classic

„Hniezdo” v Amerike vymenili za pohodlné "hniezdočko" v Anglicku, s akousi vidinou lepšieho života, a to na základe predchádzajúcich skúseností, z toho vyplývajúcich, že maklér Rory O’Hara, by mal zrejme opäť vojsť do tých bezpečných, stojatých vôd rovnako, ako bolo tomu už predtým, pričom taktiež so sebou zoberie i celú svoju rodinku, pozostávajúcu z americkej, atraktívnej manželky Allison, profesionálne sa venujúcej koňom, ďalej, nevlastnej dcéry Samanthy, a vlastného syna Benjamina, keď obidvaja sú ešte stále školou povinní. Najprv to vyzerá vskutku dosť sľubne, pretože v rozľahlom, pánskom sídle, majú priestoru viac, než dostatok, a to ani nehovoriac o dvornom exteriéri, kde si Ben môže zahrať futbal do maximálne možného vyčerpania. Postupom času sa situácia ale začína rapídne meniť k horšiemu, keďže Rory je neustále iba v robote, konkrétne od nevidím do nevidím, skrátka workoholik, ako vyšitý, ktorý zanedbáva rodinu, a tak sa to musí následne aj niekde odzrkadliť, všakže... ? Od momentu, keď zomrel chorý a milovaný "Richmond" , to ide s manželkou dolu vodou, kedy iba fajčí jednu od druhej, ako taký Turek, a už vôbec sa nezamýšľa nad tým, že fajčenie v podstate len škodí zdraviu, alebo Sam sa čoraz intenzívnejšie vzpiera autoritám, to jest, stáva sa začínajúcou rebelantkou, a nakoniec poslušného synčeka zatiaľ vo vzdelávacom inštitúte šikanujú, a tak teda z každého rožku trošku, kedy nie je núdze o vyhrotené situácie, ak samozrejme príde na lámanie chleba, a k tomu určite i neskôr dôjde. Peňazí ubúda a hádok pribúda, čiže všetci sú v ozaj nezávideniahodnej pozícii. Zmráka sa im na horšie časy ? Vyriešia si to medzi sebou, najmä muž so ženou, či sa bude sama mizéria len prehlbovať ? / I napriek tomu, že má Durkinov film dobré obsadenie, nie je jeho potenciál tak využitý, ako by v konečnom dôsledku mohol byť a nebol, i keď asi posledných 30 minút, sa pridávalo na dynamike, moje rozhodnutie s hodnotením sa nezmenilo. Prečo ? Minimálne úvod s jadrom má kopec hluchých miest, nezaujímavých a zbytočných scén a chaotického strihu. Záver je na tom už hmatateľnejšie lepšie, vtedy protagonisti idú na maximum. Kameramanom bol maďarský Mátyás Erdély, ktorý má na konte takého Sauloveho syna, a tak veľmi dobre vie, ako snímať, čo najdepresívnejšie zábery, ktorých tu bolo neúrekom. Najmä, jeden bol extrémne vyčerpávajúcim !

