Real Tom Hardy

Izba 2806 alebo ako klamárska kurva z Guinei zarobila melón za pár minút práce. Proti vôli nechávam jednu hviezdu za masu archívnych záberov solídne poskladaných dokopy a tiež, že tu osobne vystúpil B. Brafman, keďže to nerobí skoro nikdy. Inak čistý odpad.

"SKORO SOM TAM ZAMRZOL, TY KRAVA!" ----------- Bykov je konečne opäť späť (hoci pre rusky govoriacich už o rok skôr) v zasneženej pustatine ničoho. Predpokladal som, že Storozh bude ďalšou štúdiou rozkladu ruskej spoločnosti, no mám skôr pocit, že išlo o rozklad človeka a/alebo manželstva. Buď jedno z tých troch, alebo som film nepochopil. Zostáva už len smútiť, prečo tu ani po troch rokoch ešte nie je ďalší Zvjagincevov výtvor. "Komentár" som písať ani nechcel, keďže nemám moc o čom, chcel som sa však týmto poďakovať Danielke za titulky (x), bo bez nej by som si Strážnika ešte asi dlho nepustil.

Podrobný pohľad na dopad tretej vojny v Perzskom zálive alias invázie do Iraku na samotný Irak a jeho civilné obyvateľstvo cez zlomové udalosti počnúc rokom 2003 až po dnešok z priameho pohľadu priamo zúčastnených zo všetkých možných uhlov a strán. Počas 5 hodín napumpovaných starými známymi, ale aj novými archívnymi zábermi (niektoré z nich poriadne "delikatesy" – rozumej doteraz nevidené) spolu s výpoveďami, ktoré do nich pasujú ako do skladačky, sa vytvára obraz hodný tisícov slov. Narácia dosť zaujímavá, až by som povedal unikátna, často však vyžaduje, aby divák už niečo o danej "problematike" vedel, čo by nemusel byť až taký problém, lebo toto si pozrie zrejme len niekto, koho téma zaujíma. BBC odviedlo kus neskutočne poctivej a parádnej roboty. Jednoznačne jeden z najlepších, ak nie úplne najlepší dokument o (vojne v) Iraku, spolu s Iraq Year Zero. --- Výlev: Po zhliadnutí nastáva otázka (už ju mám v hlave pár rokov), či bol Irak lepším miestom za Saddáma, alebo po ňom, kde narozdiel od blízkych ekvivalentov – Irán za čias Rezá Pahlavího a po ňom / Líbya za čias Kaddáfího a po ňom / Afganistan po sovietoch a počas Tálibánu – je odpoveď trošku jasnejšia. I keď relevantne o tom diskutovať s niekým v dnešnej dobe krásneho roku 2020 je ťažšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať (ale podarilo sa!), lebo ešte sa ti pošťastí pri pokuse o vytvorenie serióznej konverzácie dozvedieť, že vraj Saddám bol xenofób (slovo, ktoré je spolu so slovom rasista a jeho derivátmi tak často absolútne bezmyšlienkovito používané, až dávno stratilo akýkoľvek svoj význam či váhu), no skoro som sa zgrckal, najprv od znechutenia, potom od smiechu (pozdravujem N.). Krátkozrakosť a pokrytectvo dnešnej spoločnosti ma ubíja a ničí. A Nouri al-Maliki je doslova na kompletku taký istý, ak nie väčší kkt ako jeho "predchodca" – ktorý bol svetom vymaľovaný za nepriateľa sveta. Koniec výlevu. --- "And I remember, you know, seeing American soldiers just waving by, you know, as people literally just looted every single government building, schools, hospitals, you name it. With the exception of the Ministry of Oil. That was the one Ministry that immediately got protection by the American Army. Everything else was free game." --- [Symbolické hodnotenie č. 6000] (18.11.2020) (29.5.2022) (29.3.2023-30.3.2023) (Generation Kill)

