Real Tom Hardy

"I'M MY OWN POLICE." --------- Harvey Keitel exceluje v tejto exemplárnej deväťdesiatkovej krimi režbe, ktorú režisér Irvin vypiplal do detailov a kde už hneď otváracia úvodná sekvencia s prímesou tmavej šedej naznačuje, kam sa bude City of Industry uberať. Ďalšiu hlavnú úlohu mimo Harveyho si strihlo samotné mesto Los Angeles a jeho koridory, ktoré sú v nadštandardne veľkom počte zachytávané a v mnohých scénach slúžia ako dôležitá kulisa, a tiež interiéry – domov, apartmánov, motelov, high-rise kancelárií, striptízových barov – bez ktorých by tá správna atmosféra nemohla byť dotvorená. A hoci nemám prakticky čo vytknúť, z tej predstavy, že mal film pôvodne produkovať Michael Mann, hl. rolu stvárniť Kevin Costner a rozpočet mal byť 4x väčší, ma úplne mrazí a z jej nenaplnenia prekyprujem smútkom. Čo už, zrejme ale i tak nie je dôvod banovať, nakoľko je tento Irvinov počin viac než uspokojivá "náhrada." Ďalšiu menšiu rolu tu hrajú ešte Famkine dlhé nohy, ale o tom potom. Za "odporučenie" ďakujem jednému a jedinečnému dokumentu Los Angeles Plays Itself a J.F.B., veď ty vieš, čo máš robiť x)

"YOU SOLD YOUR SOUL TO THE DEVIL WHEN YOU PUT ON YOUR FIRST PAIR OF JIMMY CHOOS." ------------------ Už pár dní sa neviem zbaviť myšlienky toho, aký by bol tento film absolútne dokonalý, keby sa skončil scénou v aute s Mirandou v Paríži. Štúdio/rejža sa rozhodli ísť vyšliapanou cestou, záverom, akým končí väčšina filmov. Pritom stačilo len strihnúť o pár minút viac a zakončiť ho bolo možné bez akejkoľvek zmeny v deji a tak autenticky, tak reálne, s tak výstižne nastaveným zrkadlom skutočnému svetu a mentality ľudí v ňom a zároveň tak silným artistickým spôsobom, že normálne až nechápem, prečo musel prísť ten zasraný utopický happy end, ktorý, povedzme si úprimne, by sa zrejme nestal. Čo sa ale stalo, bol strhujúci herecký koncert Meryl Streep, kde ostatní, počnúc famóznym Stanleym Tuccim, boli na míle ďaleko vzad. Je pravda, že filmov s takouto tematikou som veľa nevidel, bude však nepravda, keď poviem, že tento je asi najlepší z nich? --- "This 'stuff'? Oh, okay. I see. You think this has nothing to do with you. You go to your closet and you select out that lumpy blue sweater, for instance, because you're trying to tell the world that you take yourself too seriously to care about what you put on your back. But what you don't know is that that sweater is not just blue, it's not turquoise, it's not lapis, it's actually cerulean. You're also blithely unaware of the fact that in 2002, Oscar de la Renta did a collection of cerulean gowns. And then I think it was Yves Saint Laurent, who showed cerulean military jackets? And then cerulean quickly showed up in the collections of eight different designers. Then it filtered down through the department stores and then trickled on down into some tragic Casual Corner where you, no doubt, fished it out of some clearance bin. However, that blue represents millions of dollars and countless jobs and so it's sort of comical how you think that you've made a choice that exempts you from the fashion industry when, in fact, you're wearing the sweater that was selected for you by the people in this room. From a pile of 'stuff.'" --- (x / x)

"I MET KANYE WEST, I'M NEVER GOING TO FAIL." --------- Prikláňam sa k tomu, že v celej hudobnej histórii nebol ani jeden jediný album, ktorý by sa od svojho oficiálneho vydania do konečnej podoby pozmenil toľkokrát (alebo vôbec) ako práve The Life of Pablo. Ten bol "marketovaný" ako "living breathing changing creative expression" a už od prvých leakov z rokov 2014/2015 sa k Yeezy Season 3 podstatným spôsobom zmenil, pričom sa od finálnej verzie nachádzal stále na míle ďaleko. Práve tam bol premiérovaný, a ako inak, dosť netradičným štýlom. YS3 bola štyri v jednom – koncert, módna prehliadka, listening party a predjedlo ku Saint Pablo Tour, počas ktorého Kanyemu úplne preplo. Počas hodiny a pol stihol predstaviť novú hudbu, predviesť kúsky zo svojej tretej kolekcie, spustiť náklad na korporácie, pochváliť sa, že bol na večeri s Annou WIntour a pustiť promo na svoju mobilnú hru, v ktorej "hráš" za jeho zosnulú matku, lietaš v oblakoch a snažíš sa dosiahnuť brány nebeské. Značne všestranné. Každopádne, tu to asi ukončím, lebo som sa veľmi rozumne rozhodol na "rovnakú tému" naraz napísať tri komentáre (x / x), čo znamená, že mi to už nepáli. Keď tak doplním... A keď som tam zbadal tú Naomi Campbell, skoro ma vykotilo zo stoličky a oči z jamiek vypadli...