„Okja” , vyslovuj "Okča" , má byť jedálničkom blízkej budúcnosti, kedy je už zrejme očividný problém vykŕmiť svetovú populáciu, čítajúcu 7 miliárd ľudí a viac, a tak sa nadnárodná spoločnosť Mirando Corporation, následne rozhodne podniknúť razantný krok, spočívajúci vo vyšľachtení a geneticky modifikovane upravených, v tomto prípade - super objemných prasiatok, pričom práve jedno z takýchto je aj vychované v horskej prírode, kde sa zrovna s takouto "mašurou" skamaráti dievčina Midža. V oficiálnych stanoviskách ich je 26, a to konkrétne roztrúsených všade po svete, čo je len bohapustým, krycím manévrom, keď v skutočnosti ide o niečo naprosto iné, čo priam najideálnejšie korešponduje, bezmála so záverom filmu, ktorý je zároveň i odkazom na istú a nedávnu dobu, počas ktorej boli ľudia takmer na úplne rovnakej úrovni so zvieratami, ak nie ešte horšej, že poukázanie kritiky sa netýka nielen týchto, hororových dejín, ale sú aj ďalšie, kedy si berie na mušku, trebárs média a ochrancov práv zvierat, keď i napriek danej vážnosti, tu existuje čierny humor, najmä nad extrémnymi aktivitami A.L.F. / Skompletizoval som kompletnú tvorbu juho-kórejského talentu Bong Joon Hoa, ktorý tentokrát opäť nakrúcal s anglicky hovoriacimi hercami, medzi ktorých patrili napríklad - Tilda Swinton, Jake Gyllenhaal, či Paul Dano, to sa miestami prelínalo s kórejským jazykom, čím v podstate dochádzalo k rečovej bariére, ale našťastie sa väčšinou vždy niekto našiel, kto by preložil repliky, bez tlmočníka by si asi neporadil ani pán režisér ? Býval som zvyknutý, že v jeho snímkoch bývalo často zamračené, kedy potom lialo, ako z krhly, čo sa teraz absolútne nepotvrdilo, najskôr len v čisto domácich počinoch, kde k tomu bežne dochádzalo. Okja mi svojim zovretím trochu pripomínala Monštrum, čo sa teda týka tej, vskutku ozaj abnormálnej veľkosti, ale aj súčasne i opačného významu, keďže ten zmutovaný experiment, sa predsa správal celkom inak. Bizarnosť, tá ma sprevádzala po celý čas. No, nie je to pre každého.

„Nechajte (ho) ísť” , predsa to naše, 3-ročné vnúča Jimmyho tam, kam po celý čas patrí, a nie aby naveky ostalo trčať u vás v Severnej Dakote, a to u nevlastného, tyranského otca Donnieho Weboya, ktorého matka Blanche, sa absolútne ničoho neštíti, a síce tu aspoň býva i so svojou maminou Lornou, ktorá ale väčšinu doby musí iba držať jazyk za zubami a krok, keď sa jej ani bohvieako nečudujem, lebo by ju tam ináč zrejme všetci (barbari) zlynčovali, na čele s ďalšími členmi bizarnej domácnosti, široko-ďaleko vzdialenej od najbližšej civilizácie, žijúcej na odľahlom ranči, kadiaľ vedie vskutku ozaj veľmi kľukatá cesta... Totiž, šerif na dôchodku, George Blackledge spolu so sympatickou manželkou Margaret, by sa určite zmierili so smrťou ich jediného syna Jamesa, ktorý nešťastnou náhodou zomrel počas jazdy na koni, no zároveň s tým, že po troch rokoch od tejto nehody, sa Lorna opäť vydáva, to by sa ešte dalo celkom preglgnúť, ale keď sa jedného večera rozhodnú len tak znenazdajky vypariť, a to konkrétne sa vrátiť k nemu domov, to už poriadne smrdí, čo najmä Margaret extrémne zle znáša, a tak sa v podstate odhodlajú zistiť, čo sa to dofrasa vlastne deje ? Sami by ich jednak vonkoncom nikdy nenašli, a tak sa pýtajú všade, kde sa len dá, to jest Weboyovci už dostávajú dopredu avízo o ich príchode, čo značí nejeden, výraznejší problém... Za pomoci indiánskeho chalana Petra Dragswolfa, sa im konečne podarí natrafiť na tú správnu stopu, kedy by malého Jimmyho