Real Tom Hardy

S príchodom snehu do dolnokubínskeho chotára som si umožnil opätovné zhliadnutie rekonštrukcie konferencie vo Wannsee. Dokonalo mrazivé, elegantne komorné, definične minimalistické. Jedna vila s jazerom a krásnou záhradou pokrytou snehovou prikrývkou, jedna miestnosť, absentujúci hudobný podkres, ansámbel prešpikovaný charizmou až do morku kostí (Tucci na trón, jak vždy!) a hodinová konverzácia ovplyvňujúca dejiny. Vizuálom odpovedajúce statusu televízneho filmu, no kvalitou (nielen scenára) ďaleko predchádzajúce väčšinu filmov od HBO a BBC. --- Tiež sa prikláňam k myšlienke, ktorú predniesol Slasherito – vidieť tento film len s nemeckými hercami a v nemčine (na štýl Der Untergang), to by boli iné grády! Čo môžem potvrdiť, pretože takýto už, našťastie, existuje! --- Prvých 15 minút (plus pár scén v strede a záver) vo mne evokuje isté neznáme pocity, ktoré slovami artikulovať neviem, no pri filmoch o druhej svetovej vojne ich žalostne vyhľadávam, žiaľ, bez úspechov... Nech žijú replaye! (28.12.2018) (03.12.2020) (5.12.2021) (6.12.2021) (9.12.2022) (19.1.2024)

Filmy Ramina Bahraniho nie sú účelovo nedostupné ako u niektorých iných režisérov, no stále nie sú pre každého. Man Push Cart do tejto škatuľky spadá len čiastočne. Je nezvyčajný, no tiež všedný, vťahujúci, no zároveň odťažitý, nad dôležitými témami lamentuje jemne, bez nutnosti použitia optiky drsných reálií. Čo je prakticky rukopis jeho tvorby, plus vizuálny cit pre prostredie, v ktorom sa príbehy odohrávajú. Snímka sleduje pakistanského emigranta Ahmada, ktorý svoje dni trávi v tieni vysoko do neba týčiacich sa mrakodrapov betónovej džungle zvanej New York. Každé ráno tlačí stánok s kávou a šiškami naprieč rušnými ulicami Manhattanu s hlavou plnou snov a cieľom zrealizovať ich. Na papieri to neznie zle, no realita spracovania bude viac holdovať ľudom s obľubou dlhých záberov a pomalého rozprávania, kde sa "nič nedeje," hoci naratív prechádza mišmašom širokej palety tém. Presne preto tie miestne polarizujúce hodnotenia. Tipujem x) --- #1 Neviem, prečo sa všade uvádza, že toto je rejžov debut, keď predtým nakrútil v Iráne Strangers. --- #2 Film bol dlhé roky dostupný len v mizernom rozlíšení (480p), čo sa po 15 rokoch zmenilo vďaka Criterionu (4K). Zarovno s ním život dostal aj jeho prvý kraťas Backgammon. --- #3 Bahrani bol pre mňa pred rokmi kľúčom k objaveniu hereckého pokladu menom Michael Shannon, Man Push Cart zase takou menšou bránou do sveta malých nezávislých filmov, z ktorých sa neskôr stal typ mnou najvyhľadávanejší. Za oboje som vďačný doteraz a kredit za to dávam práve tomuto počinu. --- #4 Takto hnusne vyzerá komentár, ktorý bol písaný nasilu. --- #5 Veľmi dobrá esej o filme. --- #6 Ah, to už je všetko... (4.2.2019) (22.11.2021) (27.11.2021)

Zvelebovanú, oslavovanú knižnú predlohu Umberta Eca, ktorá je vďaka svojej vrstevnatosti, historickej vernosti a pedantným dôrazom na detaily považovaná mnohými za jednu z najlepších vôbec, som, zatiaľ, nečítal. Annaudovu filmovú adaptáciu moje oko zočilo a myseľ ju stále ani po roku a pol nedokáže vypustiť z myšlienok von. Sever Talianska, 1327 roku Pána, neskorý stredovek, opátstvo v strede ničoho a tajomné vraždy, z ktorých benediktíni vinia nadprirodzené entity, Antikrista. Annaud sa pojmu "temný stredovek" zrejme plne oddal, pretože takto do dokonalosti vybrúsenú, špinou pomazanú atmosféru takéhoto extrémne silného kalibru v iných filmoch hľadám márne už dlhodobo. Celkové pojatie snímky je černejšie ako tá najčernejšia noc. Kvílenie a podrezávanie prasiat, sudy krvi a v nich utápaní kacírski mnísi, mučenie heretikov, upaľovanie čarodejníc, výmena sexu roľníckymi ženami za staré skazené jedlo, bývanie roľníkov v sračkami pokrytých kurínoch, všade chlad, špina, temnota, kal, nedôvera a neľútostná Inkvizícia. Toto všetko za sprievodu zlovestných tónov Jamesa Hornera, réžii s jasným cieľom, bohovským kastingom a obdivuhodným výkonom Seana Conneryho. Ku knihe sa eventuálne dostanem a k filmu opäť vrátim. Jedinečnosť jeho vizuálneho jazyka je totiž badateľná a schopnosť prilákať späť ešte silnejšia. Ak by bol tento počin živým predmetom, určite by si v duchu hovoril: "Taký ako ja tu nikdy nebude a nebol..." ♪♫ (15.7.2020) (22.11.2021) (8.10.2022)

