Tomas_PO

Tak toto bol brutál, ktorý si prižmúrením jedného oka zaslúži plných 5 hviezd. Je úžasné, ako česká kinematografia vie z času na čas aj v dnešnej dobe vytvoriť aktuálny film, ktorý ako námetom, tak aj spracovaním z diváka doslova vyžmýka dušu. Vysoko aktuálna spoločenská téma sociálnych sietí a ich enormného vplyvu na správanie a život (no aj smrť) mládeže (a nielen tej), doplnená o viaceré vrstvy, ktoré z ťažkej drámy vytvoria dokonca napínavý thriller. Bez škrupúľ porovnateľný s miliónovými Hollywoodskými produkciami. Veľký palec hore za edukatívny prínos, ktorý namiesto stotisíc článkov a pseudopyschologického "ceplého vzduchu" zo sedení všakovakých psychológov, v krátkych 2 hodinách dokonale zilustruje všetko podstatné. Dopad na emócie diváka veľmi podobné ako pri obdobnej slovenskej produkcii Kto je ďalší? (2018). Návšteva kina s týmto filmom by proste mala byť súčasťou kurikula II. stupňa základných škôl. Klobúk dole pred tvorcami...

Filmové spracovanie obľúbenej Nintendo hry rokov 90tych, určené skôr pre deti ako dospelých. Snáď okrem tých, ktorí na danej hre kedysi 'fachčili'. Fajnšmekri určite nájdu množstvo skrytých druho až treťoplánových detailov, no na prvé pozretie treba mať skutočne dobré oko. Aj z týchto dôvodov sa tvorcom výrazne nad priemer dostať nepodarilo.

Milá a inovatívna rozprávka, nominovaná na Oscarov 2024. Nápad so živlami, a podarené animované spracovanie, vrátane úvodnej zápletky sa veľmi podarili, no cca od polovice začala filmu dochádzať 'para' a to v podobe príliš silenej love story. Neexistujúci nepriateľ zároveň ubral deju na dynamike. 3 hviezdy za animácie a krásne grafické nápady.

Napokon sklamanie, napriek výborným hodnoteniam, skvelému úvodu a aktuálnej zápletke. Z časti za to môže iste aj dlhá, takmer 3 hodinová stopáž, ale aj nedostatok kreativity a nápadov. Viacero dokonca recyklovaných, no bez vtipnej pointy. Humoru, ktorý občas Mission Imposible spríjemnil, je menej než šafránu, no napriek tomu si tvorcovia pokračovanie s istotou poistili. No úvod, ten sa podaril. Stará dobrá studená vojna...

Príjemná hraná rozprávočka s Timothée Chalamet a pre-quel klasiky Willy Wonka & the Chocolate Factory (1971). Potešilo množstvo prvkov, od tajomna (v podobe podzemných trezorov s jediným prístupom cez skorumpovaného kňaza krucifixom ovládajúceho spovednicu v podaní stále vtipného Rowana Atkinsona), cez detaily procesu tvorby čokolády v rôznorodých magických skúmavkách, až po vtipné momenty, najmä s Oompa Loompa mužíčkom, ktorého úžasne stvárnil Hugh Grant. Škoda muzikálového poňatia, ktorému ale našťastie dôjde v polovici filmu dych a tak je už hudobných vstupov menej. Či sa prevedenie páči aj deťom je otázne, no dospeláci sa nudy báť nemusia.

Pre-quel Draculu, s veľkým potenciálom, no priemerným výsledkom. Väčší budget, lepší herci, lepšia práca s dialógmi a vznikol by výborný horor. Napätie filmu nechýba, počnúc 'exotickým' Rumunskom a prípravou na plavbu, pokračujúc námornickým prostredím, s variabilitou charakterových postáv, uzavretých niekoľko týždňov na lodi, z ktorej sa nedá ujsť, až po blížiace sa pobrežie Anglicka, kde divák už len odrátava posledné dni a hodiny. K tomu skvelé kulisy v podobe charizmatickej lodi Demeter, ale aj výborná práca s mnohými stvárneniami Draculu.