najradšej vzali so sebou naspäť do Montany, no ani zďaleka to nebude také jednoduché, o čom sa presvedčia ihneď pri nedojedenej večeri, kde ho videli sotva na 30 sekúnd ! To je už prvé znamenie čohosi strašne podvratného, že s prichádzajúcim, brutálnym, druhým, už nie je nič také, aké bolo predtým. Pridáva sa na krutosti, s ktorou sa neradno zahrávať. Boj môže začať, alebo skôr iba jedna, kľúčová, nočná akcia, na ktorej to celé naprosto závisí, čiže pripravte sa na vskutku svojské vysporiadanie sa so situáciou, ktorej predchádzal, najprv psychologický dohovor, a následne potom i fyzický útok, až som bol tým pádom trochu nepokojný z udalostí, ktoré sa mi premietali priamo pred očami. / Kevin Costner a Diane Lane, sa stretli počas nakrúcania Muža z ocele, že tentokrát mali znovu nervy zo železa, pretože čelili zoči-voči nepriateľom, ktorí boli schopní odovzdať z boja totálne maximum, biť sa do poslednej krvi, až pokým neostanú na zemi ležať mŕtvoly. I napriek tomu sú ochotní podniknúť toto veľké riziko, keďže sú si k tomu i hodne dobre vedomí toho, že sa to skrátka nemôže zaobísť bez následkov, risknú to, asi sa riadia porekadlom: „Risk je zisk, a kto neriskuje, nemôže nič získať” ? Jedná sa o dobový snímok zo začiatku 60. rokov, a tak som ocenil peknú výpravu, alebo povedzme aj melancholickú hudbu Michaela Giacchina. Režisér Bezucha si dal 9-ročnú prestávku, po ktorej sa "triumfálne" vrátil, až mi pomaly vytrel zrak. PS: Lesley Manville podala neuveriteľne démonický, herecký výkon, z ktorého priam šľahali štipľavé plamene !

„Mank” , ak tomu už konečne správne rozumiem, tak dostal od Orsona Wellesa exkluzívnu zákazku na napísanie prvej verzie "scriptu" Občana Kanea, pričom z pôvodne určených 90 dní na túto prácu, dostal dokonca ešte i o rovný mesiac menej času, a tak sa musel vskutku poriadne zamyslieť nad tým, ako sa to vlastne celé začínalo kryštalizovať v Paramount Pictures, z obdobia roku 1930, keď bol nádejným, začínajúcim scenáristom, obklopený nemenej talentovanými ľuďmi, že trebárs jeho brat Joe, v podstate iba začínal na seba pútať väčšiu pozornosť, až samozrejme neskôr k tomu pridá i režisérsku stoličku, z ktorej bude perfektne koordinovať také kinematografické skvosty, akými bezpochyby sú: Všetko o Eve, Julius Caesar, či Suddenly, Last Summer... No, to už povedzme, dosť predbieham udalosti, keďže sa treba najprv vrátiť do roku 1940, hľa, to už máme hneď dve časové roviny, ktoré od seba delí jedna dekáda, ktorá sa postupne "scvrkáva" , aby nabrala potrebný rytmus, zároveň, aby sme sa i my diváci snáď dozvedeli, čo ho v podstate najviac inšpirovalo k vytvoreniu postavy Charlesa Fostera Kanea, ktorý má s novinovým magnátom Williamom Randolphom Hearstom, oveľa viac spoločného, než si vôbec myslíme, ale nielen s ním, vkusne ho dopĺňa a pridáva sa ďalšia (vedľajšia) postava, t. j. jeden zo šéfov štúdia Metro-Goldwyn-Mayer, Louisa B. Mayera, ktorý pre túto spoločnosť používa taktiež svoje vlastné pomenovanie: "Mayerova gance mišpocha" , čiže "celá rodina" , a tak sa dá aj navrch dodať, že celý Hollywood bol založený židovskými (európskymi) imigrantmi, ktorí potom určovali hlavný tok... Citovaný L.B. by mal teda predstavovať pána Bernsteina, čiže samotný Jedediah Leland, by mal byť tým pádom Herman J. Mankiewicz... ? Totiž, sám Mank (toto oslovenie vo filme zaznelo asi nespočetnekrát), zvyčajne, a v (ne)triezvom stave, väčšinou každému povedal, čo si na rovinu o ňom myslel, možno mal kvôli vypitým pohárikom vyššiu