Santino7

Dánsky režisér Nicolas Winding Refn sa nám z čista jasna postaral o ďalší nezvyčajný počin. Jeho skoršiu tvorbu po pravde zmapovanú nemám takmer vôbec. Doteraz som mal možnosť vidieť iba dva z jeho filmov – Drive s Ryanom Goslingom z roku 2011, no a teraz tento, z časti životopisnú drámu Bronson o historicky „najdrahšom" britskom väzňovi. Artová žánrovka Drive bol nezvyklý počin, ktorý ste buď milovali alebo zatracovali. Jednoznačne však vo vás zanechal nejaký dojem, odignorovať ho proste nešlo. Bol som zvedavý, či sa takýto pocit dostaví aj pri tomto Refnovom skoršom filme. Podmienky na to boli, vyzeralo to sľubne. Prostredie, v ktorom sa snímok odohrával je mne osobne oveľa bližšie – Veľká Británia v osemdesiatych rokoch je dá sa povedať mojou srdcovkou. K tomu ešte treba pridať skvelého britského herca Toma Hardyho, ktorý opäť dostal úlohu takpovediac šitú na mieru (myslím tým agresívneho psychopata), i keď s drasticky pozmenenou vizážou – na svoju rolu sa musel údajne poriadne pripravovať, pribrať na váhe kvôli natáčaniu vyše 20 kíl hovorí samo za seba... Film sám o sebe bol poňatý veľmi zvláštne, ostatne presne ako by sa od Refna aj dalo očakávať. Nemožno mu teda uprieť snahu o jedinečné filmy s umeleckým podtónom, ktoré si svoje publikum skôr či neskôr dozaista nájdu. I keď podľa mňa by sa tu dalo nájsť zopár nedokonalostí a takzvaných hluchých miest - miestami som sa fakt nudil, tie zdĺhavé melodramatické zábery - "artovky" ?! šli akosi mimo mňa, asi som bezcitné hovado, ťažko povedať. Tak či onak vo mne ešte dodnes rezonuje scéna, v ktorej dozorcovia, sediaci na reproduktoroch hrajúcich hudbu na Bronsonove želanie, čakajú spolu s riaditeľom väznice za dverami na pokyn, kým si ich zavolá dnu do miestnosti Charlie, ktorý zatiaľ „v plnej poľnej" dotvára svoje umelecké dielo (sebavyjadrenie). Také protiprúdové, v podstate rovnaká ako celý film. 65%

Štvordielna miniséria z prostredia Veľkej Británie v rokoch osemdesiatych, resp. deväťdesiatych. Príbeh, ktorý vás prostredníctvom dvoch (viac či menej) "podarených" bratrancov vtiahne do diania v londýnskom podsvetí, kde dominujú násilie, drogy a zločin rôznych podôb. Azda najväčším ťahákom (a lákadlom) celého tohto seriálu je jednoznačne Tom Hardy stvárňujúci horkokrvného kriminálnika Freddieho, ktorý práve vyšiel z väzenia a je pripravený vydobyť si adekvátnu moc a peniaze. Freddie je persónou značne agresívnou a nevypočitateľnou, v priebehu seriálu to u neho plynulo vygraduje pravdepodobne až do polohy psychopata - veď posúďte sami -, no napriek tomu má (svojský) zmysel pre rodinu. Tým nemyslím len pre svoje deti a ženu, ktorú vytrvalo (hoc nie vždy práve šťastne) podvádza, kde sa len dá ale aj pre mladého bratranca Jimmyho (Shaun Evans), ktorého berie pod svoje ochranné krídla a zaúča do zákutí remesla. Štyri diely stopážou rozvrhnuté na 40 až 45 minút nie je zbytočne príliš (ostatne by sa to spojením do jednej kôpky dalo považovať i za trojhodinový samostatný film, prečo nie), vďaka čomu sa pri sledovaní prakticky nemá kedy dostaviť čo i len náznak nudy, nie je tu miesto pre žiadne umelé naťahovanie deja, príbeh je napínavý, pekne plynúci v náležitom tempe. Nutno vyzdvihnúť predovšetkým bravúrne herecké predstavenie Toma Hardyho, ktorému však vcelku dôstojne sekundujú aj ostatní zúčastnení (hoc pochopiteľne sú o nejaký ten kvalitatívny level nižšie, a je to sem-tam i vidieť). Osobne ma zaujal taktiež soundtrack k seriálu, ktorý sa podľa mňa naozaj hodí a vystihuje atmosféru, surovosť a brutalitu, ktorou sa táto britská mini-séria môže právom pýšiť. Najviac sa mi páčil práve onen pilotný diel, do veľkej miery asi preto, že - aspoň z môjho pohľadu -, najlepšie vystihuje onu špinavú atmosféru rokov osemdesiatych so všetkým, čo k tomu patrí. Možno som to vynachválil až príliš, avšak nemohol som si pomôcť - ostatne, posúďte sami. 100%

