Autogram

Športový film o futbale s Danom Junasom v hlavnej úlohe, to nemohlo dopadnúť veľmi slávne. Ku cti Danovi slúži aspoň to, že ostatní štatisti na tom nie sú o nič lepšie, a podobne je na tom aj scenár. Typická raná deväťdesiatková inscenácia so srandovnými účesmi, hudbou a celkovým pocitom filmu zo skanzenu, akoby starším oproti takým rokom šesťdesiatym. Raritkou je skutočne vidieť Róberta Beňa ako herca, ale dieru do sveta svojím výkonom neurobil.

Tento pomalý film sa mi presne trafil do noty. Začína detským pobláznením mladej Gabrielle, až ju to privedie do skutočne záhadných zákutí jej pocitov. Je lepšie obetovať manželstvo pre vášnivý románik v liečebni, alebo prežiť manželstvo bez vášne a obetovať románik s neistou budúcnosťou? Alebo si netreba vyberať zo žiadnych zlých možností? Okrem dokonalej Marion sa mi páčila aj úloha jej zakríknutého a obetavého manžela, ktorého rola sa ukáže až v prekvapivom závere.

Napokon celkom uhrančivé. Keď niečo vyšetruje Klára Melišková, tak vo mne od Modrých stínů prevládajú pocity viac rozpačité ako príjemné. Taktiež filmu neprospieva „inovatívna“ kamera, ktorá namiesto ľudí sníma stropy alebo podlahy a obraz je celkovo horší ako zlý. Klady v scenári ale situáciu vyvažujú, na ďalsiu epizódu sa teším, a za dobrý pocit z filmu sa nepochybne zaslúžil aj sám Erben. –––– Polovina místa činu... Dvě třetiny místa činu... Jo, poblitý.

John Wayne je vo svojej úlohe dokonalý, ale asi nebudem sám, kto si pri tomto westerne občas klopkal na čelo. Zvlášť v záverečnej mega akcii, kde si hlavný hrdina poradí nielen so zajatcami, ale na jednom voze s jednou puškou odrazí útok celej armády ozbrojencov, pričom jedným výstrelom padnú vždy dvaja až traja jazdci. Ako paródia to nebolo myslené, tak tie tri hviezdy dávam za prvú časť, zábavné opilecké jazdy a partiu pokru.

Viac romantický film ako western. Takže sa kolty netasia, len občas pušky, nože a indiánske luky. Hlavný je ale príbeh lásky k dvom ženám so srdcervúcim záverom, ktorý si vychutnajú asi hlavne ženy. Zaujímavé sú okrem výhľadov na hory aj kostýmy, ktoré sú prepracované na strane bielych aj Indiánov, až je očividné, že to také luxusne farebné ani nemohlo byť.

Podobenstvo zabíjajúceho meteoru s druhou svetovou bolo o dosť náročnejšie, ako som čakal. Nezáživnosť filmu ospravedlňuje len to, že scenár je z roku 1945. V príbehu z observatória na hore, pri pár exteriéroch viditeľne z Lomnického štítu, sa veľmi veľa filozofuje, až je to občas neznesiteľné.

Že ide o dvojrolu som zistil až pri čítaní komentárov, stačia jedny hrubé okuliare a z človeka je iný človek, hoci malo ísť o dvojičku. Táto surová gangsterka je trochu zvláštna, občas nie vtipná, ale až nechcene smiešna. Zaujímavá asi len rozprávaním zo strany ženy, čo jej dáva romantický nádych, v gangsterke dosť nechcený. Za mňa len slabšie tri hviezdy.

Viac zbytočného kriku a hlúpejšie otázky sa vo „vedomostnej“ súťaži asi ešte neobjavili. Marcel by naozaj nemusel prikývnuť na spoluprácu v každej hovadine. Ale, ako často v relácii spomína, Ide o prachy!

Štyri roky po revolúcii boli traumy a tiene socialistickej minulosti celkom pochopiteľné. Horšie je, že dnes máme skoro 30 rokov po revolúcii a s tieňmi tejto minulosti sa boríme stále, to je snáď boj nekonečný. Film to naznačuje skôr v náznakoch a v psychológii postavy Geišberga, ale inak ide o príbeh aj spôsob natočenia vyložene nudný. –––– Vtedy som pochopil, že nebudú nové sochy, pokým budú starí mecenáši.

Park ako najnebezpečnejšie miesto na svete. Pre mužov, ženy, predavačov párkov aj pre deti v kočíku. Pády, saltá, tehly do hlavy a ďalšie chuťovky nasledujú bez vydýchnutia.