Le_Chuck

Mulloy sa opäť hrá (s divákom, s farbami) a ponúka kritiku celého spektra ľudských vlastnosti, tentokrát spojených túžbou po moci. Tí čo netušia "o čom to sakra malo byť" nech si dajú repete a trochu premýšlajú. Mulloy temný vizuál nevolil, tento jeho štýl (evil scepticism) ho sprevádza zhruba od roku kedy sa naučil držať štetec :o)

Na konci prvej časti sa dozvedáme, že AJ obyvatelia planéty Zog videli "náučný" film o Zemi, čo v ich spoločnosti vyvolalo vlnu pohoršenia rovnakých rozmerov ano na Zemi. Výsledkom boli dve mamutie vesmírne flotily (každa z inej planéty) smerujúce asimilovať nepriateľa. K boju nakoniec nepríde a Zogovia sa po vylodení pomaly, nenápadne začleňujú do spoločnosti a postupne zaberajú celú planétu. Tento proces prebieha už 30 rokov, kedy ho odhalí Dwight, priemerný občan, ktorý sa rohodne konať. V tejto časti sa Mulloy venuje konšpitačnej teorii, kedy je slovo, činy a samotná existenia jednotlivca úplne bezvýznamná. Bezradnosť. Znova pár krásnych (politicky nekorektných) odkazov a výborná pointa. 70%

Existuje planeta Zog, na ktorej žijú ľudia ako my. Majú radi jedlo, sex, alkohol, slavia vianoce, ježíška, veria v boha. Všetk "ľudské" potreby vykonávajú rovnako ako my. Jediný rozdiel je v tom, že miesto hlavy majú pohlavný orgán a naopak. Pôvodne neškodný edukatívny film o planete Zog, ktorý sa začne vysielať na Zemi, postupne zdvíha v dave vlnu pohoršenia, nenávisti, zloby pomaly ústiacej do násilia a nevraživosti voči jej občanom. Mulloy dokonale reflektuje krátkozrakosť a povrchnosť dnešnej spoločnosti (xenofóbia, antisemitizmus) aj zo všetkými jej predsudkami. "Odsudzujem ťa, preto aký si" sa s pribúdajúcimi minútami mení na "odsudzujem ťa, lebo si".

Nič pre jednoduchších divákov (mňa), ktorý v spleti farebných hyperepileptických impulzov dokážu nájsť akurát tak bolesť očí.

Veľkolepý spektrál, ktorý zaručene uhasí chuť po osudovej romantike, či katastrofickej chuťovke. DiCaprio a Kate sú prakticky dokonalá dvojica a ich chémia (aj herectvo) iskrí o sto-6. Cameron prepisuje dejiny. Znova. 80%

Keby John C.Rice nemal fúzy tak neviem, ktore je žena :o)

Isabel Coixet nudí. A to tak, že pod ťarchou ubíjajúceho tempa spoľahlivo vyšumí významný odkaz, tejto inak konvenčnej drámy. Osudové stretnutie dvojch "životom postihnutých" ľudí postráda jediný výraznejší prvok, ktorý by trochu zamaskoval direkt k očakávanému záveru. Zisťujem, že podobné "pomalé-ambientné" snímky (Code 46, Lost In Translation) idú jednoducho mimo mňa.

Svojho času vyvolal tento krátky dokument podobný rozruch, ako karikutúry Mohameda v Dánskej tlači, či výroky Pápeža Benedikta na adresu Islámu. Theo Van Gogh brnkol na veľmi citlivú strunu a to tak, že za to zaplatil životom (konkrétne išlo o úryvky z Koránu vyryté na nahom ženskom tele, ktoré urazili Islámskych duchovných), čo len umocňuje doležitosť jeho odkazu. Toto je zdvihnutý prst celú vyspelú "demokratickú" spoločnosť, ktorú liberálna slepota vedie s otvoreným náručím do záhuby. Mám z toho blby pocit.

Nudný, podpriemerný pásový sitcom z brylatým černoškým nerdíkom v hlavnej úlohe.

Fantom Opery, ako aj muzikály všeobecne sú úplne mimo mňa a preto ani neviem poriadne povedať, čo je tu zhnilého pán Schummacher. 60 miliónov vrazených do kostýmov a kulis je naozaj vidieť, Emmy Rossum je úžasná, kamera chvíľami (cesta na cintorín) zarámovaniahodná, ale vo výsledku (nesadnuvšia hudba) je tých 143 minút úmorne veľa. Aj keď ja som možno netrpel, ako niektorí mojí kolegovci naokolo. 60%