. No či to je hrané alebo nie, môžme len hádať. Inak je dramaturgia vystavaná klasicky (až na detstvo a rodinu, ktorú vôbec nespomína) - od prvých úspechov ihneď v 16ke v Take That, a kruh sa uzavrie opätovnou spoluprácou s chalanmi. K tomu verejne známa, ale aj viac súkromná rovina odchodu z Take That, drogovej závislosti, pádu, ale aj šialeného opätovného vzostupu. K tomu životné frustrácie, sebahľadanie sa, a vysporiadavanie sa so slávou. Zdokumentované sú kľúčové momenty, či už Take That, nahrávanie prvého albumu, Glastonburry, Slane Castle, či 3 koncerty za sebou v Knebworth Parku pre 375 000 ľudí. A keďže Robbie bol hviezda od 16 rokov, všade boli stále kamery a všetko zaznamenávali. Vidíme preto skvelé dobové reportáže, rozhovory, či súkromné nahrávky. Okrem kariéry je veľká pozornosť venovaná aj súkromnému životu, čo-to sa dozvieme o vzťahu s Geri Halliwell - ginger spice, zdokumentovaný je romanticko-nostalgickývečer, keď jej na rozchod zložil Eternity. K tomu paparazzi, rozchod s dlhoročným priateľom, súpútnikom a producentom Guy Chambersom, ktorý je pekne vysvetlený. K tomu neúspech v Amerike, ktorý mu tam ale priniesol vytúžené súkromie. No skrátka výborné - emócia, smútok, láska, hity, showbiznis, ten najväčší a jeho svetlé ale aj temné stránky. A to všetko v štyroch cca 50 minútových dieloch. V posledných dvoch dieloch síce drive mierne klesne, škoda jemnej patetickosti. Posledný diel je totiž až príliš dokonalý, milujúca manželka, 4 úžasné deti, štylizácia s cieľom tváriť sa prirodzene, možno ale so snahou o zanechanie režisérskeho odkazu. No ten potrebný nebol, je to predsa dokument o žijúcom človeku, ktorý nemusí mať nevyhnutne záver. No aj posledné dva diely stále vyváži zopár adrenalínových momentov.