guráž, ale jemu nechýbalo žiadne sebavedomie, ani keď mal úplne čistú hlavu, zrejme pohár trpezlivosti definitívne pretiekol až s voľbami v roku 1934, kedy sa o post kalifornského guvernéra uchádzali dvaja kandidáti, rep. Frank Merriam a dem. Upton Sinclair, kde konečné hlasovanie skončilo v prospech republikána s celkovo 948 814 hlasov, oproti 728 653 hlasov pre demokrata, v čom mal inak prsty i W.R. Hearst a ďalší kumpáni, no falošný (politický) týždenník, asi najviac zamiešal kartami... ? Zmienka padne aj o (S)hitlerovi a postupnom "rozťahovaní sa" , a tak sa netočím vkuse iba v šoubiznise, ale aj samotné politikárčenie sa hlási o slovo... Toto všetko sú dôležité inšpirácie, a tak po dvoch mesiacoch má napísaných astronomických 327 stránok scenára, ktorý by chcel Orson následne trochu "okresať" , či si súčasne i pripísať všetku zásluhu... ? Ako sa k tomu nakoniec notorický chľastoš postaví... ? / 1. Film nie je o Orsonovi Wellesovi (Tom Burke sa tu nezdržal ani 10 minút, čo ešte asi aj menej !). 2. Film (vôbec) nie je o Občanovi Kaneovi, no prípadný (oscarový) úspech, by mohol teoreticky značiť, že by sa začalo intenzívne uvažovať nad sequelom, to jest, pozreli by sme sa priamo do zákulisia nakrúcania Občana Kanea, ale to je len moja hypotetická úvaha... 3. Ozaj, vyznáte sa v klasickom Hollywoode... ? Ak áno, tak ste vítaní, ale ak nie, tak bočte kilometrovým odstupom, lebo nepochopíte absolútne nič s tým spojené. 4. Film som videl už tretí krát, pokiaľ som napísal recenziu, s ktorou mám byť spokojný. 5. Klady: jednoznačne, "fincherovka" , ktorá je vysneným projektom Davida Finchera s brilantnou réžiou, božská, čiernobiela D_P - Erika Messerschmidta, až sa ani nechce veriť tomu, že sa jedná len o debut. Ďalej, výprava scénografa, Donalda Grahama Burta, je naprosto kľúčovou, pretože bez nej by sa to sotva mohlo obísť. Montáž, dvorného Kirka Baxtera, nemá príliš chýb na kráse. Hudba dvojky Reznora s Rossom, je podnetná. Herecké výkony: Gary Oldman je strhujúcim, a to i napriek tomu, že sa na Mankiewicza vonkoncom nepodobá, ani vo veku, čo si kompenzuje buď verbálnou komunikáciou, alebo rečou tela. Sekundantky: V prvom rade Amanda Seyfried, ako herečka (a milenka W. R. Hearsta), Marion Davis, Lily Collins, ako scénografka Rita Alexander a Tuppence Middleton, ako manželka Sara Mankiewicz. Sekundanti: Charles Dance, ako magnát William Randolph Hearst, pretože mal viacej hereckého priestoru, než Tom Burke, ako režisér Orson Welles, že by som pridal aj Arlissa Howarda, ako bossa M-G-M, Louisa B. Mayera, ktorý vystrkoval rožky. Ináč, obsadenie sa vydarilo, kedy si treba dôkladne všímať i vedľajšie postavy... 6. Zápory: Tých síce veľa nie je, ale asi tie dve časové roviny, ktoré sa medzi sebou neustále striedajú, čiže akonáhle sa zapozeráte do jednej, príde druhá. 7. Scenár otca pána režiséra, Jacka, zovšeobecňuje najmä úroveň Hermana Jacoba Mankiewicza, ako hlavného strojcu úspechu, to jest, že najmä vďaka nemu, má hotový výsledok atribúty toho, čo má mať, kedy Orson iba zlízol smotanu. Skrátka, hľadí mu ! No, pochybujem, že sa všetko stalo tak presne, ako to prezentuje tento scenár, ktorý taktiež dlhé roky ležal skladom. SUMMA SUMMARUM: Jeden z najlepších filmov roku, ale nie najlepší ! Ašpiruje na viacero ocenení, t. j. kamera, strih, či hudba. Z časti i (ne)divácky film, ktorý je určený najviac obdivovateľom starých počinov klasickej kinematografie. Je to film o filme, ktoré sú o to cennejšie, aký vzťah k ním mám.

