ScarPoul

Celkom slušný teasing na celovečerák. Manson fantastický, poteší aj štek Jona Lajoia. Weird but funny.

Film, ktorý Condon stavia na pomalosti a tichosti. Retrospektívy tu majú veľkú dôležitosť a stoja oproti logickosti a faktom. Niektoré úmyselne zamlžujú skutočnosti, alebo ich predostierajú v rámci nových faktov v rovine súčasnosti, kde má pán Holmes 93 rokov a bojuje so svojou senilitou a hľadá vraha svojich včiel. Film si síce vyžaduje divákovú pozornosť a je to tiež iný pohľad na literárnu legendu pohrávajúci sa s mýtom osobnosti Sherlocka Holmesa. Zároveň je to ale citlivý príbeh o uzatvorení všetkých nezodpovedaných otázok. Koniec je prekvapivo emotívny a veľmi dobre manipulujúci sentimentom bez toho aby to vadilo. McKellen podáva výborný výkon. Jeho anglický gentleman vs senilný dedo sa radia k jedným z najpôsobivejších vyobrazení určitého charakteru aké som videl, pričom som aj veľký fanúšik zmeny z Gandalfa Šedého na Gandalfa Bieleho. Citlivý, dobre zahratý a filmársky obstojný kúsok.

Film meditatívny, poetický a krásny. Príbeh dvoch slepcov - majstra a žiaka v krásnom prostredí odľahlej pustiny, prostoduchých dedinčanov a dravej Žltej rieky. Nádherná hudba a kamera robia z tohto príbehu pastvu pre oči a dušu. Zárodky prvej lásky aj akási transcendentná túžba vidieť a okúsiť očami chuť sveta okolo je prezentovaná malým množstvom slov, ale tiež režisérovým umom všímať si jednoduché a oslavovať ho. Life on a String pre mňa predstavuje silný umelecký zážitok, plný rôznorodých motívov a tradícií, ktoré sa derú na povrch a predostierajú zvyky a túžby kultúry aká je mi veľmi blízka. Finále a posledný spev pred smrťou dodávajú celému príbehu potrebnú dávku katarzie. https://www.youtube.com/watch?v=KCdE8eERuZ8

De Niro po dlhej dobe vo veľmi príjemnej úlohe. Po Kingsman tiež jediný muž, ktorý vo mne vzbudil túžbu kúpiť si kapesník a hrať sa na gentlemana. V zásade ďalšia z komédií Nancy Meyers ktorá je svieža a plná príjemných momentov. Hoci sa pohybuje v hraniciach žánru. Dejové zvraty sú tam potrebné, na môj vkus trochu zbytočné, ale dali sa prekúsnuť Hlavne keď si vezmeme, že je to celé príliš rozvetvené, než aby to pokrylo všetky dejové odbočky do vítaného vyvrcholenia. Tým to možno pôsobí trochu nekonzistentne, ale je vidieť že sa všetci náramne bavili. Z filmu sála pohoda a ľahký humor. A Theodore Shapiro spravil kupodivu melodickú a príjemnú hudbu. 70%.

Veľmi mám rád zobrazenie tradícií vo filmoch, ktoré sa odohrávali kedysi. Žltá zem aj napriek pozitívnemu komunistickému pohľadu tvorí veľmi prekvapivo epickú báseň na chudobu. Neskôr režisér Zhang Yimou v úlohe kameramana blúdi horami a prachom, necháva sa uniesť ľudovými piesňami a keď sa mu to zunuje sadne si k povodiu Žltej rieky a sleduje mesiac. Príbeh je veľmi jednoduchý, takmer bez dramatickej scény. Omnoho väčšiu dynamickosť majú samotné oslavy, alebo modlenie sa k Bohu Dažďa. Vo svojej jednoduchosti veľmi krásny film. Komunisti tak naivný až sú súper. A ten dedinský život aj napriek ťažkým podmienkám lahodiaci oku.