Prelomové dielo Johna Forda, ktoré posunulo hranice nielen žánru western, ale aj filmu ako takého, hoci nie s tak obrovským impaktom ako Občan Kane. Fordova vízia je jasná, Hochova kamera pracujúca s režisérovým okom dáva vyprahnutému údoliu Monument Valley pulzujúcu energiu a tie vysoko týčiace sa skalnaté giganty spolu s farbami Technicolor a širokým záberom VistaVision dávajú snímke bezprecedentný život. Doslova hmatateľná psychológia postáv, spaľujúca nenávisť Ethana (Wayne) voči indiánom, implementácia a pretavenie istého slávneho Nietzscheho výroku na filmové plátno... Ťažko povedať, či boli Pátrači viac časovo napred ako Fordov Dostavník, no povedal by som, že áno. Vplyv tohto opusu je možne badať ešte aj v prítomnosti a po inšpiráciu si jeho zhliadnutím prišlo mnoho zvučných filmárov nielen doby dávno minulej, ale aj dneška (ehm, ehm, Perníkový tatko). Zhrnuté a podčiarknuté? Hon na Komančov nikdy nevyzeral krajšie... "What good did that do? By what you preach, none. But what that Comanche believes, ain't got no eyes, he can't enter the spirit land. Has to wander forever between the winds." (x / x / x) (21.7.2018) (20.11.2021) --- #1 V prvej 25ke filmov, ktoré boli v roku 1989 zaradené na prezerváciu pre ich kultúrnu, historickú alebo estetickú dôležitosť. --- #2 Making of bolo jedným z prvých vôbec. --- #3 Čo by som dal za to, aby vo filme nebola tá úplne záverečná niekoľko-sekundová scéna...

VICE je známe pestrou tematickou paletou krátkometrážnych aj dlhších dokumentov, no najmä tými investigatívnymi, prevažne cestujúcimi do vojnových zón, ale aj takými, ktoré by nie každý mohol/dokázal natočiť – This Is What Winning Looks Like. Pre VICE nikdy nebol problém dostať sa aj do tých "najnedostateľnejších" miest, napr. do Darra Adam Khel v Pakistane. Toto je v skratke VICE; točiť niečo o niečom a tak ako nikto iný. A práve z tohto titulu ma zaujímalo, ako bude od nich vyzerať výsledný produkt, ktorý má viac štandardnejší dokumentaristický charakter. A nielenže nesklamali, takýto štýl im svedčí. --- Táto 10-dielna séria skúma rôzne momenty deväťdesiatok, a ako už názov napovedá, díva sa primárne na tú "temnú stránku" veci. Zaujímavosťou jednotlivých epizód som bol viac než očakávane prekvapený. Už hneď prvá epizóda strhla pozornosť, keď debatovala vznik takzvaného žánru trash TV, ktorého neohrozeným kráľom býval dlhé roky Jerry Springer s jeho bohovskou šou, a tiež konštatovala, čo predchádzalo vzniku dnešnej reality TV. Druhá ep. plne venovaná nočnému klubu/útočisku celebrít Los Angeles patriacemu Johnnymu Deppovi s podmanivým názvom The Viper Room. Tretia rieši prechod televízie a ich programov na mladú generáciu, zobrazuje zrod všetkých tých už dnes ikonických šou a tiež bitku o divákov medzi ABC, CBS a NBC, do ktorej neskôr vstúpil Murdoch a Fox a hodný kus koláča si uchmatol pre seba. Štvrtá rieši fenomén Beanie Babies, o ktorých som popravde vedel hovno, piata zase počiatky hudobného žánru grunge. Šiesta rieši iný fenomén, a síce fenomén pŕs Pamely Anderson, NBC megahitu Baywatch a ešte väčšieho megahitu – sex tape Pamely a Tommyho. Siedma berie na paškál kulty a sekty (tie z kategórie Doomsday), primárne Nebeskú bránu, obliehanie Waco, taktiež sa zbežne pozrie aj na tzv. problém roku 2000 (Y2K) a obavy z konca sveta súvisiace s koncom milénia. Ôsma o popularizácii hip-hopu a dôležitosti Yo! MTV Raps. Deviata o odvrátenej strane modelingu a záverečná nielen o .com mánii a presune internetu z obskúrnosti do domácností, ale aj o osude domény pets.com, boji medzi Netscape a Microsoftom a internetovej bubline. --- Rešerš je tu fakt dobrá, účinkujúci sú relevantní k daným témam a halda archívnych záberov je až príliš obrovská. "Hrebienok" zráža len niekedy fakt zvláštna interpretácia toho, o čom diely informujú, a niekedy sa zdá, že nie vždy im ide len o to informovať. Je jasné, že VICE už asi nikdy nebude tým a na takej úrovni, na akej býval v 2012-2014 (teoreticky ešte do 2016), no Dark Side of the '90s sa k tejto méte priblížilo celkom k*rva blízko, hoci stále na pár míľ ďaleko. Veľmi silné tri, mierne slabé štyri. --- (12.8.2022) Netušil som, že ďalšia séria bola v pláne, no o to viac sa z nej teším. Lebo vidieť "dokument" o Arseniovi Hallovi a jeho televíznej šou, ktorú som si vždy dosť išiel, som nikdy nečakal, že uvidím. Zaujala aj druhá epizóda o rozmachu reality-TV na MTV, tiež šiesta o tabloid-TV, predposledná o Y2K obavách a aj posledná o fenoméne ranných televíznych šou. Na štyri hviezdy to ale stále nešľape a S2 na kvalitách dosť poľavila, začala pretláčať do popredia "témy dneška" a pritlačila na pílu pochybnej narácie, ktorá v tej prvej len zľahka plávala na povrchu. Nálož archívnych záberov ale stále viac než solídna.

