Autogram

Záverečné stretnutie všetkých zúčastnených na mieste činu je už čistá Poirotovka, a to v tom nalepšom zmysle slova. Bohužiaľ, to neskončí odhalením, a opitá kamera nás naďalej sprevádza až k vodníkovi, ktorý sa do deja vynorí akoby nič. Pri tom policajnom riaditeľstve, kde prebieha nepretržitá párty, sa nejaké rozumné odhalenie ani nedalo čakať. Ale po väčšinu času fakt úžasná atmosféra a ponorenie diváka do deja. –––– Vy budete litovat dne, kdy jste začala strkat nos do věcí naší rodiny!

Western z filmovej doby, keď Indiáni boli ešte vraždiace monštrá, ktoré bolo treba kosiť guľkami. Marilyn je aj uprostred divočiny božsky krásna, naviac mokrá z rieky a nikto ju v žiadnom inom filme takto dôkladne nevymasíroval. V tomto westerne sa strieľa pomenej, o to viac sa spieva (celkom dobre) a dokonca váham nad štyrmi hviezdami. Možno keby mal tento film sad-end, ako naznačuje záverečná pieseň, tak by si ich aj zaslúžil.

Herci bavia seba aj nás a Hudák sa zhostil moderovania, spevu a čiastočne aj réžie na výbornú.

Nie všetky epizódy Jak se fotí som vydržal pozerať od začiatku do konca, ale tu sa spojilo úžasné miesto a výborné fotografické nápady. Vznikli tak skvelé fotky a pútavý film, a tak som aj na konci zniesol ten PP, aké je úžasné platiť kávu mobilom.

Veľmi príjemná komédia o manželstve, vernosti a hlavne o predstavivosti. V tej predstavivosti hlavného hrdinu vznikajú dramatické príbehy, ktoré predčia aj skutočnosť, že v posteli má Marilyn. Spústa dobrých fórov, pobavil som sa. –––– Oblečení je náš nepřítel. Bez oblečení by nebylo nemocí a válek. –––– Všechno je senzační: ženatý muž, klimatizace, šampaňský, brambůrky. –––– Blondýnka v kuchyni... Možná je to Marilyn Monroe.

Menej známe Žbirkove pesničky aj zopár veľkých hitov, ktoré pretrvali dodnes. Keď ešte nebol Rhytmick ani Triangel, tak sa mimo koncertov a estrád dala vidieť hudba len v takýchto programoch. Laco Lučenič a jeho oduševnené výrazy pri hre na gitare tu nemali chybu.

Práca s problémovou mládežou určite nie je jednoduchá. Tento psychológ si svoju prácu dokonca nosí až domov k veľkej nevôli susedov, ale na počudovanie, manželka s tými výrastkami problém nemá. Film sa potáca od ničoho k ničomu, takmer žiadna zápletka a záver do stratena.

Chaplin prvýkrát ako herec je s imidžom slušného pánka takmer na nespoznanie. Ten imidž ale dlho netrvá a rýchlo sa všetci zbláznia a nastane to správne groteskové peklo. Až sa nakoniec nechajú hlavní sokovia bezbolestne zraziť električkou.

Skutočne výpravná groteska s dejom, ktorá sa dosť vymyká ostatným z prvých rokov Chaplinovej tvorby. Až sa čudujem, že som ani časť z nej nikdy doteraz nevidel. Edna ako celkom biela cigánka Carmen je počas filmu, keď prichádza o odev a strojený účet stále krajšia. Film obsahuje množstvo veľmi vydarených scén, jednou z nich je pokojne konzumujúci chlapík počas šermiarskeho súboja nad jeho hlavou. –––– Your words hit hard, but I hit harder. –––– Carmen belongs to no man. She is free.

Veľmi zvláštny počin je tento film. Asi taký zvláštny, ako Fredy Ayisi s hlasom Jozefa Vajdu. Veľvyslanectvo na čele s Lasicom uprostred totalitného režimu chráni utečenca žiadajúceho o azyl. Popritom sa filozofuje a prebieha nejaký abstraktný dej, revolúcia, alebo niečo také. Zaujímavé na filme je len to, že bol odvysielaný presne v deň, keď ekvádorské veľvyslanectvo vydalo Juliena Assangea, ktorý bol u nich sedem rokov v azyle uprostred Londýna. Musela to byť len náhoda, že to takto sadlo, pretože televízia to určite nemohla vedieť týždne vopred.