Autogram

Svedomie nemeckého národa si bude vždy potrebovať pripomínať, čo sa stalo pred a počas druhej svetovej. Jednou z vecí je aj statočnosť jednotlivcov, ktorá existovala, aj keď nemohla zmeniť rozbehnutú vojnovú mašinériu, podobne ako existovala aj u nás za socializmu. Podobnosť nie je náhodná, súdne procesy s odporcami režimu sú rovnaké od čias stredoveku, a bohužiaľ, iné nebudú ani v budúcnosti. Na to, že sa polovica filmu odohráva vo väzení, sa film elegantne vyhol násilnostiam, a nahradil to slušnými výmenami názorov s vyšetrovateľom, kde nebolo jasné, kto koho presviedča. Keď Sofia dokázala odmietnuť aj ponuku, ktorá sa neodmieta, aj vyšetrovateľ chcel zaplakať. Sudca bol tiež herec obsadený na správnom mieste, škoda, že záverečné titulky mlčia o jeho povojnovom osude. –––– Zákon sa mení, svedomie nie. – Kam by sme prišli, keby každý rozhodoval, čo je správne a čo nie. –––– Všetky národy budú na nás ukazovať a vravieť, že sme Hitlera bez odporu tolerovali. –––– Čoskoro budete stáť tu, kde stojíme teraz my. –––– ... Už nikdy neprejdeš našimi dverami.

Pre niekoho je veľkou životnou cestou cesta na druhý koniec sveta, pre iného, čo si do života vytiahol horšie karty, je to aj cesta k samostatnému životu. A aj ten je často nedosiahnuteľný pre bariéry na cestách a v budovách, alebo pre bariéry v hlavách ľudí. Dokument je o troch, ktorí sa nevzdali a dali si ciele vyššie, ako by sa čakalo. Či už je to turné s kapelou, hľadanie zamestnania, alebo adopcia dieťaťa, patrí im môj obdiv a patrí aj všetkým ľuďom, ktorí sú pri tom nablízku. Film je výborný a nasilnejším momentom je taká samozrejmosť, ako šťastný beh jeden a pol ročného dieťaťa, ktorý nie je dopriaty žiadnemu z hlavných aktérov.

Berlínsky múr dávno padol, ale má v Palestíne nemenej zdatného nástupcu, a oveľa krvavejšieho. Okolo neho sa rozohráva príbeh troch chlapcov, kamarátov na život a na smrť. Nerozdelí ich nič, takmer nič, ale nie sú to žiadne neviniatka a je len otázkou času, kedy sa niečo zomelie a objavia sa rôzne pojmy ako oslobodzovacie brigády, a podobne. Väzenie, mučenie, zrada, a z romantických snov o svadobnej ceste do Paríža je boj o slobodu a o život. Záver prekvapí rovno dvakrát, ale ako celok u mňa len mierny nadpriemer.

Rýchlo a zbesilo pre starších a pokročilých. Burt už nemá dvadsať, ani štyridsať, ale pre splnenie svojho sna sa vydáva na ďalekú cestu. V Amerike spoznáva iný svet, stretáva množstvo dobrých ľudí a zažíva kopec srandy. A keď sranda končí a príde na lámanie chleba, aj vtedy nachádza len dobro a plné pochopenie. Akoby film ani nebol z tohto sveta, ale vraj podľa skutočnosti a som rád aj za takéto pozitívne filmy. Hopkins sa vo filme našiel, dokonale stvárnil každý moment, každú grimasu alebo neľahké nasadanie na motorku a pri menej výraznom hercovi by film nedosiahol na zaslúžené štyri hviezdy. –––– Co na mně zíráte? I starý kocour potřebuje lásku. –––– Burte, proč vlastně jezdíš na tý mašině? – Odměnou je pro mně to, že to dokážu. Chápeš? –––– Život je legrace. Nikdy nevíš, co tě v něm potká. –––– Někdy je čas upravit pravidla. A dnes je ten DEN.

Zložité vzťahy medzi mužom a ženou v dosť ťažko pochopiteľnom filme. Trojuholník a štvoruholník vzťahov prekvapuje stále novými úchylkami a postavy stvárajú vo svojej rozorvanosti divné veci, až to napokon skončí celkom bez pointy. Slovenská filmová tvorba raného kapitalizmu ma občas aj takto nemilo prekvapí. –––– Jeden rozmer jej chýba, a to je dobre. Nie je taká zložitá, ako Mária. Vyznám sa v nej.

História násilia a vojny staršej japonskej kultúry má veľa spoločného aj so súčasnosťou. Na jednej bezvýznamnej dedine sú podané intrigy, zákernosti, surovosti akoby celého Japonska a celého sveta, ktoré Kurosawovi v tom čase vŕtali v hlave. Najskôr príbeh svižne plynie, potom sa spomalí a nakoniec stratí prehľadnosť natoľko, že sa v tom takmer nedá vyznať. Byť viacnásobným agentom ako bezmenný ronin nie je ľahké, a pre diváka tiež nie. Za tú neprehľadnosť to nemôže byť plný počet, ale takmer sa podarilo. –––– Už mám toho dosť! Deň čo deň iba kaša. Chcem dobré jedlo a pekné šaty. Nech to stojí, čo to stojí! –––– Platia ma za zabíjanie. A toto mesto je plné mužov, ktorí si zaslúžia smrť. –––– Tvoja matka má pravdu. Nezbohatneš, kým sa nenaučíš zabíjať a klamať.

Práca verzus manželka, alebo ako odložiť manželku na 40 dní, nestratiť ju a zachovať jej životnú rovnováhu. Zdena je tu skôr za hlúpučkú manželku, čo jej veľmi nepristane, podobne ako účes v tejto inscenácii. Záver je taký škodoradostný, že by som sa nečudoval, keby to malo slovenského autora. –––– Keď sa nejaké dievča vydá z lásky, tak predpokladám, že je ochotné znášať rozumné obete.

Stretnutie Žida práve vyhosteného z mesta a postaršej ľahkej ženy, ktorí si veľmi dobre porozumejú, prežijú pár chvíľ a musia sa rozlúčiť. Inscenácia je veľmi dobre zahraná, u Lasicu sa nič iné ani neočakáva. Je tam niekoľko vtipných momentov, ale nemôžem povedať, že by mi príbeh niečo dal, alebo ma nejako zaujal. –––– Vždy sme príliš dôverovali ľuďom, a vždy sme na to poriadne doplatili. –––– Margarita Prokofievna, mám tu kopírovacie dosky, treba ich niečím zaťažiť. A vy ste žena, ktorá voľačo zaváži. Neráčili by ste si na nich trochu posedieť?

Ako by mal vyzerať film pre matematikov? Možno práve takto, určite si v ňom niečo nájdu, keď matematika je podstatou celej prírody, náboženstva alebo aj Wall Streetu. Veľkou zábavou film ale nie je, a keď neprivodí silnú migrénu, divák asi nebude tým pravým matematikom.

Dvaja príbuzní, dve polovice veľkého dedičstva a dva diametrálne odlišné pohľady na svet. Protivojnové myšlienky nie sú Verneho dielam cudzie, je to trochu variácia na Vynález skazy s predpoveďou rozdelenia sveta a studenej vojny. Nie je ľahké sfilmovať Verneho, buď sa ide vtipnou cestou, alebo v tomto prípade mierne poetickou. Možno tomu takto chýbajú nejaké grády, ale inak poctivá adaptácia. –––– Pánové, na lidského génia! Na celosvětové panství!