Komentáre sú tu zrejme zábavnejšie ako celá relácia a s veľkou pravdepodobnosťou asi aj opodstatnené. Netuším, ako šou vyzerala za čias komunistického aparátu. Pozrel som si teraz jeden diel (z r. 2019), kde Martin Huba recitoval Hviezdoslava, verše precítil jak šéf, hlas ma harmonicky uspával, scéna vyzerala tiež efektne a tým pádom som to celé precítil aj ja, preto za tri. A na tie socialistické sračky súvisiace s históriou relácie seriem.

Bradatý Pablo Schreiber, americký zapadákov, veľa hmly, ranných zarosených scén a typický a v takomto prípade tradičný tmavý kamerový filter a filmársky duch malých nezávislých snímok mi nedali spávať a Lorelei som tým pádom musel (skúsiť) dať druhú šancu, aj napriek nepohode z prvého sledovania pár mesiacov dozadu. A celkom zbytočne. Kameň úrazu (pre mňa) nie je vôbec vo filme ako takom, či jeho spracovaní/prevedení, ale v obsahu. Takéto indie drámy dominujú u nájdeného diváka predovšetkým práve v tejto rovine, ergo ak to zlyhá tam... Ťažko sa kladne namotať na film, pri ktorom nesúcitíš, nesympatizuješ, nevžiješ a nestotožňuješ sa so žiadnou postavou, ich problémami, starostami a ostatnými sračkami. A tak, ako som tu bol aj prvýkrát pre veci uvedené v počiatočnej vete, pre ne opäť späť, hoc bez výslednej zmeny v pocitoch ku celovečernej prvotine Sabriny Doyleovej. Hviezda, samozrejme, nereflektuje kvality filmu, len moje postoje k nemu. Ak by áno, kľudne aj štyri... kompromis teda dve? (27.7.2021) (16.11.2021)

Ayer už hneď v úvode sníma západy/východy slnka Mesta anjelov a mrakodrapy Downtownu s podobnou chuťou a gráciou ako Friedkin v jednom jedinečnom Žiť a zomrieť v L.A., a kriminálne živly tohto mesta spôsobom jemu vlastným, typickým pre jeho tvorbu, s láskou, obľubou, záujmom a znalosťou. Dielo Street Kings relatívne stojí v malom tieni za zvyškom jeho počinov, nie však kvôli svojej nekvalite, ale ich kvalite. Ayer je priekopníkom a vedúcim týchto anjelských skorumpovaných fízlačín, gangsterčín, drsných charakterov drsného mesta, v minulej dekáde, v tomto tisícročí, čo táto snímka a zvyšok identicky tematicky ladenej tvorby potvrdzuje. Podlosť, klam, lesť, opozitum lojality a špina à la Training Day. A hoci má od neho na pár blokov ďaleko, žezlo, respektíve štafetu, drží naozaj obstojne... (14.2.2015) (6.5.2018) (15.11.2021) --- "You got eyes like apostrophes, you dress white, talk black and drive Jew. So, how am I supposed to know what kind of zipper head, dog-munching dink you are if you don't?"

