Le_Chuck

S.B.Cohen znova balancuje na hranici vkusu (znova ustál) a v Boratovi ponúka reflexiu, akú by nevymyslel ani ten najväčší "antiamík". Po komentároch Altamira a betelgeusa nemám čo viac dodať. Výborne som sa bavil 90% času. Vidím to na kult.

Čo mi dokáže monster movie (potažmo katastrofický film) pokaziť je po a) superhrdina bez nadsádzky, ktorý všetko dokáže (najlepšie prezident), alebo po b) megapackal "luďkosobotovského" typu, ktorý všetko pre zmenu posere. Žiaľ možnosť "bé" je tu naklonovaná hneď do štyroch kúskov, ktoré zvádzajú "humorný" boj s obludou od rieky. Tak ako naša família, aj film od začiatku padá na hubu (logika, odťažitosť, gradácia, finále) čo vo výsledku tvorí lacného klona oveľa zábavnejšiej Godzilly. Kto čakal liberálny úlet typu Save the Green Planet, bude z tohoto nekórejsky korektného mainstreamu nemilo rozčarovaný. Sklamanie a to že veľké. 50%

Krásny film, ktorého romantické naťahovačky s pribúdajúcim časom začali pomaly kaziť dojem (a strhávať percentá) "čistoty citov". A tento krát aj prehnaná posadnutisť klasickou hudbou môže za to, že zaokrúhľujem (aj cez tradične mocný finiš) nadol. 70% za melodramatický milostný trojuholník, ktorý sa bez problémov zaobišiel bez intrík a negatívnych emócii. Z Kwakovej "milostnej trilógie" pre mňa najslabší kúsok.

Lepšie tri hviezdy za sexi Umu, sexi Annu, pár skvelých nápadov a príjemnú, tradičnú sentimentálnu romantiku po americky. Ku koncu trochu improvizovane pritiahnuté za vlasy, ale Reitman oddychovky stále zvláda. Len Rainn Wilson a jeho dementný Vaughn trochu kazil no brain pohodu. Pekná hudba. 67%

Harlin rastie pre seriál. Tento Fínsky remeselník so vstupom do nového millénia definitívne zabalil filmový vkus a servíruje tragickú zlátaninu, ktorá si koleduje o nálepku "made by Uwe". Alebo inač. Zmetená epizóda so seriálu s manekýnmi (čítaj nehercami) v hlavných úlohách, s vyslovene debilnými dialógmi natiahnutá na úmorných 97 minút bez hlavy a päty. A finálny súboj (metanie slzičiek) len podrthuje dojem zo sračkovitosti celej tejto "komédie". Ruky preč, pokiaľ Vám nie je 10 rokov a nieste nadšení zo všetkého, čo sa na plátne hýbe.

Melancholický, krátkometŕažny, fiktívny dokument o mužovi, ktorý sa vzdal života na ostrove, ktorý je poslené miesto na svete, kde žijú ľudia. Celé v gréčtine zo vsuvkami peknej tradičnej folklórnej hudby.

Pravdepodobne prvá 46-sekundová filmová prestrelka bola zanzamenaná 5-teho júna 1899.

Toto je presne príklad snímku, ktorý predstavuje dobové (logicky na mieste) zmýšlanie o kinematografe, iba ako o "upgrade fotoaparátu". Žiadne experimenty, len pohyblivá 100-ročná fotka. Rovnakého dňa, t.j. 9-tého agusta 1900 vznikajú ešte ďalšie dve panorámy: "horizontálana" Opery a "vertikálna" Eifelovky.

Čo na tam preboa robí tak koza ?

Plienkové obdobie kinematografie v podaní tria White-Heise-Edison, sú obyčajné statické zábery, kedy sa páni ešte v nemom užase z vynálezu bratov Lummierovncou hrajkali, skúmali, spoznávali. V tomto prípade naroubovali kameru na vlak a prehnali ho kopcami San Francisca. Osobne preferujem pri sledovaní týchto prevažne nemých kraťasov nejaký pekný hudobný background (v tomto prípade sa mi osvedčil Massive Attack).