Vcelku som sa na to tešil. Whannella mám ako scénaristu a herca pomerne rád. Hlavne za jeho zárezy vo Wanovej tvorbe. Cooties majú výbornú prvú polovicu. Naozaj že výbornú. Akonáhle sa dostávame do akčnejšej časti v škole je to ešte zvládnuteľné aj keď na zombie komédiu je tam málo komédie a tie nechutnosti sú tiež skôr typické ako zaujímavé. Potom sa ale dostávame von z areálu školy a odvtedy to stráca šťavu, ale aj smerovanie. Koniec je useknutý len preto aby sa nepovedalo. Nič sa nestane, nikto poriadne nezomrie a strašne sa to drží šablóny všetci prežijú( aj keď v tomto prípade by sa hodila iná šablóna). Wood je super, Pill je roztomilá ale najlepšou postavou je Whannell v úlohe spomaleného, alebo inteligentného podivína. Stráviteľná jednohubka na zabitie večera. Malo to ale omnoho väčší potenciál. Zasrané Chicken Nuggets!!!

A to som sa na to vážne tešil. Reeves ma strašnú smolu na filmy. Všetko je to scenáristicky tak prostoduché až to zabolí. Pritom herecky je on aj dve krásavice výborný. Hlavne Ana De Armas je na spapanie. Ale celá tá hra na mačku a myš pomaly prestane strácať atmosféru, lebo netlačí na pílu. Roth je rutinnér. V snahe byť iný, je žánrovo mdlý a nedostane svojmu slovu. Tým, že v trailery ukáže niečo čo vo filme nie je, klame diváka a ničí tak dobre vykreslenú atmosféru. V Pasti s Ellen Page a Patrickom Wilsonom funguje rovnaká zápletka o dve triedy lepšie. Hlavne je tu veľa nelogickostí. Či už je to fakt, že polícia nevolá naspäť po prerušení hovoru, alebo fakt, že terapeutka videla hlavnú postavu v nedobrej situácií a ako kamarátka skôr ženy ako hlavného hrdinu jej nedá vedieť. Tri dávam za herecké kreácie.

V zásade zaujímavý námet zasadený do pútavého a melancholického prostredia akéhosi predmestia v Detroite. Maika je krásavica a celkom mi imponovalo, že postavy boli neznáme. Kamera na jednotku. Celé to neustále švenkovanie a snaha o umelecký presah sa vydarila. Horšie to už je s postupným budovaním. Desivá scéna nebola ani jedna. Scéna, kde by sme sa o postavy naozaj báli sa tu tiež nenachádza. Dokonca aj niektoré veci, ktoré by mohli byť chuťovkami idú do stratena( bazén, pláž). Nepríjemná atmosféra funguje len prvú čast, potom je to tá istá variácia. Pozerám z okna. Očakávam, že sa niekto z rohu vynorí a podobne. Od momentu ako to začne do momentu kedy sa to skončí sa to drží v jednej rovine. A tým pádom ma to začalo aj trochu nudiť. V zásade som čakal viac, ale nie som ani úplne sklamaný. Fakt niečo medzi.

Pomerne trefná parafráza na súčasný konzum a divácke očakávanie. Hra s divákom na veľmi prešpekulovanej úrovni a zároveň plná scudzovákov. Dupieux si ide svojou vlastnou cestou diváckej popularity. Buď ho podľa mňa máte radi, alebo vám jeho štýl strašne nesedí. Filmy totiž majú takmer nulovú hodnotu a pointa sa uprostred tej žánrovej paródie doslova stráca, ale zároveň je to značne prekročenie žánru ako takého. Určitým zvráteným spôsobom ma to bavilo, aj keď som čakal väčšie úchylnosti. Minimálne nejaký intímny akt medzi Mesquidou a Robertom.

Sandlerovky mám rád, až na pár výnimiek. Pixely začínajú parádne a až v druhej polovici sa preklenú do prostoduchej a priamočiarej wtf blbosti. Ale Sandler je pohodák, James tiež a Monaghanová v zelených šatoch.... wow. Kopec skvelých hlášok ustupujúcich tradičnej rodinnej hodnotovosti a americkému pátosu. V niektorých miestach si to ale zo seba veľmi slušne uťahuje. Ku koncu mdlé aj keď oceňujem( ako obvykle) výber hudby. Hrať Donkey Kong v sprievode Queens je paráda. Priemer, ale fakt že pohodový. Len tá komickejšia rovina fungovala lepšie ako tá sci-fi.