0verseer

"Quality is remembered long after price is forgotten." Na Ridleyho veľkolepý comeback v roku 2021 som sa  neskutočne tešil. Posledný súboj som mal možnosť vidieť v kine a stálo to za to. Už mesiac na to prichádzal do kín Klan Gucci, ktorý mal ešte hviezdnejšie obsadenie a trailer vyzeral vskutku sľubne. Nakoniec som sa naň (ne)priazňou osudu do kina naň nedostal a vzhliadol ho až s odstupom na HBO Max. A tentokrát som rád, že som ušetril na vstupnom. Dve a pol hodiny nudy, prehrávajúcich hercov a tupých dialógov. Ak sa Ridley snažil túto známu rodinu divákovi z nejakého dôvodu znechutiť, podarilo sa mu to dokonale. Zhruba po hodine som sa musel premáhať, aby som to dopozeral a každá ďalšia minúta bola len utrpením. Taký absolútny nezáujem o osud ktorejkoľvek z postáv ako teraz si pri sledovaní Ridleyho film vážne nepamätám. Čo na tom, že to má nálepku natočené podľa skutočných udalostí? Sklamanie roka 2021.

Oukej, takže odteraz vždy keď sa doktori z Housovho tímu budú vlámať do pacientovho bytu strhnem z hodnotenia jednu * oproti tomu, ktoré by som epizóde inak dal…

Veľmi príjemné prekvapenie. Suicide Squad od Ayera bol tragický film, pokračovanie od Gunna bolo lepšie, ale ani náhodou som z nebol unesený. K Peacemakerovi som tak pristupoval prakticky s nulovými očakávaniami. O to viac som sa bavil, napriek tomu, že šlo o zjavný low-cost projekt. Je to praštené, ale tým správnym spôsobom, napriek absencii hviezdnych mien podarene zahrané a prakticky všetci pôsobia nenuteným dojmom, takže ich postavičky sú netradične autentické a nie patetické. A čo je najdôležitejšie, chémia v rámci tímu tragikomických postavičiek naozaj je. Jednoduchý humor fungoval tentokrát tiež, aj keď som sa zďaleka nesmial na všetkom, asi v každej epizóde sa Gunnovi podarilo ma naozaj rozosmiať. Akcia ušla, snáď prvá séria presvedčila HBO dostatočne na to, aby v prípadnom pokračovaní dostal Gunn väčší budget a mohol to roztočiť ešte viac...

Tak to bol nárez. Naladil som na správnu vlnu a Peacemakera si užívam každou ďalšou epizódou viac a viac. Gunn to tentokrát naplno rozbalil. Invázia započala, prestrih medzi motýľmi a KKK s hudobným podmazom She's a monster bol geniálny.

Zmenili úvodnú znelku, vy parchanti! ;)

Na jednej strane sa majster thrillerov ani tentokrát nezaprel a svoj filmársky kumšt Hitchcock predvádza po drvivú časť filmu. Či ide o stiesňujúce zábery vo väzení alebo prepad manželky do spárov šialenstva, ťaživá atmosféra na diváka dopadá prakticky neustále. Napätie by sa dalo krájať, noirová atmosféra v čiernobielej farbe fantastická. Na druhú stranu mi však výsledný dojem pokazilo priam banálne vyvrcholenie v závere. Na rozdiel od iných Hitchcockových filmov jednoducho chýbal povestný vau moment. Zrejme dôsledok snahy o autenticitu príbehu. Aj napriek výhrade ide však stále o nadmieru podarenú filmarinu.

Podobne ako v o 4 roky staršom filme Mačka na rozpálenej plechovej stene sa stretli Brooks a Paul Newman vo filmovej adaptácii divadelnej hry Tennessee Williamsa. Tentokrát sa ale žiadna veľká sláva nekoná. Dve hodiny sa aj kvôli nie príliš úderným dialógom dosť vlečú. Pokým v Mačke nimi dokázal Brooks strhnúť, tentokrát som bol prakticky celý čas len pasívny pozorovateľ, ktorému bolo totálne jedno čo sa s tou-ktorou postavou stane, len aby to už čo najskôr skončilo. Ústredný trojuholník zanechá len zabudnuteľný dojem. Newman rutina, Geraldine Page nie je Liz Taylor a Shirley Knight to odohrá s prakticky jedným výrazom. A tak zaujmú aspoň správne slizký politik v podaní Boss Finley (Ed Begley), či jeho bokovka Miss Lucy (Madeleine Sherwood). Priemer.

"Eat peace, motherfuckers." Tieto akčnejšie ladené epizódky Peacemakera môžem. Plus k tomu všetkému klapal ešte aj teambonding.

Krimi štandard po francúzsky. Ťaží najmä z charizmy Gabina a Delona, inak je dejovo rozťahaný a okrem záveru chýbajú zapamätateľné scény. Ani atmosféra Francúzskej riviéry v čiernobielej farbe nijako extra nevynikla. Jedenkrát stačilo.

Odtrhnuté z reťaze. V dobrom slova zmysle...