"WITH HIS ABILITIES AND YOURS, WE CAN TURN THE LIGHTS OFF IN ALL OF TEHRAN." ----------- Tieto izraelsko-iránske ťahanice a ich búrlivé vzťahy strašne žeriem, čo mi okamžite urobilo zo seriálu z pera tvorcu famóznej Faudy očakávaný produkt. Máme tu mix hebrejčiny, perzštiny a angličtiny, dokopy znejúc veľmi exoticky a atraktívne. Čo tú "exotiku" kazilo bol istý rušivý element, ktorý mi takmer spôsobil infarkt – Iránske revolučné gardy jazdia na starých, šeredných oktávkach. Skoro som odpadol a pogrckal sa. Ako chápem, že sa natáčalo v Aténach, ale vážne? Škodovky?! Kriste... Exotiku zachraňovala Niv Sultan, ktorá vyzerala ako lepšia verzia Alicie Vikander, a Liraz Charhi. Chýbala už len Golshifteh Farahani a bolo by to dokonalé. Musím pochváliť zaujímavé (a hoci občas predvídateľné) zvraty, minimum (pre mňa) hluchých miest a prakticky som sa nenudil ani minútu, možno iba jednu či dve, čo cením. Čo mi prekážalo bol fakt, že som čakal väčšie zameranie na hekovanie iránskej infraštruktúry a namiesto toho tu sledujem život a trable miestnych mladých disidentov režimu, ich drogové záťahy a opíjačky, no čo už. Iránsky film je na veľmi vysokej úrovni, neviem však, ako sú na tom s televíznou produkciou a priznám sa, že by som si dačo takéto rád pozrel aj z ich uhla pohľadu. Každopádne, Izrael urobil zo špionáže umenie. CIA je oproti Mossadu čistý treťoligový výsmech. PS: Tieto neuzavreté konce pre ďalšie série môžem osrať... To už nikto nevie skončiť seriál po jednej sérke? PS2: Ak druhá už nebude a toto bol mienený koniec, tak beriem späť, lebo v zásade nebol až taký blbý. --- (13.6.2022) Ach bože... Shaun Toub jediná motivácia pustiť sa do S2, ktorá vôbec nemusela existovať.

"THIS IS MY DIET PEPSI." ----------- Dva roky dozadu doku-boh Alex Gibney ohlásil, že pracuje na dokumente nesúcom názov "House of Saud" mapujúcom históriu vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Spojenými štátmi. V preprodukcii bol hodný kus času a ja maximálne natešený, až dokým sa pred vyše mesiacom nezmenil názov a nevyšiel trailer, ktorý ukázal, o čom to celé vlastne bude. Takže z doku, ktorý mal riešiť unikátnu a zaujímavú tému a zároveň tému, o ktorej žiadne iné dokumenty nie sú, sa vlastne stal úplne a doslova totálne generický dokument o Džamálovi Chášukdžím, o ktorom sú dokumentov desiatky. Ťažko povedať, kedy sa to zlomilo, nakoľko "HoS" bol oznámený po jeho smrti, tipoval by som teda september 2019, keď vyšla nahrávka zo saudskoarabského konzulátu. Každopádne, mrzí ma to najviac hlavne preto, že toto celé bolo zastrešené pod taktovkou Gibneyho, kde by som sa o poriadny náklad relevantných informácií a kvalitných archívnych záberov nemusel báť ani na moment. Takto som zostal len neprimerane nechutne sklamaný a nič iné. Ak však tieto pocity odoberiem a na Kingdom of Silence sa budem dívať samostatne bez úvah o tom, čo z toho mohlo byť – solídna dokumentárčina. A ani slovko pochvaly navyše, lebo som stále nasraný.