„Rýchly” , to teda určite tento okuliarnatý mladík bezpochyby bol, to mu nemožno vôbec uprieť, že v taxíku zvyčajne uháňal, ako opreteky, i keď to zo začiatku tak vonkoncom nevyzeralo, a to ani nehovoriac o »koňke« , s ktorou ho jednak trochu tlačil čas, « až sa trochu schyľovalo k dažďu » , to jest k masovej ruvačke, pričom pred týmito vyčerpávajúcimi úlohami, sa ešte stihol zabaviť na Coney Islande spolu s priateľkou, kde nebolo núdze o samé, humorné situácie, ktorými nás v podstate bavil úplne po celý čas, už keď bol zasneným čašníkom v bistre, kedy mu bejzbalové výsledky po rozume stále šli...

„Tiene zabudnutých predkov” z Karpát, so starými ľudovými legendami a zvykmi, či zrovna v tomto prípade i dvomi extrémne znepriatelenými rodinami na život i na smrť, to jest Palijčukovci a Guteňukovci, pričom Ivanko z jednej a Marička z druhej, stoja práve na tejto osudovej križovatke, čo je zároveň aj jedna z celkovo 11. kapitol, do ktorých je rozdelené toto majstrovské, poviedkové dielo režiséra Sergeja Paradžanova, nevymenujem ich ale všetky, lebo by som tým pádom vyzradil hlavnú pointu, a tak zopár predsa napokon prezradím, trebárs, aspoň každú tretiu, že musím jednoducho začať s tou úplne prvou, „Ivanko a Marička” , pretože Ivan ma jednoducho sprevádzal absolútne všetkými ostatnými, a to konkrétne až do samého záveru, čiže predtým určite zachytíte napríklad aj tieto, nadviažem, pre zmenu od konca, „Krčma, Vianoce, Samota” . V maximálne sugestívnom poňatí, áno, totiž vďaka ručnej kamere, ktorá ma presne priblížila k postavám a k prostrediu, keď dokonca jednu z nich, Ivana, sledujem počas »slasti i strasti« , čo sa neustále medzi sebou vymieňa, i keď toho «zármutku» , je o trochu viac, čo inak veľmi dobre vidieť i v otváracom zábere, ako padá strom... Jeden z najlepších ukrajinských snímkov všetkých čias, ak nie najlepší !?

„Oči bez tváre” , ktorú zakrýva iba špeciálna maska na to určená, aby totiž nebolo vidieť ten mimoriadne zohyzdený obličaj, ktorý v podstate zapríčinila vážna, dopravná nehoda, akože "váženého dr. Génessiera" , čo takto zruinoval život nielen svojej dcére Christiane, ktorá dokonca ešte predstiera i svoju smrť, čím by sa snáď natrvalo zbavila svojho doživotného, fyzického (aj bezpochyby psychického) trápenia, a tak tým pádom môže zatiaľ jej otec úplne beztrestne vo veľkom experimentovať, ako taký zvrátení šialenci - Frankenstein s Mengeleom, ktorý sa predovšetkým preslávil svojimi »slávnymi pokusmi« na Židoch, že i Génessier je na tom takmer navlas rovnako, i keď si do výsledných štatistík nezapísal toľko « pokusných králikov » , ako toto, obzvlášť zhumpľované monštrum ! Jeho lekárske metódy v tomto prípade spočívajú práve v tom, že jednak jeho nemenej scestná asistentka Louise natlačí atraktívnym vysokoškoláčkam samé kaleráby do hlavy, trebárs, niečo v tom zmysle, zabezpečenia bývania, ktoré potom náš experimentátor následne i omámi, kedy mu už vôbec nikto nebráni v tom, aby praktizoval podomácku › transplantáciu tváre › , keď si myslí, že to je ich jediné správne východisko... ? Možno na istý čas tiež svitá i na lepšie časy po vydarenom pokuse, pričom onedlho sa o slovo prihlási aj Jacques Vernon, ďalší medikus, kolega Génessiera, ktorý nielenže kontaktuje inšpektora Parota, ale zároveň vzbudzuje ďalšie podozrenie ohľadom Christiane, ktorá mu síce neustále vyvoláva, no už sa neohlási, až predsa raz áno, čo je prvotný impulz zo strany Vernona i zákona, vymyslieť daný postup, ako zhatiť nekalé ambície poprekrúcaných jedincov, a tak ponúkajú istú variantu, návnadu, ktorou sa to ale samé stopercentne