saladín.

Hrozne, ale HROZNE ma na tom stvalo obrazanie emerickych postupov za kazdu cenu a ich narazanie na kopyto nemeckeho prostredia. Inak od najlepsieho nemeckeho filmu to ma vskutku daleko (to snad ani nema vyznam komentovat), dejovo vachrlate a jedno klise za druhym. Za tri jedine aby sa nezabudlo na Hauerov monolog ktory treba vidiet (ten chlap SALA charizmu) a hlavne POCUT v originale.

Tazka divacka schizofrenia: na jednej strane pathviezdickova tema a silny pribeh, na druhej prilis vela nesikovnosti rozhodenych vsetkymi smermi - od dialogov cez situacie po zbytocnost niektorych postav. Scottov prispevok mozno kvitovat len co do prace s kamerou a strihom - plavne snimanie pokojnych pasazi, nervy cuchajuca usecnost nasobi akciu. Avsak i tu by bolo menej niekedy za viac.

Jednalo by sa o chutny priklad totalneho braku, keby nebolo 1. temy, z ktorej keby sa jej chytili schopny reziser a scenarista by sa dalo nieco vytrieskat, 2. zaujimaveho zjavu Natashi Wightman, ktora tomu dava trochu ludsky dotyk, 3. v ceskom dabingu totalne surealistickych a vpravde sklepovskych hlasok typu "mate ve sve pracovne supertajny vladni telefon" ci "na knihovnika jste neuveritelny idiot". Takto to vdaka uvedenemu dostava iste zvratene kvality, vdaka ktorym sa z toho casom moze stat snad i - kult(ik)?_______ PS Kier s rysavou bradou alias model Barbarossa (v jednej reiteracii) je proste ne-u-ve-ri-telny.

Žeru teenagery. Zn. I s fuseklema.

Voodoo horror z omamne krasneho tropickeho pekla/raja s uzasne zlovestnym budovanim atmosfery postavenej skor na cudzosti prezitkov nez na klasickom sokovani, priepast sa otvori vzdy nahle a necakane a rovnako rychlo znovu zavrie. Funguje prostredie, kamera, herci. 4+. Mimoriadne podareny kusok, jeden z tych na ktore sa clovek pamata i po rokoch akoby ich videl vcera.

Celkom sympaticky pocin natoceny snad s minusovym rozpoctom ktory vsak zvlastne meni polohu spolu s rozpolozenim hlavneho hrdinu: najprv sa od nas vyzaduje pristupit na hru o lahkosti bytia (zelene sny), potom vykyvy s obcasnym zableskom ozajstna (nieco z reality) a napokon vlazne podana strata dostojnosti zo stretu medzi realitou a nezrelostou. Cely sa vsak vedie v nekonfliktnom duchu a netvari sa ako Umenie a tak za prispendleny zaver nikto nikomu hlavu neutrhne. Mierne vtipne momenty: plagatova pantomima Johnnyho Deppa.

Pokus o komediu zalozeny na dejovej, typovej i situacnej exploatacii klasickych slapstickovych grotesiek z nemej ery, ale tie gagy tak nejak nefunguju a recyklacia stale rovnakych situacii (utekame-schovavame sa-uz uz nas objavia-neobjavia-nakoniec objavia-zase utekame) zacne velmi rychlo nudit. 2+

Zaujimavo vystavany, hoci s ohladom na americkeho divaka trochu polopatisticky thriller. Vzhladom na moju zatazenost na vsetko Japonske zaokruhlujem nahor.

Hrozne. Ale takym milenym Arnieovskym sposobom, proste nie desivo, ale tak prijemne klasicky blbe.

Skratka a jednoducho prekombinovane ad absurdum, dobre na pokrutenie zaludka.