Výborná dráma o reálnom reportérskom príbehu odhaľujúcom dlhoročné sexuálne obťažovanie herečiek a zamestnankýň Harveyom Weinsteinom, svetoznámym producentom. Skvele sa podaril aj výber hlavných postáv Carey Mulligan a Zoe Kazan, ktoré to zahrali profesionálne, a bez preafektovaného meetoo pátosu. Aj vďaka tomu sa tvorcom podarilo autenticky ilustrovať hrôzy, ktoré si mladé baby museli prežiť. Ak chceli mať kariéru. A že to mohlo trvať toľké desaťročia...

Krátkometrážná podívaná z pera Wesa Andersona na motívy Roalda Dahla dáva celkom slušný základ pre absurdnú a nerušenú búrku myšlienok a crazy príbehov, no najmä neuveriteľných interiérov a úchvatných kamerových záberov.

Najpohodovejšie a najúsmevnejšie udeľovanie cien sa tento rok rozbiehalo o hodne pomalšie, a to aj 'vďaka' The Host - Jo Koy. Kdeže sú tie časy Rickyho Gervaisa, alebo aj Tiny Fey a Amy Poehler. Hosta okrem úvodu skoro vôbec nevidieť, nepočuť, a čerešničku tomu dá úplny záver, kedy ho už nevníma ani publikum. Škoda, že Ricky neprišiel aspoň prebrať cenu, istotne by sa jeho pár sekundový vstup stal hajlajtom tohtoročných Glóbusov. Absentovala aj téma, ktorá by sa tiahla celým programom, čo však nevadilo. O to viac bol priestor na variability pri jednotlivých vstupoch. Pobavilo zopár vtipných momentov, no vskutku konformných. Tak, aby po búrlivejšej minulosti príliš neurazili. Potešilo priam Hollywoodsky naplánované finále v podaní Lily Gladstone, so zopár vyronenými slzičkami, za ktoré ide 4 hviezda. Holt, party, kde hlavnými hviezdami nie sú Taylor Swift, Bruce Springsteen, či Lenny Kravitz, hoc sú prítomnými, to je snáď možné len na Golden Glóboch.

Dokument nadväzujúci na legendárny seriál Band of Brothers (2001), ktorý pred kamery postavil samotných účastníkov a to z tejto konkrétnej, 101 divízie, aka 'bratov' z Easy Company. Napriek úctyhodným hodnoteniam sklamanie, keďže dokument nijako na seriál nenadväzuje, konkrétne postavy nie sú so seriálom prepojené a ani sa vôbec o pravdivosti, či presnosti seriálu nevyjadrujú. Seriál a dokument sú na sebe skrátka nezávislé, bez prepojenia, pričom dôvodom vzniku dokumentu je len úspešnosť seriálu. Nič to ale nemení na snahe prejaviť hlbokú úctu k preživším, vidieť a počuť ich priame svedectvá, pri ktorých sa skutočne zdá, že nie sú 'americky' hrané. Koniec koncov, pri mužoch vysoko nad 70, so značne zhrubnutou kožou, je to málo pravdepodobné. Chronologicky sa však dozvieme kľúčové výsadky "Roty E", od výcviku, cez D-Day, bitku o Ardény, až po obsadenie Hiltlerovho hniezdečka "Eagle's Nest". Zaujala aj jedna zo záverečných myšlienok od majora vo výsluhe..."Nikto Vám nikdy nepovie, ako sa vysporiadať so zajatím. Zajatím!? Ježiš, o tom sa budeme rozprávať, keď sa tam dostaneme. No...a sme tam. Ahaa?! Takže, ako to máme riešiť?" Myšlienka, ktorá sa veľmi v dokumentoch či vojnových filmoch nespomína, keďže tie zväčša končia víťazstvom. Ale už nie tým, čo sa dialo nasledujúci dni, týždne a mesiace, napríklad so zajatcami. Záver dokumentu je ako inak, sentimentálne patetický a politicky korektný, no 'v norme'. Dostupné aj na YT.