Fiftis

Herecky rozhodne nesklamalo a nenudilo ma ani ľahko komornejšie ladenie. Nie vždy je u podobných snímkov pozornosť zameraná tiež na psychológiu postáv, väčšina vrahov sa nám predstavuje len svojou zvrátenosťou. Ide o typický syndróm vraha v ktorého mysli sa premietajú desivé zážitky z detstva. Tým vrahom bol tentoraz herec Vincent D'Onofrio, ktorý sa zhostil práve tejto role. A vcelku mu sedla. Toto sa podarilo na výbornú. Aj napriek tých príliš nudných debát a pár do blba pozerajúcich scén ma to dokázalo vtiahnuť neskutočne. Násilné scény sú pôsobivé. Ponuré a temné scény uneseného malého chlapca v domácnosti so sériovým vrahom vo vás zanechajú desivú stopu.

Spomínam si, že to bolo pekný zážitok, sledovať túto snímku. Asi každý hororový priaznivec chce mať tie úvodné kecy rýchlo za sebou a netrpezlivo sa vyhliada maniak, ktorého imidž je tak nejako štandardný, videný už aj v iných hororoch, ale uveriteľný a pôsobivo umocnený tým, že nevieme, kto sa v kapucni a teplej zimnej bunde skrýva. Po nevyhnutnom zoznámení sa s hlavnými postavami príbehu sa rozbieha atmosféra strachu, beznádeje a psychologickej drámy. Film má od desiatej minúty spád a nepoľavujúce napätie, maniak je pomerne vynaliezavý a nie je to žiadny táraj a jeho motivácia je na zamyslenie a je zároveň originálna. Dobre natočené, dobré herecké výkony, sympatickí herci. Snímok je tu veľmi podhodnotený.

Milostný príbeh môže byť natoľko emotívny, že divákom spôsobí hlboký osobný prežitok. Snímka Šialene zamilovaní z dielne režiséra Drakea Doremusa však nudne ukazuje, ako je prvá skutočná láska vzrušujúca, blažená a zároveň zničujúca. Keď sa britská študentka Anna zamiluje do svojho amerického spolužiaka Jacoba, vrhnú sa tí dvaja do vášnivého a život meniaceho vzťahu. Film Šialene zamilovaní skúma, ako dvojica čelí naozajstnej skúške, keď má byť každý z nich sám a pritom zostať spolu. Prvé čo ma zarazilo bol taký divný strih. Potom preskakovanie a vynechávanie dôležitých bodov, ktoré boli nahradené bežnými prechádzkami mestom a prírodou. To však možno vidieť v každom druhom klipe pop music. Celý ten film bol totálne divný, tie party, stretávanie sa, ich správanie, inu svet vyššej nižšej triedy.

Snímka 50/50 vzbudila po svojom uvedení značnú pozornosť, predovšetkým kvôli svojej tematike, podanej v prekvapivo komediálnom balení a kvôli hereckým výkonom hlavných predstaviteľov. Autor scenára Will Reiser vykreslil vlastné trampoty so zákernou chorobou a dočkal sa rady ocenení. Hlavný predstaviteľ Joseph Gordon-Levitt bol za svoj výkon nominovaný na Zlatý glóbus. O vznik snímku sa výrazne zaslúžil Seth Rogen, ktorý bol jedným z producentov a vo filme stelesnil v podstate sám seba. 50/50 je film, ktorý hoci je o rakovine, neočakávajte mnoho drámy. Musím povedať, že film je výborne natočený a naozaj som sa pobavil, hoci téma ako hovorím nie je na smiech, ale oni tvorcovia si s tým tak nejako pohrali a vznikla úplne unikátna snímka.

Kým jednička bola dejovo jednoduchšia, pre deti bola lepšie stráviteľná, dvojka je iná. A to tak, že veľmi. Výrazne pribudlo postáv i akčných scénok, čo pre detského diváka asi nie je zrovna to pravé, niektoré vtipy musí človek deťom vysvetľovať. Ja, ako dospelý, som sa nasmiali na veľa miestach. Predsa len plno špiónov, zákulisné praktiky, mocenský boj o získanie trhov s pohonnými hmotami mi prišli pre deti ešte veľmi nezrozumiteľné. Ale im o to asi ani nejde. Hlavne, že je tam nejaký príbeh, aj keď mu úplne nerozumejú. Oni poznajú len kto je dobrý a kto je ten druhý a asi to tak do hĺbky nerozoberajú. Mne sa autá ako špióni moc nepozdávali, tento diel mi pripadá o stupeň horší ako prvý. Tu sa strieľa doslova ako o život, pretože autá tu naozaj umierajú a majú citeľný strach. Lieta sa tu z jedného konca sveta na druhý, hovorí sa niekoľkými jazykmi a deti nemajú šancu všetkému rozumieť. Nemôžu poznať základy pre dobrú polovicu vtipov. A vôbec nejako mi prišlo, že to je také veľmi umelé, doslova z filmu srší snaha byť vtipný za každú cenu.