#1 Film, ku ktorému sa opakovane vraciam s násilnou túžbou zamilovať si ho, podobne ako Gang Related, a zdá sa, že zlom konečne prichádza. --- #2 Deep Cover, vzhľadom na to, že je policajný triler o infiltrácii do drogového podsvetia, býva z nejakého mne neznámeho dôvodu a na moje nepochopenie častokrát zaraďovaný ku a vedľa vrcholných diel takzvaného "hood filmu" ako Boyz n the Hood a Menace II Society. Prečo, fakt netuším. Možno kvôli rovnomennému promo singlu, ktorý je s históriou hip-hopu a hoodu silne spätý? --- #3 Deep Cover je pomerne netradičný. Na Los Angeles v 90s je až netypicky silne zaliaty neónmi namiesto slnka a taktiež ani nenesie známky typické pre deväťdesiatkové L.A. policajné krimi, dosť v ňom naopak vidím lásku ku film-noir a influenciu rannej tvorby Spikea Leeho, čo len súhlasí s plánom štúdia zviesť sa na vlne boomu černošských filmov, ktoré v istom ucelenom rámci započal mimo iných práve Lee. --- #4 Soundtrack taktiež stojí za pozornosť, hoci v podobnom duchu sme mali o rok predtým ten k New Jack City, tento je dosť reznutý tradičným, neskôr plne vyvinutým zvukom labelu Death Row Records a ich prác na hudbe k filmom Above the Rim, Gridlock'd a v úvode spomenutým Gang Related. --- #5 Scénografia pôsobivá. --- #6 Napriek mnohým pozitívam sú prítomné aj značne viditeľné negatíva – herectvo na mizernej, ba až špatnej úrovni, miestami je dosť vidieť Dukeove dlhoročné pôsobenie na televíznych režisérskych postoch. Psychológia postáv taktiež slabá, najmä teda špirála úpadku infiltrovaného policajta veľmi nevýrazná, takmer neexistujúca. --- #7 Deep Cover sa taktiež pred pár mesiacmi dostal do kolekcie Criterion, čo je v rámci fyzických dátových nosičov prakticky najvyššia pocta, akú môže film dostať x) (x / x) (x / x) ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ --- "This whole fucking time I'm a cop pretending to be a drug dealer. I ain't nothing but a drug dealer pretending to be a cop. I ain't gonna pretend no more." (2013) (2014) (12.3.2019) (31.5.2020) (13.11.2021)

Ďalšia veľkolepá bomba z Iraku, tentokrát trojhodinová historická freska o tom, ako sa po skončení prvej svetovej vojny Irak skrz revoltu roku 1920 vymanil spod britskej kolonizácie, vstal z popola a začal formovať svoje moderné dejiny. Zatiaľ čo Al-ayyam al-tawila slúžil ako taká menšia propaganda pre iracké obyvateľstvo, Al-mas' Ala Al-Kubra bol de facto pokus Saddáma Husajna dostať sa do Hollywoodu a sveta filmu vďaka pomoci britského štábu a hercov (minimálne taká je dnešná interpretácia pohnútok a zámerov), aby nakoniec plán totálne stroskotal a film sa distribučne pre verejnosť za iracké hranice nikdy nedostal. Vtipnou zaujímavosťou je, že herec Marc Sinden väčšinu svojho pobytu v krajine nevyužíval na herectvo pred kamerou, ale na špionáž irackých vojenských objektov pre MI6, a kaskadér Vic Armstrong sa na to všetko vysral a radšej ušiel do susedného Kuvajtu, ako by mal znášať ďalšie odklady produkcie kvôli prebiehajúcej Iránsko-irackej vojne. Inou (historickou) zaujímavosťou je, že v záverečných titulkoch figuruje Saddám ako producent financovania x) No a čo film samotný? Nie je úplne nepozerateľný ako Al-ayyam al-tawila, taktiež nemá škálu ani proporcie líbyjského opusu Al-risâlah, ak by však existovala zachovalejšia verzia a nie rozmazané hovno, v ktorom máš problém rozlíšiť palmu od človeka, na spokojné sledovanie v rámci samostatnosti aj bez dodatku historického kontextu by bohate postačil. --- #1 O vzniku filmu vyšiel aj dokument z dielne BBC. (x / x)