Le_Chuck

Harry dospel do puberty a hodil za hlavu rodinný feeling prvých dvoch častí. Toto už nie je vyhukaný "Kevinovský" cute face, ktorého babylook doteraz maskoval absenciu talentu a charizmy Daniela Radfliffa. Harry má strach a Cuarón ho dávkuje divákovi bez jediného prešlapu v neskromných dávkach (výrazne mu sekunduje exelentný John Williams). Najatmosférickejši, najpríbehovejší, zatiaľ najlepší Potter.

Prvá poviedka (Labyrinth) Tarô Rina nás zavedie so surrealistického sveta snovej detskej fantázie plnej Gaimanovsky bizzarných obrazov, v ktorom putuje malé dievčatko so svojim tučným kocúrom. Druhá (The Running Man) Yoshiaki Kawajiriho rozpráva príbeh pretekára, ktorého záhadnú kariéru neporaziteľnosti vo futuristických pretekoch, spracúva reportér až to dňa veľkej tragédie. Postupne sa odhaluje jeho vnútro, psychiku a temné tajomstvo. Tretia poviedka (The Order To Stop Construction) je od Katsuhira Ôtoma, ktorý tri roky pred Akirou natočil exkuziu "veliteľa stavby" do daždového pralesa, v ktorom bez kontroly vyrastá gigantické mesto pod názvom Projekt 444. Nerentabilnú, megalomanskú stavbu (odrezanú od zbytku sveta) udržiavajú pri živote už len stavební roboti, ktorí na "autopilota" lpia na starých príkazoch a odmietajú ukončiť práce. Tento R.U.R.-ovský súboj človeka a techniky je asi najlepší z tejto veľmi vyrovnanej trojky a naznačil Ôtomove neskoršie smerovanie. Ako celok (aj vzhľadom na rok výroby) považujem za jedno zo zásadných anime 80-tych rokov. Brilatná animácia, skvelé príbehy, pre animefilov must-see záležitosť a pre ostatných určite nevšedné osvieženie.

Kolena-lakte, kolena-lakte, aneb thajský Krokodil Dundee v čiňanoch chce späť sloníka. Jackieho balet a Segalove zlámané kosti umocnené na n-tú (každý za "n" dosadí za ľubovolné reálne čislo z intervalu 0 až 100) dali vzniknúť chuťovke pre akčných fanjšmekrov (fanatikov). Po Ong-Baku som Tonymu definitívne podľahol, pretože čo tento chalan vyvádza je proste lahoda pre oko. Po dlhej dobre pocit totálnej satisfakcie a 4-minútový vstup do reštiky, bez jediného strihu poprosím zapísať zlatým písmom do memoárov bojových scén. Absolutórium nedávam len preto, že príbehová (občas až moc cukrová) vata je spolu s hercami veletrapná ("Kde je môj slon !?!") a nudí, čo je ale v tomto prípade vlastne jedno. P.S. Videné druhý krát a prihadzujem hviezdu. 90%

To, že je film miestami skratkovitý má dva zásadne dôsledky. Prvý, že to celkom svižne odsýpa a aj cez pestré spektrum prostredí, udalostí a postáv nepôsobí zmetočne. A druhý, že to výrazne posúva do popredia tému priateľstva, ktorá nie je background pre príbeh, ale naopak. Veľmi silné 4, možno keby som nevidel Once Upon a Time in High School, tak dam fullhouse. 89%

Dávam hviezdu za to, že tento humáč dal vzniknúť skvelej parodii "Jednoduchá Mária", ktorú výborne nahovorilo duo Tlučková-Skrúcaný. A za nostalgiu ... "Mária bola si moja PRVA !!!"

Clerks 2 spravili z "iba" výborných New Jerseyských flákov (Clerks, Mallrats, Jay and Silent Bob + kraťasy) výnimočný počin a uzavreli týmto najdospelejším Smithizmom (behom dvoch dní) časť mojej malej filmovej histórie. Návrat k počiatokm vtipne, s doteraz nasilnejším odkazom, so slzou v oku (žiadna nostalgia) a v starej forme. Všetkým čo sa chystajú vrhnúť na túto perlu, lebo v pravo hore svietia pekné percentá, doporučujem vyššie menované filmíky. Bude to oveľa silnejšie.

Ide o vynechanú scénu "incidentu" na pohrebe Julie z prvých Clerks. Skvelý animovaný shortík, tradične výborný Smith.

Keď to vezmem tak, že v rovnakom roku natočil Georges Méliès Cestu na mesiac, tak toto je skôr také béčko:)

Viac ako podarený klon Tape (Evansova postava doslovne, charakterovo aj výzorovo Hawkovej), ktorý ma presvedčil, že kvalitných konverzačiek nikdy nie je dosť. Statham herecky o triedu vyššie, ako priemerný zbytok (Ewans, Biel). Len škoda toho od polovice jednoznačného ťahu na... "tri slová". Pre mňa veľmi milé prekvapenie a určite pôjde repete. P.S. Áno! Presne takto vyzerajú pseudo-filozofické, či pseudo-sofistikované debaty nakoxovaných hláv. 85%

Brother je pre mňa pomyselným víťazom Elliotovej plastelínovej famílie. Formálna jednoduchosť je umocnená "unaveným" hlasom Williama McInnesa, ktorý bez emócie, apaticky s cynickým podfarbením referuje "storhé" fakty z "bohatého" života. Tým zmizíkuje úrovne významnosti jednotlivých udalostí a vedľa seba sa zrazu ocitá ochrnutie otca a predstavenie kamráta, ktorý pije mlieko cez nos.