"FAMOUS FOR BEING FAMOUS" ------------- Neviem, čo povedať. Niekedy pred pol druhou v noci zisťujem, že niečo takéto existuje, pozriem trailer a namiesto toho, aby som sledoval finále medzi Lakers a Heat, na ktoré čakám vyše roka, som sa okamžite pustil do This is Paris, dokumentu meniaceho perspektívu na jeden zo symbolov minimálne aspoň jednej dekády, niekoho, kto pred takmer dvadsiatimi rokmi začal niečo, čo teraz robia všetci, ale hlavne človeka, o ktorom sme si zrejme všetci mylne mysleli niečo iné, než bola pravda, a to hlavne kvôli skalopevnej nikdy nekončiacej fasáde, ktorá bola zbúraná až tu a až teraz. O autenticite nepochybujem ani na sekundu, najmä vďaka nepriamo poskytnutému protipólu voči ostatným vystupujúcim. Možno bude hlúpe, keď poviem, že som ako malý kiddo pred plus-mínus 15 rokmi s Paris a jej persónou vyrastal, bolo to však tak a teraz si "to" môžem ako veľký kiddo vďaka tomuto doku "uzavrieť" s vedomím, že sa celý čas jednalo o frašku. Záver ma celkom dostal, nie tak odhalením, ale možnosťou kontrastu – dívať sa do očí skutočnej Paris a pred svojimi očami mať 20 rokov budovaného a prísne stráženého vereného imidžu. Kardashianke by som toto neuveril ani za svet. A teraz už končím, lebo si začínam pripadať ako nejaká ružová 14-ročná teenka v roku 2007. Veľmi silné štyri hviezdy, zvažujem päť. -------------- A koniec koncov som celkom rád, že som si pozrel práve toto, lebo ako teraz sledujem poslednú štvrtinu zápasu, z toho odporného štýlu hry je mi na grckanie. -------- (vďaka Ayush za tip)

"COUTURE LEVEL FLOW IS NEVER GOING ON SALE, LUXURY RAP, THE HERMÈS OF VERSES, SOPHISTICATED IGNORANCE, WRITE MY CURSES IN CURSIVE" --------------- Album Watch the Throne je (v mojich očiach) ukončením brutálnych megalomanských produkcií nielen dua tejto kolaborácie, ale aj posledným takýmto pilierom celého žánru. A taktiež odvtedy, čo zabŕdam hlbšie do hudby, zisťujem, že rap a hip-hop je z veľkej časti jeden gigantický parazit, ktorý svoje parazitovanie zakrýva za akože techniku nazývanú samplovanie. Viem, že písať o tom v komentári na vlajkovú skladbu albumu WTT je dosť scestné, lebo sú aj oveľa lepšie príklady na pochopenie, napr. ranná tvorba amerického hip-hopu – West a East Coast. Použitý sampel – 'Try a Little Tenderness' od Otisa Reddinga – mi príde neskutočne nadčasový. Keď som si ho pustil po prvý raz, zostal som vyvalený, že v roku 1966 voľakto vyprodukoval takýto zaujímavo atypicky pomiešaný zvuk. Jeho vybrakovanie v rukách Westovej produkcie však nie je hodné zatratenia, ba dokonca by som povedal opak. A videoklip? Deštrukcia tristopäťdesiattisícového Maybachu 57, kde bol konvenčný luxus nahradený luxusom ich sebe vlastným. Skladba s klipom je o dekádu neskôr silným throwbackom (kontextovo ideálne slovo v slovenčine zrejme nie je) na časy hudobnej opulencie a reálneho braggadocia, ktoré môže bez pretvárok rapovať jedine a výhradne Jay-Z a Kanye West. -------------------- KLIP: 4* / SKLADBA: 5* -------- (x / x / x) (x) (Funkmaster prišiel o rozum)

