Tomas_PO

Napriek obsadeniu a 'pofidérnej' jednotke sa tvorcom podaril nadmieru dobrý akčák. Určite lepší ako prvý diel, s výraznejšou dynamikou, dobrou drámou a výbornou akciou. Škoda slabšieho konca, už veľmi na lepší nevidalo. No na pokračovanie je zarobené, trojka určite bude. Dostupné na Netlixe (08/23).

Poľský Indiana Jones, dostupný na Netlixe (08/23). Mierny podrriemer, no zároveň relatívna pohoda. Trošku vadilo, že to pôsobí príliš moderne, aj keď snaha o dobovosť tam bola. Pre niekoho asi spomienka na Pána Tragáčika z detstva, ktorá mňa ale obišla. Aj keď názov si pamätám. Prekvapilo ale, že poliaci majú, až na scenár, kvalitnú produkciu.

Nová česká komédia, dostupná na Netlixe (08/23). Príbeh rodiny odohrávajúci sa výlučne v jednom byte, so 4 hlavnými postavami, pripomínajúci Allenovky. Samozrejme, na míle. Ale v princípe príjemný priemer, najmä hádkovými, rozumej hádajúcimi sa dialógmi. Hlavné postavy tiež zapasovali na svoje miesta. Čo sa nepodarilo, to bol humor. Ak ho mal vyvolať samotný príbeh, či vyplynúť z dialógov, tak to sa nepodarilo.

Dobrá akčná dráma na prefláknutú tému Afganistanu, z pera Guya Ritchieho. Snatch a ani Lock, Stock and Two Smoking Barrels to zďaleka nie je, no napriek tomu je to na tento žáner nadpriemer. A to aj vďaka Jakeovi Gyllenhaalovi, ktorý dal priebehu väčšiu vážnosť. Pointa filmu tu výraznú úlohu nehrá, je to skôr zhluk tém americkej invázie do Afganistanu. Asi najväčšiu emóciu vyvolá skutočnosť, že sa jedná o reálny príbeh, hoci v skutočnosti to tak nie je.

Sklamanie. Barabášov film o slovenských horských vodcoch na Slovensku, ktorý ale postrádal iskru, charizmu, či zaujímavejší obsah. Možno však pre porovnanie s Hollywood produkciou typu Everest (2015), The Summit (2012), Beyond the Edge (2013), či Touching the Void (2003). Áno, Tatry sú strohé, mĺkve, nekomerčné, a zrejme sa nedá čakať, že film o horských vodcov bude opakom. Už len to natočiť výstupy na vrcholy hôr musí byť umenie. No žiaľ, očakávanie tentokrát predčili výsledný efekt.

Och, och! Ťažké, depresívne, až desivé. No výborne natočené a autenticky zahraté. Film skôr na ťažké jesenné či zimné večery, rozhodne nie do letného kina :)

Silný potenciál filmu, ako témou, tak aj niektorými detailami priamo z vyšetrovania, doteraz nezverejnými zábermi z vraždy, ale aj snahou o emóciu (pozeranie svadobných šiat presne v čase streľby). No žiaľ, nevyužitý. Možno aj tým, že téma je už na Slovensku 'obohraná', prepojenia verejne známe a X krát preprané, a v podstate tak po slovensky, bez veľkej odozvy, resp. v zmysle výroku "každé čudo 3 dni trime". Silnejšiemu náboju s potenciálnym presahom do zahraničnej kinematografie chýba aj Hollywoodská dráma, pretože len anglická mutácia tomu nepomáha. Obsahovo pomerne chronologické spracovanie vraždy, miestami až dokumentaristicky, no a bez záverečnej pointy rozhodnutia súdov, ktorá je známa až dnes...

Silný príbeh, odohrávajúci sa v jednej jedinej miestnosti, ktorý to dotiahol až na 2 Oscarov. Skvelý výkon Brendana Frasera v hlavne roli, práve držiteľa Oscara. No on a maskéri (druhí držitelia Oscara) sú jediné silnejšie stránky tohto filmu. Dej je prediktívny, ostatné postavy ploché, vyvrcholenie priemerné. Ani emóciu sa nepodarilo vybičovať na vyšší level. Skľúčenosť situácie a života v jednej izbe však áno.

Úžasná pripomienka detstva, veľmi matne sa rozpamätajúc snáď na jedno jediné zhliadnutie seriálovej Rozprávky o mašinkách. Pozreté na jeden dych, no strácajúc čaro z tešenia sa na ďalší diel, ktorý príde až s večerníčkom nasledujúceho dňa. Černokňažník Zababa, najvyšší pán železničiar, magická výhybka na tajnú koľaj, pán Blahoš, a do toho úžasný rozprávač Vladimír Ráž. Skrátka legenda. Prekvapí akurát, že sú to v podstate končiace roky 80, pričom dátovanie vyzerá byť o jednu až dve dekády staršie. A možno to aj bol zámer. Dostupné na youtube.

90 minútový dokument o "House of Dior", zameraný konkrétne na nástup nového umeleckého riaditeľa a predstavenie jeho prvej kolekcie. Vidíme tak jednu fázu v živote House of Dior, kde sa nový riaditeľ stretáva s dlhoročným tímom krajčírok, dizajnérov, a ďalšieho množstva profesií. Prekvapí najmä veľkosť priestorov, ktoré sú vskutku maličké, vzhľadom na obrovské meno firmy. Človek si skôr predstavuje veľké profesionálne haly, no priestory sú mini, rodinného charakteru, bez akéhokoľvek luxusu. Také, aké ich založil samotný Dior, v tom istom dome v Paríži roku pána. Zaujmú najmä scény s dlhoročnými zamestnancami na pozíciách krajčírok, na ktorých to výrobne, ale aj kreatívne celé visí, napriek tomu, že ich nik nepozná. Tzv. "unsung heroines". Koniec vo forme prezentácie kolekcie má dynamiku, adrenalín, ako akékoľvek väčšie hudobné podujatie.