nevyrieši, to jest - nakoniec musí zakročiť nikto menší, než večne všetkému prizerajúci sa, kedy jestvuje potenciálna šanca, že tie psiská v klietkach zavreté, sa postarajú o už povedzme, dlho avizovanú satisfakciu... ? / Francúzsky režisér Georges Franju, nakrútil vskutku extrémne znepokojivý snímok s depresívnou atmosférou, a s brilantnou, čiernobielou kamerou Eugena Schüfftana. Z niektorých sekvencií sa normálne zdvíha žalúdok, a tak teda nič pre slabšie povahy ! Edith Scob v úlohe znetvoreného dievčaťa náramne presvedčivo exceluje, až z nej vychádza zvláštny, zimomriavkový pocit. Počin vrelo každému iba odporúčam, ale na vlastné riziko, nemusia ho totižto všetci tak dobre stráviť, ako sa môžu na začiatku mylne domnievať.

„Dvojitý život” a zároveň i vo väčšom štádiu už rozdvojená osobnosť javiskového herca Anthonyho Johna, ktorý dokonca asi ašpiruje i na prestížnu divadelnú cenu » Tony « , a tak sa teda bude musieť Tony ale riadne vyhecovať, aby jeho najnovšia (tragická) hra z pera anglického dramatika «Williama Shakespeara» , s názvom "OTHELLO" , vskutku naozaj stála za to, a keď sa k tomu následne pridá i naprosto majstrovský a strhujúci, odovzdaný, herecký výkon, tak totálne vypredané predstavenia na seba nenechajú dlho čakať, až publikum buráca od samého nadšenia, že skoro ani nedýcha ! Čím viac pribúdajú reprízy, tým sa čoraz viac stotožňuje so svojou postavou, kedy často počúva rôzne, vnútorné hlasy, ktoré mu našepkávajú všelijaké (ne)súvislé pohnútky, až už pomaly ani nedokáže vôbec rozlišovať medzi hranou fikciou a skutočnou realitou, a tak kde sa vlastne hrabe taký Laurence Olivier ? Ten sa našťastie dokázal úplne odosobniť od svojho partu, čo sa o Tonymu Johnovi nedalo celkom povedať, i keď sa popritom ešte snažil vrátiť k svojej bývalej exmanželke Brite, taktiež divadelnej herečke, predstavujúcej Desdemonu, ale nie je jednoduché dva krát vkročiť do toho istého vzťahu, čo si aj plne uvedomuje. Náznak akéhosi potenciálneho flirtu sa mu rysuje so sexy servírkou s masérskym certifikátom z talianskej reštaurácie Venezia, to jest s Pat Krollovou, ktorú by som si ani ja nenechal ujsť pomedzi prsty. To by som musel byť ináč totálny blázon. Takáto príležitosť sa totiž nikdy v živote neodmieta, ani keď by padali hromy-blesky, no zdá sa, že to nie je až také jednoznačné, a to i napriek tomu, že ju pôjde potom pozrieť... Ďalej už nebudem zbytočne spoilerovať, ale ak budete pozorne čítať riadky vyššie, dokážete si predstaviť ďalšie dianie za oponou, čiže interiér postupne splynie s exteriérom do jedného celku. / Síce maximálne rozumiem tomu, že fenomenálny Ronald Colman si svoju, oscarovú cenu stopercentne zaslúžil, ale už fakt nerozumiem tomu, za čo vlastne filmový skladateľ Miklós Rózsa obdržal toho „zlatého plešivca” , keď som ani bohvieako nepostrehol, že by bolo vo filme počuť výraznejšiu stránku hudby. Skôr pri divadelných sekvenciách pridal na dynamike, inak som ju takmer ani nevnímal. Vskutku ozaj bizarné skonštatovanie. Prejdem konečne k režisérovi Cukorovi. Zo začiatku má počin fantastické tempo s kľúčovou atmosférou, ale asi zhruba v (pred)poslednej tretine, sa pointa sama od seba rozuzľuje, čím sa automaticky vytráca samotná príťažlivosť snímku, ktorú v podstate dokážete bez problémov dopredu predvídať, čo je de facto - zrada voči divákovi ! Mierne nadpriemerný počin, ktorý je hoden 80 %, a tak možno v budúcnosti, ešte prehodnotím celkové hodnotenie ? Zatiaľ ho radšej ponechám po starom. PS: Pardon, skoro som zabudol na Shelley Winters, ktorá bola vo svojich 27. rokoch - neuveriteľnou fešandou...

