jedna_vrana

Áno, toto všetko o novej Európe plnej iných rás vieme. Nie všetci sme neznášanliví, možno sa skôr bojíme o dedičstvo našich predkov, že "náš" kúsok zeme je nenávratne preč. Riešenie som nevidela, nepočula, nedostala. Konštatovať je málo.

Sci-fi vystihuje predstavy ľudí o vesmíre, a cestovaní v ňom, v dobe, keď bol natočený. Miernu naivitu a efekty, ktoré sa nám môžu dnes zdať úsmevné, prevyšuje ľudskosť príbehu. Pobavil vesmírny večierok s nenapodobiteľnými tanečnými krokmi. Film sa mi zdal takmer nepoznačený režimom, ktorý vládol. Vidíme postavy skvelých hercov, za ktorými zostáva už len trpký pocit nenávratna.

Zaujímavý dokument poskladaný zo zápiskov v denníkoch neznámych ľudí, ktorí zanechali svoj subjektívny pohľad na rok 1933 v Berlíne. A z archívnych záberov. A z archívnych zvukov. O tom, ako jednoducho a neuveriteľne rýchlo sa dostal diabol k moci. Nenávratne, v zmysle – potom už nebol krok späť. Možno by to chcelo trochu dlhšie záverečné zhrnutie, ale spracovanie bolo výborné. Dosť poučné, aby sme to nikdy viac nedopustili? Pochybujem. Niektoré prejavy boli podobné tým, ktoré počúvame od súčasných politikov.

"Zavrite oči. Sústreďte sa na svoj dych. Nadýchnite sa. A vydýchnite. Pri vdychu sa sústreďte na dych, ktorý vchádza do vášho tela. Je to jasné. ... A pri výdychu je vzduch, ktorý z vás vychádza, čierny.“ Podarilo sa vytvoriť temnú atmosféru filmu a príbehu, ktorý sa navyše stal. Obaja hlavní predstavitelia dodali svojim postavám hĺbku, atmosféru a divný pocit. Tak, že prestanete chcieť zistiť, ako sa to stalo. Dokonca vo svojej postave lepšie vynikol Sean Harris. Zahrať divnú, zvrátenú postavu nedokáže hocikto.

Experiment, ktorého dôvody a výsledok ma úprimne dojal. Nepoznala som každého z výtvarníkov, ktorí sa prezentovali a mnohí z nich už od r. 1984 nežijú. Ale myšlienka dať možnosť umelcom vyjadriť sa v neslobodnej dobe do ohraničenej krabičky s rozmermi 15 x 15 x 5 cm ma úprimne oslovila. Symbolika, ktorú myšlienka projektu Josku Skalníka predstavila, je mnohostranná a originálna. Má čo povedať svetu aj v r. 2023.

Hlas: „Si výnimočný. V živote máš zvláštny cieľ. Bol si vyvolený. Ostrov na Teba čaká.“ Nápad nie je zlý, dej sa svižne rozvíja, Ewan a Scarlett sa snažia. Ostrov je jedným z tých filmov, ktoré začínajú sľubne s pútavou prvou hodinou a potom upadnú do banality. Dvaja hrdinovia filmu utečú z komplexu a tu došli nápady... Nepotešili ma momenty, ktoré boli nelogické a akoby nápad vznikol v hlave desaťročného chlapca (už ma nebavia komplexy budov, ktoré je možné zničiť jediným tlačidlom alebo pákou a ďalšie nelogické momenty, nechcem ich bližšie popisovať, prezradila som dosť). Takže tie tri body sú jednoznačne za herecké obsadenie v hlavných aj vedľajších úlohách.

Svižné spracovanie, dobré herecké výkony, pútavé sekvencie... a potom narazíte na medzery v deji a zistíte, že kradnúť v Louvri - je skoro ako ukradnúť horalku v samoške. Trochu milé (vzťah s bývalou manželkou), trochu francúzsky vtipné. Ale asi mi prvá séria stačila.

Čo očakávať od dokumentu, už od prvých sekúnd viete, že to bude prechádzka nádhernými miestami Zeme? S fascinujúcou kamerou a zábermi, ktoré stáli určite nemalú trpezlivosť. Vieme, že v zvieracej ríši sú to samčekovia, ktorí dostali krajšie sfarbenie a spôsobmi, akými sa predvádzajú pri dvorení, by sa mohol inšpirovať nejeden choreograf baletu.

Joe: „Nemyslím si, že je pekné, že sa smeješ. Vidíš, môj mul nemá rád, keď sa ľudia smejú. Má bláznivú predstavu, že sa mu smeješ. Keď sa teraz ospravedlníš, čo viem, že sa chystáš, možno ho presvedčím, že si to naozaj nemyslel vážne.“ Leone obliekol Clintovi pončo, ktoré pôsobí ako ornát. Muž bez mena vchádza do mesta. Jeho zelenooký pohľad je uhrančivý. Cigara mu nedbanlivo visí z kútika úst. Tvári sa, akoby sa ho dianie netýkalo, ale nespravodlivosť nestrpí. Krásne, pozrieť si film po rokoch a pripomenúť si, kde spaghetti western začínal.

Veronica: „Čo sa nám stalo, Richard?“ Richard: „Čo sa nám stalo? Život.“ Johny Depp, ako mu to pristane, miestami sa zdalo, že úloha je napísaná priamo pre neho. Možno to bol môj pocit, a teda len môj problém, že som takýto príbeh už predtým videla. Niektoré momenty boli dojímavé, naopak netradičné formy Richardových vyučovacích metód vyčarili úsmev. Dobrý film.