Autogram

Frajer Luke veľmi štýlovo pátra po pravdepodobne nevernom manželovi bohatej paničky. Popritom oblbne asi desiatku žien každého veku, vrátane svojej vlastnej. Nikomu sa nedá veriť, komplikovanosť príbehu je niekedy až cez hranu, a záver priamočiary určite nie je. Slabšie štyri hviezdy, ale tri by boli málo. –––– Bejvala herečka. Co dělá teď? – Tloustne.

Humor aj celý film skutočne zostarol, ale za tých 88 rokov na to aj má nárok. Na tú dobu je herectvo ani nie príliš divadelné, vtip s nedopovedaným vtipom o cestujúcich vo vlaku je fajn a zaujímavé sú aj zábery, ako sa hral a natáčal futbal pre 88 rokmi. –––– Štěstí, co je štěstí? Muška jenom zlatá, která za večera kol tvé hlavy chvátá. To říkal jednou jeden básník.

Artové road-movie s gayom, ktorý naviac nevie, kam vlastne patrí. Znenazdajky, ani nevie ako, príde k tehotnej žene, a už sa to vezie. Pritom to spočiatku nie je nijak príjemná spoločnosť, ale čo by neurobil pre dobrý skutok. Druhá časť filmu je príjemnejšia, ale to musí prísť určitý nepravdepodobný vývoj príbehu. Inak výborný názov filmu, ktorého význam príde až nakoniec. Silnejšie tri hviezdy. –––– Sú sny, ktoré sa plnia. A potom sú sny, ktoré ani nemáš odvahu snívať, pretože máš strach, že sa nikdy nebudú môcť splniť. Ty si pre mňa jeden z takých snov. –––– Keď sa tebe niečo stane, ty hneď vieš, či je to dobré alebo zlé?

Príbeh francúzskej hymny a jej autora, ktorý pôvodne zložil niečo iné, a vôbec nie revolučnú pieseň. Vyvinulo sa to inak, pobudol aj vo väzení, upadol do zabudnutia a až ďalšia generácia ho po jeho smrti spoznávala. Zvláštna téma na slovenskú inscenáciu, herecké a spevácke výkony sú slabšie, ale marsejéza zaznie toľko krát, po slovensky, po francúzsky aj bez spevu, že si ju zapamätá každý. –––– Vlasť odmeňuje svojich synov, ktorí pre ňu hynú, ale trestá tých, ktorí ju chcú zahubiť. Odveďte ho!

Dnešná dedina má asi rovnaké problémy ako v 80. rokoch a tie sú rovnaké ako aj predtým. Teda každý musí piť, a kto nepije, je mestská fajnovka; každý si musí postaviť dom, aj keď sú v rodine poloprázdne trojgeneračné domy; na obed aj na večeru si treba dať aspoň tri rezne; atď. Na všetko film poukazuje veľmi neobratne, občas až smiešne, Karol Zachar sa ocitol vo veľmi nedôstojnej roli mudrujúceho starčeka. Anna Maľová je vo filme príjemný mladý herecký zjav, dnes je už takmer neznáma, a na film o desiatej doobeda ukázala viac, ako by niekto čakal. Celkovo je môj dojem z filmu veľmi slabý, a zvlášť zo záveru.

Vo filme ide o zoznam, ale nie je to Schindlerov zoznam života. Ide o zoznam smrti, s ktorým nikto nemôže nič urobiť. Prapodivne poslušní francúzski policajti ho slepo dodržia a dokonca nemeckí dôstojníci k nemu majú výhrady. Beh udalostí sa ale nezmení a netreba ani pomyslieť na happy end. Len na silné finále, ktoré zatienilo slabšie momenty zo začiatku filmu. –––– Drahá mamička, brat a otecko. Idem na smrť... –––– Nebuďte otrokom príkazov. Načúvajte svojmu svedomiu.

Krásy tatranskej prírody, tie divé aj tie ľudové folklórne vo výnimočnom dokumente. Tie divé by som uprednostnil, vynikli niektoré unikátne zábery rysa, orla alebo vlkov útočiacich na stádo oviec aj za prítomnosti baču.

Vyznanie Jozefa Kronera o rodisku, detstve a začiatkoch hereckej kariéry. Objavia sa zábery z najvýznamnejších filmov a na tri sekundy ako z rýchlika aj záber na Kronera držiaceho Oscara. Dobre spracovaný dokument, pre fanúšikov takmer povinnosť.

Herecký koncert velikána slovenského herectva. Osobne si to sám napísal, hraje samého seba, a sekundujú mu mnohí hereckí kolegovia. Občas je film zaujímavý, hlavne, keď je Jozef Kroner sám, inokedy trochu nudí. Scéna Romea a Júlie so Zuzanou Tlučkovou patri k tým lepším momentom. –––– V dramatickom umení je na prvom mieste slovo. Ak ono nemôže vypovedať všetko, nastupuje pauza. A potom už len hudba - najdokonalejší prejav ľudského ducha.

Jedna zo slabších chaplinoviek. Príprava na súboj s figurínou bola celkom dobrá, ale samotný súboj mohol byť o niečo lepšie premyslený a dve osoby pri tom nedokázali vyprodukovať dostatok vtipu.