Bol som zvedavý, ako filmári prevrátia históriu a oživia Butcha Cassidyho a celkom sa im to vydarilo. Netradičný western má všetky prvky klasického žánru, kladného hrdinu, podvodníka, prestrelky, naháňačky na koňoch atď. Trochu mi vadí príliš veľa rozprávania až tárania o všetkom možnom medzi dvoma hlavnými hrdinami, čo trochu zaváňa nudou. Ale dobre vybrané exteriéry, naozaj krásna príroda, a tiež vetrom ošľahaný Sam Shephard, vynahradí niektoré nedostatky tohto westernu. Pekná príroda a lokácie, slušná kamera, ale inak ukecaný western, kde sa napätie a ženy moc neobjavujú. Škoda, ale viac ako 65% to u mňa nie je.

Bez pochýb sa jedná o veľmi kvalitné holandské dielo z obdobia 2.svetovej vojny. Reálne natočená dráma z predvojnového Holandska. Hoci spočiatku dejovo smerovalo k politickej zápletke, našťastie pokračovanie filmu to nepotvrdilo. Silná žena je stredom príbehu a drsný je jej život v krčme (niekedy tiež brlohu). Johanna sa musí vyrovnať s kdečím, najsprostejším tvorom je jej sadistický manžel. Jediná sympatická postava je pre mňa Harry. Film je natočený čiastočne na autentických miestach a údajne v brabantskom nárečí, čo som nemohol oceniť, ani keby som chcel. Podobné zakončenie filmu nemusím, ale tentoraz mi záver nevadil. Takže taký úctyhodný priemerný snímok, ktorý ničím neurazí a ani neprekvapí.

Venujem tejto snímke jej 300.komentár. Veľkolepá dráma, ktoré neskrývala emócie a city a tiež nechýbal koniec, čo dráma žiada. Jodie Foster má po režisérskej stránke našliapnuté rovnakým smerom ako Mel Gibson. Jodie Foster nepochybne našla správnu záplatu celého filmu, Mela Gibsona. Film zachytáva nielen rodinné problémy, nielen našej koľkokrát čiernej predstave o živote, ale aj krutú realitu, ktorú v okamihu môže pocítiť každý z nás jedného krásneho rána. Scenár brilantný, herecký výkon Mela Gibsona taktiež. Záver no comment. Výborný film, vtipný, i smutný zároveň. Myslel som, že Gibson už na plátne nepredvedie nič skvelého, ale pomýlil som sa. Tu bol výborný. Skvele im tiež sekunduje už nebohý Anton Yelchin.

Sú filmy, od ktorých viete, čo presne by ste mali čakať, potom sú filmy, pri ktorých si nie ste priamo istí, o čo by malo ísť a potom sú filmy ako Detachment, u ktorých nemáte vôbec páru, do čoho to vlastne idete. O to väčšie prekvapenie je, keď sa z takéhoto neznámeho koňa vykľuje prvotriedna prehliadka. Presne také je totiž intímna dráma o učiteľovi Henrym Barthesovi, ktorá istoiste nesadne úplne každému, jednak preto, že to je rozťahané a tiež z nutkania zastreliť sa po skončení filmu. Až ma pri sledovaní titulkov napadla myšlienka, prečo sa preboha robia filmy za milióny dolárov, keď stačí hlavný hrdina a dve vedľajšie postavy k opísaniu tých najhlbších pocitov. Buďme vďační za filmy ako je Detachment, pretože takých je ako šafranu a predrať sa k nim cez burinu nie je vôbec ľahké.

Eva Green a Ewan McGregor sú v hlavných úlohách vynikajúci. Ona ako trochu nevrlá, osamelá a uhrančivá kráska. On ako sukničkár a bohém, ktorý z ničoho nič prepadne láske. Spolu im to nielen ladí, ale cítite aj energiu a bezpečie, ktoré si navzájom prepožičiavajú. Nehovoriac o tom, že obaja spomínaní herci sú prvotriedni umelci, ktorých samotná prítomnosť každý film povyšuje. Mám však fakt dosť výhrad k tomuto snímku, počnúc nezaujímavou romantickou líniou, absolútnej rezignácie v hľadaní proti-lieku a končiac skutočnosťou, že už po strate tretieho zmysly by bola apokalypsa zavŕšená naplnením tej agresivity. Perfect Sense je film, ktorý niekoľko hodín nedostanete z hlavy. Zrazu sa v celej svojej kráse ukáže, že keď bude príroda chcieť, tak sa nás jednoducho zbaví. Bezbolestne, rýchlo a bez boja.