Nestarnúca vianočná klasika. Ako viac vystihnúť tento film ako týmito slovami? Viem, nájde sa medzi nami kopu takých, čo s týmto tvrdením súhlasiť nebudú a majú na čas Vianoc iných, vlastných favoritov, z dielne či už domácej, alebo zahraničnej produkcie. Avšak mnohí si tento film vychutnávajú rok čo rok, predstavujú svojim deťom príbeh, na ktorom vyrastala ich generácia. V žiadnom prípade si Kevina McCallistera nenechajú ujsť a radi zas a znova sledujú, ako vtipne si dokáže poradiť s hrozbou v podobe dvoch nie zrovna najchytrejších domových lupičov – pričom jedného z nich stvárňuje dobre známy a inokedy často aj drsný Joe Pesci :-)) Veď položte sami sebe otázku, či ste už zabudli na legendárne pasce nachystané pre lupičov alebo na Kevinovu úprimnú ľútosť nad dievčatami v časopisoch, ktoré si na seba nemajú čo obliesť. Čo viac dodať, Sám doma je príjemná nenáročná komédia, ako vyšitá na vianočný čas. Jediná vec, ktorá možno trochu zamrzí - hoci nesúvisí priamo s týmto filmom – je smer, akým sa ďalej uberala kariéra svojho času zlatého chlapca Hollywoodu Macaulaya Culkina. Veľká škoda, asi zostával až príliš často sám doma a napádali ho hlúposti. Môj celkový dojem je však značne subjektívny a ovplyvnený faktom, že pochádzam z generácie, ktorú tento film zasiahol naplno. Je mi jasné, že každá generácia má v tejto kategórii vlastného favorita. Svoje hodnotenie si však neviem odpustiť, prepáčte. 100%

Musím sa priznať, spojenie režisér + (dvorný) herec ma fascinovalo vždy. Páči sa mi tá vzájomná súhra, ktorá je viditeľná a ktorá medzi nimi funguje po rokoch spolupráce na rôznych filmoch. Presne takto zohraní sú Martin Scorsese a Leonardo DiCaprio. Scorsese je nepochybne majster svojho remesla, to nám ostatne dokázal už mnohokrát. Leo sa dokázal presadiť vďaka dobrému výberu filmov a nespornému talentu, ktorý som si začal všímať už od skvelého Basketball Diaries. Keď si k tejto dvojici pridáme ešte mená ako Nicholson, Damon (ktorého síce príliš nemusím, no občas príjemne prekvapí aj on) či Wahlberg, začíname tušiť, že tento film má naozaj vysoké ambície. Keďže som pôvodný Mou gaan dou, z ktorého film vychádza nevidel, nemám to s čím porovnávať. Avšak aj tak musím konštatovať, že som mal z filmu dobrý pocit a záver hodný kvalít režiséra takéhoto kalibru - Scorsese opäť raz (ne)prekvapil a pripravil si pre nás rozuzlenie, aké sa naozaj nečakalo - to už len celé podčiarkol. I keď je pravda, že sa v tom asi držal tej predlohy no... To však nič neuberá na fakte, že film je spravený nadmieru kvalitne a svoje ambície s prehľadom potvrdil, takže maximálna spokojnosť. 100%

