ScarPoul

Podobne ako Japonské After the Rain je aj Hello Schoolgirl zameraný na vzťah študentky a dospelého muža. A podobne ako v prípade japonského filmu sa aj tu stretávame s citlivým vykresleným charakterov, s jemnocitom pri predávaní emócií a s ľahkým humorom, ktorý je svieži a príjemný. Ji-tae Yoo, ktorého poznáme skôr z Trilógie o pomste hrá milého a samotárskeho muža, zatiaľ čo mu rozjašená ale pri tom rozumna Yeon-hee Lee sekunduje ako predmet túžby. Je to hravé, príjemné a pozitívne. Naozaj mi po dlhej dobe padlo pozrieť takýto slaďák, z ktorého ale našťastie zuby nebolia ani sa nekazia. Žánrovka ako vyšitá. Z krajiny, ktorá vie ako na to.

Film, ktorý podporuje mytológiu prvej časti a ukazuje nám ako sa to má robiť, ak túžite po pokračovaní. Weaver je skvelý ťahúň. Jej premena z pasívne na aktívnu sa vyrovná premene z prvej časti. V konečnom dôsledku si obidve Mother Bitchies dávajú vo finále riadne do tela. Cameron vie. Pre mňa je najsilnejší záber vynorenie Votrelca z vody za Newt. Šľape to ako hodinky. Silné scény rezonujú. Musia pretože posúvajú celý príbeh dopredu. A myslím si, že pre každého fanúšika sci-fi hororu je toto pochúťka. Úprimne - všetky štyri zárezy pred Prometheom mám rád. Každý pre niečo iné. Tento konkrétne pre to budovanie mytológie a pre motívy, ktoré budú v iných častiach smerodajné. A tie stiesnené, slabo osvetlené a zatečené chodby. Pamätám si ako som sa toho kedysi bál. A ani teraz keď som si to po dlhom čase pozrel, mi nebolo všetko jedno. V tom je tá krása.

Videná Special Edition. Cameron sa hrá. Je z toho cítiť strašne silná režisérska odovzdanosť. Niečo podobné mal aj ranný Besson. The Abyss je netradičné sci-fi. Podobne ako nedávno videné Strange days od Bigelow aj The Abyss si užíva expozíciu. V SD trvala 45 minút. Tu fungovanie a zápletka rozvíja svoje chápadlá takmer hodinu. A dodáva to postavám na autentickosti. Vytvára to nový svet so špecifickými pravidlami, kde každé narušenie prirodzeného chodu môže byť osudné. Aj napriek sci-fi zápletke je film založený na kauzalnosti. Akákoľvek vec spustí reťazec logických udalostí, kedy ide častokrát o holý život. A ten koniec je rovnako pekná bodka ako v Zemeckisovom Kontakte. Silvestri baví hudbou. Ed Harris uveriteľnou postavou a hereckou gráciou. Páčilo sa mi to veľmi. Takéto filmy sa dnes už veľmi nerobia. Má to cheezy bozky na konci filmu, aj takéto to pozitívne uvedomenie, čo by dnes pôsobilo absurdne. Ale tvorcovia v 80 a 90 rokov to potrebovali, aby o niečom dôležitom vypovedali. Ďalší Cameronov zárez do prvej ligy, ktorý je iný ako jeho ostatné diela a možno práve preto svojou špecifickosťou taký dôležitý. Treba ale vidieť Special Edition.

Po Louis. C. K najlepší stand up roku 2020. Dlho sa mi nestalo že by som vyprskol jedlo na obrazovku a nebol schopný ho utrieť. Segura je pán.

Film, ktorý vo svojej dobe nemal šancu uspieť. Na to je až príliš špecifický. Príliš umelecký a vôbec nie divácky. Myslím si, že aj v súčasnosti by s ním malo množstvo ľudí problém. Hoci svojich fanúšikov si určite nájde. Priznajme si hneď od začiatku. Nejedná sa o najlepšiu úlohu Ralpha Fiennesa. Ale to vôbec nevadí. Film je preplnený skvelými nápadmi. Juliette Lewis je baba do ktorej sa dá veľmi ľahko zamilovať. A je to odvážne, vizuálne uhrančivé a spoločensky kritické. Hudba, kamera a scenár koexistujú v dokonalej súhre. A hoci to niekedy škrípe, každá akčná scéna a každá motivácia funguje. Pre mňa perfektný zážitok. A veľmi milé prekvapenie.

De Niro v pohode... Inak sa jedna o pomerne rutinnú záležitosť bez výraznejšej scény a ktorá pomerne rýchlo vyšumi z hlavy. Výrazný nepomer scén vtip a hodnotovosť. A väčšina línií je uzatvorených surovo alebo hlúpo. Na jedno pozretie to ale stačí. Len sa k tomu treba už nevracať.

Tom Segura má úplne iný druh humoru, než na aký som zvyknutý. Je to v zásade taký týpek, ktorý rozpráva príhody a príbehy a v zásade sa vyjadruje k problematike sveta minimálne. Ale jeho prejav je na nezaplatenie. Skvelo som sa bavil.

Najlepší zárez v sérií. Dôležitý v tom smere, že stavia do kontextu predchádzajúce dva diely a posúva ich na novú úroveň. Samozrejme, že tie predchádzajúce diely zostarli a tento čaká to isté, ALE... ono je strašne fajn na chvíľu mať na obrazovke feel good movie, ktorý sa na nič nehrá. Scenár nie je známkou perfektného súladu filozofie a sci-fi. Je to skôr bláznivá komédia, kde máme rozkošnú Smrť v Sadlerovom podaní s ktorou by ste išli najradšej na pivo. Máte tu Samara Weaving s bláznivým úsmevom a dvojicu starochov, ktorý dávajú prvú ligu aj keď nie v práve áčkových filmoch. Takúto nostalgiu som chcel od Kevina Smitha. Dostal som ju tu. A to cheezy posolstvo na konci. Come on!!! It´s loveable as fuck! Myslím si, že v dnešnom svete je veľmi dôležité mať svojho Teda a Billa. Takých tých kamošov, čo majú radi hudbu a sú v zásade strašne dobrí. Obývajú svet, kde si každý povie áno a kde sa nerobia rozdieli medzi ničím. Na konci je to vždy len o tom mať a zažívať good times. Pre mňa guilty pleasure. Ale v tom najlepšom slova zmysle.

Presne ako som predpokladal. O triedu lepšie ako predchádzajúci špeciál. Segura je uvoľnený a rád rozpráva zanedbateľné príbehy, ktoré oblieka do nových perspektív. Nie je prehnane vulgárny a má skvelý zmysel pre načasovane. A hlavne sa na neho dobre pozerá, hoci často krát prekračuje hranice únosnosti. Skvelo som sa bavil.

Masky, prostredie a Roddy McDowall to celé zachraňujú. Inak je toto pokračovanie iné a oproti jednotke nudnejšie a menej záživnejšie. Veci, ktoré mi vadili v prvej časti mi tu vadili viac. Naťahovanie jednotlivých scén, hlúpe správanie postáv a hlavne hodinové naháňanie z miesta na miesto, aby niekto povedal niekomu, že mu neverí a následne, že zase verí... Mrzí ma, že takéto filmy nedostávali viacej priestoru a režijného vedenia. Chýba mi viacej takých kultov ako je Evil Dead. Inak pokračovanie, čo neurazí a dá sa pretrpieť. Hoci je o triedu horšie.