"THIS DOCUMENTATION HAS NO SOUND" -------- Pravá tvár módy a jej priemyslu bola rozhodne predmetom mnohých filmov a dokumentov, najmä teda po stránke modeliek a toho, "čo musia podstúpiť" (úvodzovky v tomto prípade veľmi trefné), no a taktiež výrobných podmienok v rôznych, prevažne ázijských továrňach. Avšak po stránke tvorby a kreatívneho procesu mám za to, že veľa toho nie je. Mimo Septembrového vydania Vogue a Anne Wintour, ktoré som tiež objavil len vďaka YS2 filmu, si ani na nič iné nespomínam. A preto vždy obraciam svoju pozornosť na Yeezy Season 2 Film, ktorý zobrazuje autentickú tvár procesu tvorby kolekcie od jej ranných fáz až po finále v podobe prehliadky na móle, ale tak jemne a neskutočne implicitne, až je ťažké vidieť to. Zábery sú skladané dokopy silne umeleckým spôsobom (v pravom zmysle slova, nie tie dnešné wannabe "umelecké" sračky) a celý film tak pôsobí jedinečne a neobyčajne ako nič iné. Darmo som strávil celý mesiac na reddite a hľadal/pýtal sa o ďalšie takéto diela, no bez úspechu. Vidieť YS2F opäť po šiestych rokoch bol rovnako veľký zážitok ako aj po prvýkrát. Potrebujem takéhoto viac. A stroj času. A pozrieť si Meryl Streep v Diabol nosí Pradu. Idem na to. --- (x / x) (x) (∞2015/2016) (26.3.2021) (1.3.2022)

"I'M HERE TO CRACK THE PAVEMENT AND MAKE NEW GROUNDS, SONICALLY AND SOCIETY, CULTURALLY." --------- Po kreatívnych vrcholoch tvorby Kanyeho Westa medzi rokmi 2010 až 2014 (album My Beautiful Dark Twisted Fantasy, film Runaway, albumy Watch The Throne a Yeezus a práca na topánkach pod hlavičkou Nike, vrátane bájnych Air Yeezy 2 Red October, ktoré podpisujú a uzatvárajú túto pomyselnú éru) nastáva v rokoch 2015 a 2016 zlom nie len samotnej tvorby či produkcie, ale aj osobnosti samotného KW, a to o rovných 180 stupňov. A celá táto zmena nastala prakticky po odchode z Nike, presunu pod krídla adidasu a celou Yeezy Season (ktorých už bude čochvíľa 9), zakotvená v albume TLoP a nasledovným Saint Pablo Tour, ktoré možno trochu ozrejmilo, o čo kráča. S príchodom YS1 prišla veľká vlna kritiky a výsmechu (možno opodstatnene, možno nie) a možno aj nejakého nepochopenia zmýšľania autora, ktoré by sa veľmi jednoducho dalo vysvetliť paradoxne práve vypočutím istého toho rozhovoru, ktorý bol v tom čase (2013) možno ešte viac nepochopený ako album Yeezus, neskoršia Yeezy Season 1, alebo prakticky samotný Kanye. A tak, ako čas otočil karty a z "experimentálneho" Yeezusu sa stal počin unikátneho razenia, míľnik žánru bez žánru a čestný nový člen debaty najlepších albumov všetkých čias, tak presne ten istý čas obrátil karty aj ohľadom YS1, kde síce možno všeobecný pohľad na vec nezmenil, no predaje a minulotýždňový "audit" hovoria niečo iné – 8 sezón Yeezy spravilo z Kanyeho najbohatšieho čierneho muža v Amerike a zrejme druhého na svete a umelec, ktorý sa ešte v roku 2016 potácal v dlhu, teraz sedí na šiestych miliardách dolárov a všetkým "hejterom" (fakt drbunté slovo) vytrel zrak a môže s nimi vytrieť všetky hajzle, nad čím ale s určitosťou vôbec nepremýšľa, keďže celú tú svoju braggadocio mentalitu pochoval takmer dekádu späť. --- It's bigger than who I am. Even in my presence, living, it's about when I was on earth, what did I do to help? I want people to think more. --- (x / x)