„Pre pána kráľa !” , to sú ale šialené dni, ktoré dotvára - milionársky filantrop J. Harold Manners, kedy sa v podstate začína celé dianie odvíjať skrz kazateľa Paula, hlásajúceho na Slattery Square, ktorému by sa celkom zišlo takých 1000 dolárov na otvorenie novej, dobročinnej, misijnej stanice, kam by sa trebárs uchyľovali ľudia, ktorí majú naozaj veľmi hlboko do peňaženiek. Márnotratný zbohatlík najprv zdemoloval svoje dva automobily totálne na šrot, aby vzápätí hneď na to podpálil i stánok s občerstvením, ale až po neúspešnom vyhľadaní kaviarne The Grotto, pričom namiesto toho, zamieril rovno do Pool Hall, to jest do gulečníkovej herne, kde jej i obávaný gangster, býk Brindle. Projekt momentálne nabral naprosto reálnych kontúr, a to vďaka úplnej náhode, a tak si to tam chce ísť následne aj poriadne vyjasniť, ako sa veci vlastne majú, že čo čert zrovna nechcel, keď po prvotnej spŕške samých nedorozumení s mladou a atraktívnou dievčinou Hope pred vstupnými dverami do Misie, čiže duchovného dcéra, preskočí napokon neuveriteľná iskra vzájomnej náklonnosti medzi týmito dvomi holúbkami, kde by sa vskutku práve teraz hodilo, aby prišlo čo najviac ovečiek na omšu. Ako to zariadiť, keď sa tým povaľačom z herne absolútne nechce ? Jestvuje možnosť vyvolania danej provokácie, od ktorej to vybuchne, až ho bude potom naháňať stádo nahnevaných chlapíkov, od pouličných výtržníkov až po zlodejov šperkov, s policajtmi v pätách, ktorých všetkých sem napokon pekne došikuje. Schyľuje sa totiž aj k rozhodujúcej bitke medzi Býkom a Milionárom, kde vychádza byť víťazom jednoznačne okuliarnatý sympaťák, a asi aj kvôli tomu, sa ostatní rozhodnú prejsť na kresťanskú vieru, to je teda hotový zázrak boží ! Svadba s Nádejou už klope na dvere, len to by ho ale nesmeli namyslení snobi tesne predtým nechať uniesť, aby zmarili túto šťastnú udalosť, pričom títo niekdajší (ne)veriaci, sa potrebujú sami presvedčiť, kde je pravda ? V extrémne podnapitom stave ho pôjdu jednak vyslobodiť z pevnosti Bastily, aby totálne spití, ako dogy, sa trmácali cez mesto v tak šialených pozíciach, že Manners musí hasiť samé požiare s tým spojené, pretože sa zároveň musia včas dostať na jeho veselicu... / Nie je férové, že Harold Lloyd bol v miernom tieni iných velikánov nemej éry, to jest Charlie Chaplin a Buster Keanton, i keď s Frigom má predsa niečo spoločné, a to jedného zo scenáristov legendárnej, mojej extra obľúbenej komédie - The General, kde spolupracoval i Clyde Bruckman, ktorý dokonca sedel aj na režisérskej stoličke. Toto je perfektná zmes vtipných gagov, geniálne koordinovaných nápadov, samých krkolomných pádov, čo je fantastická porcia pre každého nadšenca kinematografie v ešte jeho najlepšej fáze, pred expanziou zvukového filmu. Nadčasový komik, ktorý by nemal byť ani pred ani za, ale rovno s nimi na jednej vlnovej dĺžke ! Vynikajúca filmová práca.