Na túto romantickú komédiu som sa chcel pozrieť už dlhšiu dobu. Môže za to fakt, že od kritikov dostala prívlastok nezvyčajná. A taká naozaj bola, čo ma potešilo. Čím bola vlastne nezvyčajná? Bude to asi tým, že nekráčala v zabehnutých šľapajách žánru a dokázala sa vyvarovať zbytočných stupídností a prílišnému hraniu na city diváka, čo sa v takýchto filmoch väčšinou stáva. Dalo by sa povedať, že film je trochu odľahčený, nejde tu o typickú zápletku zoznámenie-idylka-problém-happyend. A za to som rád. Dej je nám dávkovaný zaujímavo, s viacerými skokmi v časovej postupnosti. Točí sa okolo mladého reklamného textára, zaujímajúceho sa o architektúru (ktorej štúdium sa stalo jeho nenaplneným snom), ktorý sa na prvý pohľad bezhlavo zaľúbi do novej kolegyne v práci. A hoci režisér Marc Webb za sebou nemal takmer žiadne skúsenosti (v podstate pred týmto filmom pracoval len na seriáli The Office a niekoľkých hudobných videoklipoch), svojej práce sa zhostil podľa môjho názoru dosť dobre. Čo sa týka hercov, bolo to taktiež fajn, Joseph Gordon-Levitt sa podľa môjho názoru začína zaujímavo typovo rysovať a čaká ho sľubná kariéra, Zooey Deschanel (čo je, ak sa nemýlim, sestra seriálovej „Kosti") taktiež v poriadku. Filmu ako takému nemám čo príliš vytknúť, predsalen ide o film určený skôr na odľahčenie a svoj účel dokáže splniť. 75%

Tento film som "objavil" pár dní dozadu v televízii. Náhodou som naň natrafil pri prepínaní a dal som mu na pár minút šancu. No ako to už občas býva, film ma takmer okamžite zaujal a vtiahol ma do deja. Ide o vojnový film z ruskej dielne, čiže som bol vážne zvedavý, aké to asi môže byť. Mladí neskúsení vojaci absolvujúci tvrdý výcvik a následne nasadenie v Afghanistane - námet je pomerne veľké klišé, no napriek tomu je film poňatý zaujímavo a vyhýba sa niektorým faktorom, na ktoré v minulosti doplatilo viacero vojnových filmov. Tým mám na mysli napríklad prehnané vlastenectvo a patriotizmus alebo napríklad čiernobiele vykreslenie dobrých Rusov a zlých Afgháncov. Absencia riešenia politiky poteší, mierny žart v jednej scéne na politickú situáciu v krajine dokonca vyčarí úsmev na tvári. Aj keď je pri niektorých bojových scénach vidno rozdiel, ktorý môže spôsobiť výška rozpočtu, ide o vec, ktorá sa dá vydržať úplne v poriadku, dokážete sa bez toho zaobísť :-) Dôležitejšie je, že dejová línia je zaujímavá a herecké výkony taktiež zaujali, vďaka čomu nebudete mať problém sa po chvíli zorientovať medzi postavami a fandiť im až do konca. Pre mňa obrovské (pozitívne) prekvapenie. 90%