"SME POSLEDNÍ, ČO TO MÔŽU VIDIEŤ. PO NÁS PRÍDU BARBARI." --------- Predsudky sú kurvy. Tie som dlhodobo choval voči slovenskej a českej filmovej/seriálovej tvorbe, no počiny posledných rokov, ktorým som sa venoval tento a minulý mesiac, najmä teda kvôli fenomenálnej českej hre Kingdom Come: Deliverance, ma presvedčili o niečom, čo som síce vedel už aj predtým, ale na SK/CZ tvorbu neaplikoval – že kinematografia každej krajiny má svoje klenoty. I keď je pravda, že silne nadhodnotených hovien je tu viac ako požehnane, lebo tu máme ťažkých vlastencov, ale o tom potom. Legenda o lietajúcom Cypriánovi je (nezačlením sem tú typickú ospravedlňujúcu frázu "na slovenské pomery") viac než solídny film, hoci ešte stále netuším, o čom vlastne bol. Scenár je jeden veľký zmätok, ktorý maximálne zatieňuje vynikajúcu technickú stránku. Kamera je priam božská, do detailov vypiplané interiéry a exteriéry, výprava prosto na jednotku, spanilá hudba kláštorných tónov, hustá atmosféra, Igonda hral ako šéf (ako vždy) a aj ten malý blonďavý fagan si celkom dával. Cyprián ma hodne bavil, atmosfericky aj štylisticky značne pripomínal práve vyššie spomínané KCD, ale najmä Meno ruže, čo sú asi najväčšie komplimenty, aké by mohol v tomto prípade film dostať, nakoľko z KCD som bol hotový na plnej čiare a na Meno ruže neviem ani na chvíľu zabudnúť odvtedy, čo som ho prvýkrát videl, a to už bude čochvíľa rok. Mám chuť dať tomu štyri, no to by som potom musel Annaudovmu veľdielu dať päť, čo aj dám, ale až počas ďalšieho opakovaného zhliadnutia v eventuálnej budúcnosti, takže až potom!

"TRUTH... IT'S RELATIVE. PICK ONE THAT WORKS." ---------- Hodnotiť Shark je dosť ťažkopádne. Je to presne ten typ seriálu, ktorý by si očakával cez pracovný týždeň okolo obeda na Markíze spolu s NCIS, Mentalistom či Odloženým prípadom. Epizodický formát seriálu neumožňuje nejaký hlbší vývoj postáv, a tak sa formujú len na základe prípadov daných týždňov, čo veľa priestoru neponúka, a tiež celková narácia zostáva na tom istom bode ako na začiatku, tak aj na konci. Hold, taký je to formát a hoci má mnoho nevýhod, má aj výhody a niektoré z nich pomerne atraktívne. Jedna z tých lepších je napríklad rôznorodosť situácií a udalostí, alebo tiež, že si epizódy pozrieš fakt vyslovene len vtedy, keď máš na ne chuť, nie "nasilu" kvôli cliffhangerom z ich konca. Herci sú tu sterilní s minimálnymi osobnostnými črtami a hoci Jamesovi Woodsovi postava egocentrického namachrovaného mačo prokurátora/obhajcu sadla a istým spôsobom je presvedčivý, najžiarivejšie výkony to nie sú. Vyhovovalo mi ale, že tu bola každú ep. Sarah Carter, ktorú som si zamiloval vďaka Falling Skies, a tiež sporadicky Jeri Ryan. Pohrávam sa s myšlienkou štyroch hviezd, nakoľko zo seriálu cítim (pre mňa) istú nevysvetliteľnú/neopísateľnú atmosféru, ktorú vo filmoch/televíznych počinoch pociťujem veľmi zriedkavo. Asi preto, že ani sám neviem, o čo vlastne ide. Uvidím po druhej sérii. --- "This is the part where we get disbarred, isn't it?" ------ (11.4.2021) Posledných šesť epizód druhej série je najlepších z celého seriálu, no silná repetetívnosť procesu všetkých predošlých ep. série a nové zbytočné, priblblé príbehové linky s otravnou dcérou a jej ožranským priateľom na začiatku a konci každého dielu ťahajú celú situáciu dole a na štyri hviezdy to proste nešľape.