„Flanderský pes” , ktorý nielenže ani nešteká, ba dokonca ani vôbec nehryzie, no i napriek tomu si to odnesie, ako prvý v poradí, a to iba preto, že ženatý, okuliarnatý, tak trochu tiež i pod papučou, zakomplexovaný chlapík, túžiaci po profesorskom titule za mastný úplatok, totiž už viac neznesie intenzívny štekot psa, šíriaci sa z bytového komplexu, kde taktiež i býva. V (nesprávnom) domnení, že sa musí práve jednať iba o túto konkrétnu, prítulnú sučku, ju najprv ukradne aj s obojkom, aby sa jej skrátka rýchlo zbavil, trebárs zhodením zo strechy, či obesením na rúre dolu v kotolni, ale keď sa obidve aktivity míňajú účinkom, tak ju prinajmenšom aspoň zavrie do skrine, čím by mal mať už vari po všetkých starostiach, však ? No, zakrátko na to zistí, že zrovna tento »najlepší priateľ človeka« , nemôže kvôli operácii krku vydávať žiadne zvuky, a tak sa teda ide svižným šprintom pozrieť na to miesto činu, pričom po otvorení veľkej kasne, zisťuje, že je už, bohužiaľ, dávno neskoro, kedy ešte stále nemá vyhraté, keďže ho tam zrovna príde ktosi neohlásený navštíviť, z koho sa vykľuje miestny domovník, ktorý si akurát pripravuje večeru, a la «psí guláš» : „Hm, to musí byť ale riadna delikatesa, ktorú som zatiaľ neokúsil” . Obidvaja sú v podstate úplne rovnakí, lebo majú špinu za ušami, a to ešte pritom nie je definitívny koniec s ich nekalými praktikami. Ďalšou postavou, čo sa zapája do tohto procesu, je asistentka technických služieb, s častými predstavami o (televíznej, 15 minútovej) sláve, ktorá vyhlasuje do rozhlasu rôzne oznamy, napríklad také zmiznutie psa, alebo vám kľudne opečiatkuje letáky s tým istým problémom, ktoré si potom vyvesíte, kam uznáte za vhodné, že je zároveň i strašne nedochvíľna. A čuduj sa svete, všetci sa medzi sebou akosi bizarne prepájajú, a pritom sa ani nepoznajú, ale úvodný "skutok" , ich k sebe postupne pripúta, keď nejedno (ne)milé prekvapenie si na nich chystá, kedy to všetko do seba perfektne zapadá... K celému rozuzleniu síce neskôr predsa príde, ale nedozvedel som sa v ňom to takmer najpodstatnejšie, čo sa stalo s... ? Pokračoval ďalej vo svojich záľubách ? / Rezervy k režisérovmu debutu, by som nejaké zrejme mal, ale na to, že sa jedná o tak intenzívny zážitok, mu ich vskutku prepáčim. Šikovne si poradil so scenárom, pričom sa zbytočne nezaplietol do vlastnej pavučiny, a tak ponúka priam výstižné charaktery jednotlivých postáv, ktoré sa pred mojim zrakom náramne dobre rozprestierali všade po prostredí, kde si väčšinou vystačili iba so sídliskom, ale skúste si teraz i následne predstaviť, ako sa tam dá parádne zorganizovať taká šialená naháňačka, a ste hneď sa vodou. Takéto dobrodružstvo totiž nezažijete ani v bratislavskej Petržke, za to vám ručím !