Mario Puzo patrí medzi spisovateľmi k elite, to musíte uznať. Teda minimálne čo sa týka žánru. Fakt, že patrí k mojim obľúbencom a že taktiež mám rád samotný žáner spôsobil, že som mal pomerne veľké očakávania. Samozrejme, nečakal som, že by to mohlo byť zrovnateľné s klasikou ako Krstný otec, to nie. Ostatne, tomu vopred signalizovali aj značne rozdielne prostriedky na tieto dva projekty. The Last Don sa nemohol spoliehať ani na obrovský rozpočet, ani na celosvetovo známych hercov. Nepriazeň Hollywoodu bola jasná od začiatku, veď v knižnej predlohe je samotný filmový priemysel vyobrazený vo fakt zlom svetle – tieto scény sú však z filmu žiaľ vystrihnuté a tým sme pripravení o niekoľko pomerne zaujímavých dejových liniek o tom, čo sa deje za oponou. Toto sú však všetko veci, bez ktorých by sa dalo ako tak zaobísť. Žiaľ, nedá sa zaobísť bez nadšenia a z toho vyplývajúcej snahy natočiť kvalitný snímok. To by naozaj chýbať nemalo. Čo môžem filmu vytknúť, sú v prvom rade kostrbaté scény so značne prvoplánovými dialógmi medzi postavami. Vec, ktorá v knihe fungovala na výbornú tu jednoducho zlyháva na plnej čiare a pôsobí to komicky. Dialógy sú napísané zle a obsahujú prvky, bez ktorých by sa film mohol kľudne zaobísť. Sú totiž spomenuté iba povrchne, nedostávajú dostatočný priestor ako je tomu v knihe. Ďalšie, čo mi naozaj vadilo bol výber hercov. Nejde o to, že tam neboli známe mená, herci mi k postavám jednoducho nesadli. Môžem spomenúť napríklad nie príliš šťastne obsadenie hlavného hrdinu Cruccifixia De Lenu alebo tiež Atheny Aquitanovej, "najkrajšia žena na svete", ktorá v tomto podaní pripomínala skôr nie príliš peknú a navyše hysterickú zdrogovanú hviezdičku. Ďalej napríklad vykreslenie Dity Tommeyovej, lesbickej režisérky, ktorá tu pripomínala ukričaného chlapíka uväzneného v ženskom tele, bolo to vážne komické – a zlé, alebo tiež Danteho Clericuzia, ktorý tu bol vykreslený ako neskutočný hlupák, čo príliš nesedelo. A čo mi už definitívne dvíhalo tlak, boli pokusy spraviť zo spoločných scén ústrednej dvojice lacný, béčkový a hlavne nevkusný pokus o Titanic. A to sa, k filmu o mafii, prepáčte, vážne nehodí. Najšťastnejšou voľbou nebola ani hudba, ktorá tento film sprevádzala. Darmo, nie každý dokáže navodiť takú atmosféru ako Nino Rota... A keď už som pri tom sprievode, nedá mi to nespomenúť sprievodný komentár, ktorý je tu grátis (bohužiaľ). Viem, že sa to v tomto žánri občas robí, že z času na čas nás nejaká postava sprevádza dejom, lenže tu to vážne pôsobilo ako výklad rozprávky na dobrú noc pre vnúčikov a nie objasnenie samotného veľkého dona (k dokonalej skaze chýbalo už len kde bolo, tam bolo – aj keď možno to bolo iba nepodareným dabingom, kto vie?). Môj celkový dojem z filmu kazí určite aj fakt, že vzhľadom na knihu som mal pomerne veľké očakávania. Tie naplnené rozhodne neboli. Z knihy o tradíciách a spôsoboch významnej mafiánskej rodiny Clericuziovcov, praktikách Hollywoodu a hazardného sveta Las Vegas na pozadí deväťdesiatych rokov sa po prevedení na filmové plátno stal oklieštený, ničím neoslňujúci film. Som toho názoru, že by si to zaslúžilo dôstojnejšie sfilmovanie ako je nám ponúkané v tomto vyše dvojhodinovom snímku. Ak však máte radi filmy z prostredia mafie, prípadne Maria Puza, tak nech sa páči, doplnkový film ako stvorený pre vás. Neradím vám však od toho čakať príliš veľa, mohlo by sa vám to vypomstiť. Hodnotenie hlavne z úcty ku knižnej predlohe: 45%