saladín.

Vratka, no jakztakz pohromade drziaca formalna konstrukcia zo samych citacii - ok, evokujeme 40ky. Zaroven vsak posobiaca podivne umelo a kasirovane a nepomaha tomu ani prestarnuty Eddie Constantine, staby vsetko muselo byt uz niekde videne. Food for thoughts sa priebezne nahradza hypnozou a kasiruje sa az prilepenou tezou na zaver. Co sa postav tyka nechavaju cloveka chladne, Trier ani nepredstiera ze ho zaujimaju so why should we (care): jeho problemom sa mi javi byt ze nedokaze svoje uzasne kulisy naplnit zivymi ludmi. Zato (zrejme) miluje svoje tezy. Aspon naoko. Protivny neuroticky didaktizmus. Jeden pozoruhodny moment: gradacia napatia v bode "vsetko hori naraz".

Zabavny thriller budiaci vysoke ocakavania. Presne do minuty 1:16. Potom sa sibnutim prutika zmeni na bajneho Urobora a zacne od chvosta pozierat sam seba, az kym - puk - nezostane zhola nicotne nic. Bez Johnnyho Deppa ktory (az do 1:16) ako obvykle spickuje tentoraz bajecne komickou etudou labilneho intelektuala si odcitajte -*.

Ak sa nasilie podava rovnako banalne ako dychanie a krajanie chleba zovsednie aj divakovi, stane sa z neho prosto sucast prostredia. Co neznamena ze tu nie su velmi silne momenty.

Malickov nenuteny styl mi zacina byt coraz viac sympaticky. Rozprava sa obrazom, citove hnutia vyrazmi, vsetko nadherne fotografickym videnim. A nedetsky komentar (i ten typ - na druhy pohlad o storocie starsi, tie oci!) len obcas a len akoby mimochodom trusi krute pravdy. Tento film je ako siroka rieka, ktora plynie a ktoru obcas zatienia kobylky, ale tej rieky sa to nedotkne. Za pat, ale hodne protekcnych. Za obrazy.

V jednoduchosti krasne, v dotyku silne.__________ Ako vidno niektori moji oblubeni uzivatelia dokazu matematicky rozpitvat i poeziu. Bravo.

Francuzske filmy zacinaju byt coraz iracionalnejsie. Posudte sami: je spravne vykonat trest smrti nad zlocincom, ktory je vsak mimo svetskej spravodlivosti (a tym sa fakticky dopustit vrazdy), ak sme k tomu nuteni sprostym citovym vydieranim? Alebo sa tak stavame len nastrojom cudzej pomsty? Kedze o postave Charlotty Rampling sa okrem toho ze naozaj trpi nedozvieme v podstate nic, nemam ani chut tento krc rozdychat. Podobne zahadne zostava i zapojenie inak sympatickych hlodavcov, ktorych spojitost s vlastnym pribehom mi unikla.

Hlupa a mizerna zbytocnost vykradajuca klasiky zanru. Viac ako toto varovanie je strata casu.

Serial ktory vlieva radost do zivota pretoze taka smrst fatalit ktore dopadnu dobre len vynimocne a len v drobnostiach a len ked sa scenarista sem-tam dobre vyspi sa v reali len tak nevidi. Popri mojom oblubenom working class hero Dalzielovi/Dielovi si pac a pusu zasluzi aj titulkovac pretoze teraz uz viem co je to "mysteriozni".

Rozkosne nemecke. Zo zletu manazerov som mal tiez chut vydat primordialny skřek, uz nehovoriac o problemoch so spravne statusovym darcekom. Predstavitelka hlavnej roly je v ramci nemeckych moznosti k sezrani, tak preco na nu Schweiger po cely cas zazera akoby mu zjedla obed? A preco v sedom obleku, ktory si kupil este v Nebeskej brane, malem i spi? A preco je scenar miestami tak komicky chceny? Ako vidno nacrtava film viacero zaujimavych otazok, a preto pod tri jednoducho nie.

O dvoch nadhernych exemplaroch v krasne nasnimanej divocine. Ta zacina a civilizacia prekvapivo rychlo konci tam kde sa zacne zit z momentu na moment. Nic proti instinktu: i z neho si ty okouzlujici, nevinne bestie na zaver pridu pod ruku. Velmi cisty film bez prvoplanovosti, ktoreho presah vyplynie zo sposobu podania a vyberu prostriedkov. To je tiez odpovedou preco tak dobre funguje hoci sa v nom toho zdanlivo prilis nedeje.