"THERE'S A WAR GOIN' ON OUTSIDE NO MAN IS SAFE FROM." --------- Queensbridge, New York, 1995. Havoc, Prodigy, The Infamous..., dve skladby – 'Survival of the Fittest' a 'Shook Ones (Part II)' – na jednom albume, ktoré sú právom (aj s albumom) považované za jedny z najlepších (ak nie najlepšie) v rámci celého žánru vôbec. Havoc bol produkčný mág a génius s jedinečným uchom a citom, ktorý využíval samplovanie tak kreatívne a unikátne ako nikto pred ním a ani nikto za ním, a použité sample bývali tak vyberané, že sa v istých prípadoch ani po 20 rokoch nezistilo, čo vlastne vysamploval. A v niektorých až po tých dvadsiatich. Havoc (a Prodigy) týmto albumom zmenil hip-hop, zadefinoval žánrový zvuk New Yorku na najbližšie roky, pridal ruku k takzvanej renesancii Východného pobrežia a The Infamous... zaradil medzi najdôležitejšie (hip-hop) albumy všetkých čias. A to všetko vo svojich devätnástich. Neskutočné. --- Videoklipy sú v oboch prípadoch čistý štandard a priemer, ktoré možno okrem autentického prednesu autentického textu nepriniesli nič navyše. Berúc do úvahy text a zvuk temného, drsného, špinavého charakteru a reálií Queensu v 90. rokoch. --- KLIPY: 3* / SKLADBY: nekonečných 5* --- (x / x / x) (x / x / x) (x / x) (x) (x) (x) --- 700. komentár. --- I'm only nineteen, but my mind is old. And when the things get for real, my warm heart turns cold. Another nigga deceased, another story gets told.

"THERE'S A WAR GOIN' ON OUTSIDE NO MAN IS SAFE FROM." --------- Queensbridge, New York, 1995. Havoc, Prodigy, The Infamous..., dve skladby – 'Survival of the Fittest' a 'Shook Ones (Part II)' – na jednom albume, ktoré sú právom (aj s albumom) považované za jedny z najlepších (ak nie najlepšie) v rámci celého žánru vôbec. Havoc bol produkčný mág a génius s jedinečným uchom a citom, ktorý využíval samplovanie tak kreatívne a unikátne ako nikto pred ním a ani nikto za ním, a použité sample bývali tak vyberané, že sa v istých prípadoch ani po 20 rokoch nezistilo, čo vlastne vysamploval. A v niektorých až po tých dvadsiatich. Havoc (a Prodigy) týmto albumom zmenil hip-hop, zadefinoval žánrový zvuk New Yorku na najbližšie roky, pridal ruku k takzvanej renesancii Východného pobrežia a The Infamous... zaradil medzi najdôležitejšie (hip-hop) albumy všetkých čias. A to všetko vo svojich devätnástich. Neskutočné. --- Videoklipy sú v oboch prípadoch čistý štandard a priemer, ktoré možno okrem autentického prednesu autentického textu nepriniesli nič navyše. Berúc do úvahy text a zvuk temného, drsného, špinavého charakteru a reálií Queensu v 90. rokoch. --- KLIPY: 3* / SKLADBY: nekonečných 5* --- (x / x / x) (x / x / x) (x / x) (x) (x) (x) --- 700. komentár. --- I'm only nineteen, but my mind is old. And when the things get for real, my warm heart turns cold. Another nigga deceased, another story gets told.

"IF ANY OF YOU GENTLEMEN SHOULD FEEL HIS HONOUR STAINED BY MY APPEARANCE, I'M QUITE READY TO GIVE HIM SATISFACTION IN THE USUAL WAY." ----------- Hoci ma možno trošku, ale len trošíčku zaujímalo, ako sa Rakúšania popasovali so sfilmovaním rovnomennej knihy ich krajana Schnitzlera, ktorá tiež poslúžila ako predloha pre posledný Kubrickov film, Traumnovelle som pozerať vôbec nechcel, ale že vôbec, no J.F.B. ma včera prinútil! Násilne. A nechcelo primárne preto, lebo už s vyššie spomenutým Kubrickovým akože opusom Eyes Wide Shut – ktorého prakticky jediné "posolstvo" bolo, že v živote je najdôležitejšie si poriadne... no ako by som to povedal... zaj*bať... zrejme máme s maestrom rozdielne predstavy o tom, čo je dôležité – som sa dosť moril, hoci úľavou boli honosné interiéry/exteriéry anglických sídel a možno jedna či dve zapamätateľné scény. Rakúšania toto spracovali teoreticky identicky a na odkázanie odkazu im stačila jedna hodina. Nie tri! Noblesa niektorých int./ext. a rituálnej scény si zachováva svoje čaro a porovnávať medzi týmto televíznym počinom z konca 60. rokov a (podľa mnohých) "veľdielom génia," bolo zaujímavé, to musím uznať a po zhliadnutí konštatovať, že sa na to nanútenie ani nehnevám x) A Karlheinz Böhm tu vyzeral ako čistý Michael Shannon.