"TASTE ME, DRINK MY SOUL, SHOW ME ALL THE THINGS THAT I SHOULDN'T KNOW." -------------- Pamätám, keď som Make Me Wanna Die začul prvýkrát pred polrokom počas sledovania Victoria's Secret Show a instantne sa zamiloval do hlasu Taylor Momsen. Eventuálne mi vybehlo na YouTube odporúčanie na videoklip (vďaka ty špehúnsky algoirtmus) a vtedy to prišlo. Sledujem ho s otvorenými ústami a hovorím si, že toto čo je. Fakt tu máme klip, kde sa nejaká slečna kontinuálne cestou do pekla pomaly vyzlieka a pozerá sa celý čas do kamery tými jej perfektnými očami a aby toho nebolo málo, ešte to celé prikrášľuje svojim božským hlasom? Hotový som. Potom si zídem nižšie na komenty a tam sa na mňa vybehne, že má ledva 16? Tak si hovorím, že reku asi je čas ísť spať a na toto zabudnúť. Čo sa ale, ako je možné vidieť, nepodarilo. Klip & skladbu si dávam pravidelne a rád konštatujem, že MMWD je v oboch smeroch zrejme to najlepšie od The Pretty Reckless aj napriek tomu, že sa nejedná o žiadne lyrické nebo ani nič v tejto súvislosti podobné. Škoda, že som koment nenapísal pred 6 mesiacmi, mal by priame emócie a možno by som s ním bol aj spokojný. ---------------------------- KLIP: subjektívne premrštených 5* / SKLADBA: subjektívne premrštených 5* -------- (x / x / x) --- (26.4.2021) Nasrať, žiadnych päť hviezd nebude.

Neviem ako ostatným, mne však prvú dekádu nového milénia evokuje pár podpriemerných hororových filmov, séria American Pie, Megan Fox, predovšetkým ale nu-metal, Linkin Park, album Chocolate Starfish and the Hot Dog Flavored Water a charakter zvuku, ktorý mi do uší vnáša skladba 'Youth of the Nation' z bohovského albumu Satellite. Každý musí presne vedieť, čo tým myslím, bez toho, aby som to vysvetľoval, preto nebudem. Naspäť k veci. Skladba inšpirovaná streľbami na amerických školách rieši primárne práve túto problematiku celkom (pre mňa) zaujímavým a opačným spôsobom. Videoklip obsahovo aj vizuálne v rámci subžánru a v danom čase nadpriemer. --- (s/o Maroš) ------------------ KLIP: 3* / SKLADBA: 5*

"BY ANY MEANS NECESSARY." ---------- Keby som vedel, že to budú naťahovať na viac sérií, tak na to zvysoka seriem. Už teraz sa mi zdalo, že veľa príbehov je len zbytočná vata do pozadia hlavných liniek. Godfather of Harlem je neoficiálnym prequelom k majstrovskému dielu Ridleyho Scotta z roku 2007 Americký gangster, sledujúcim život harlemského obchodníka s narkotikami Bumpyho Johnsona, ktorého bolo možné vidieť v úvodných minútach AG, na sklonku rasovej segregácie v Spojených štátoch. S týmto súvisiacimi rasovými záležitosťami sa dosť tlačilo na pílu a nebyť niekoľkých mafioso scén, by som mal pocit, že sledujem sociálnu drámu. Obsadenie je pozoruhodné, od legiend až po pomerne neznámych, ktorí svoje časti odohrali perfektne (napr. Nigel Thatch). Vincent D'Onofrio hrá neskutočne bohovsky. V prvej epizóde som ho nemohol ani cítiť, no postupom času som ho úplne precítil, vychutnával si každý jeho moment na obrazovke a chcel viac a viac. Jedinú väčšiu výtku mám voči hudbe. Akože koho drbnutý nápad bol dávať do skoro každej epizódy mafiánskeho seriálu odohrávajúceho sa v New Yorku v 60. rokoch moderný rap? Jazz, blues, soul... to sa nezdalo ako lepší nápad? A ešte k tomu Americkému gangstrovi, scéna na začiatku seriálu (asi druhá ep., nie som si istý), v ktorej ide Malcolm s Bumpym v oblekoch dolu ulicou rýchlejším krokom a kamera ide pred nimi a cúva dozadu, mi hneď pripomenula takmer identickú scénu s Denzelom Washingtonom. Či už ide o poctu alebo odkaz, to neviem.