Autogram

Keď dierou v atmosfére prifrčí absolútny mráz, ktorý zmrazí ľudí v priebehu desatiny sekundy, tak by som „logicky“ očakával, že po rozmrazení sa otrepú od zvyškov námrazy a budú normálne pokračovať vo svojej činnosti. Tak by si scenárista ušetril množstvo obetí a pre katastrofické béčka neodmysliteľný rozhádaný pár pred rozvodom by mohol šťastne osláviť zmierenie.

Naozaj pochmúrny diel, ale s minimom deja, stále sa iba intriguje a obkecáva. Tak sa celý dej okrem rozuzlenia zmestil do obsahu a divákovi by po jeho prečítaní úplne stačilo pozrieť si koniec. Typický príklad, keď je jeden a pol hodiny kriminálky príliš veľa a pôvodné trvanie pod jednu hodinu by bolo vhodnejšie.

Zažít nudu? – To vadí! –– Presne taký pocit som mal z tohto filmu napriek zaujímavým myšlienkam a skvelému tímu tvorcov. Rozprávková atmosféra tam je, ale neviem, či deti akurát takúto groteskovú rozprávku pochopia. Ja si len pamätám, že som mal traumu logiky z dlhého donekonečna rastúceho nosa.

Až tak veľa nového sa tu dozvedieť nedá, v podstate všetko podstatné je už v obsahu. Aspoň je zdôraznený fakt, že banány sa čiastočne pestujú v európskych veľkoskladoch, kam sa dovezú zelené nezrelé nedorobky a tam až pred logisticky dohodnutou expedíciou sa dopestujú do zrelého stavu za pričinenia správnej teploty a plynu etylénu. Čo sa týka jedov pesticídov, tak chemické laboratórium zistilo, že tie sa vnútri nenachádzajú v nebezpečnom množstve a sú iba na povrchu na šupke, ktorej sa netreba dotýkať a už vôbec nie do nej zahrýzať. Takže banán je zdravé ovocie v zdraviu nebezpečnom obale.

Nebavilo ma to vôbec. Dve malé ryby sa snažia prejsť cez rozum jednej veľkej rybe a to je všetko. Aj keď sa tu vyskytujú veľké mená a hrajú svoje role presvedčivo, tak príbeh je natoľko obyčajný, nudný a nepresvedčivý, že som sa musel premáhať až do nezaujímavého konca.

Výborné obsadenie od hlavných postáv až po tie vedľajšie, ale výkony tomu nenasvedčujú. A hlavne priblblý scenár, kde je aj telenovela slabé slovo a neospravedlní to ani fakt, že ide o prvú časť, ktorá by malá byť najlepšia, ako to býva u bežných seriálov. Preto sa obávam, čo bude nasledovať. Nezachránila to ani jediná celkovo nelogická akčná scéna, kde je akčná hlavne jazda na mercedesoch a zvyšok len dilema, či pichne alebo nepichne. – V druhej časti za niečo stáli akurát erotické scény Jany Kolesárovej, ale tie sa do takéhoto seriálu vôbec nehodia. Akcia je znovu len akože a nadávanie si cigánov ju nemohli zachrániť.

Ponorenie do kráľovskej rodiny a ich osobných problémov sa môže niekomu páčiť a niekomu menej. A hoci uznávam, že filmársky je to zvládnuté dokonale, tak sa striedali výborné chvíľky s tými slabšími. Výborné boli samotné scény terapie už od samého začiatku, Mozartova hudba mi asi nikdy nepripadala vhodnejšia. Ako slabšie by som označil scény, ktoré boli zamýšľané ako veľkolepé, ani záverečná reč ma nejako neohúrila. –––– Je národ pripravený na dve minúty ticha v rádiu?

Francúzsky bláznivý humor s balkánskou hudbou aj atmosférou v spracovaní ťažkej témy holokaustu je veľmi netradičná kombinácia. Tu sa to všetko výborne spojilo, nezostane jediná vec, z ktorej by si film neurobil srandu, a tradičná židovská chamtivosť je to najmenšie. Neviem posúdiť, či film uráža židovskú obec, ako tu niektorí tvrdia, ale účasť Izraelského štátu takéto tvrdenie vyvracia. Počas filmu, aj keď sa zdá, že už je všetko vyčerpané, prichádzajú stále nové nečakané nápady, herci sú zamaskovaní geniálne a nájdu sa aj scény, keď napätím tuhne krv v žilách.

Preštylizované, pretechnizované a celkovo vo všetkom prehnané. Je viac naozaj lepšie a keď sú traja mušketieri piati, tak koľkí budú nabudúce? Niektoré časti filmu sa dali zniesť, ale keď nastupuje šialená akcia, tak končí všetka logika a s tým aj môj záujem. Ten si získala len krásne upravená Milla a keď ju pustili k vode, tak zostalo len pretrpieť do záveru filmu.

Horor z detstva, ktorý chcel každý vidieť, trochu sa báť a trochu zasmiať. Po pár dňoch vyšumel z hlavy a len vďaka malým vyvádzajúcim príšerkám sa na to dá spomenúť.