jedna_vrana

Čo je veľa, to je veľa. Táto úloha starnúcemu Funesovi nesvedčala. Paródia postavená na kapustnej polievke a mimozemšťanovi, toto už bolo uletené cez veľmi hrubú čiaru. V čase, keď sa ľudia v kinách bavili na Súboji Titanov či Excalibre, francúzski autori stratili paru a na slávu predošlých Funesových výborných filmov sa nedotiahli.

Priznávam nie úplne objektívne hodnotenie filmu videného v kine – s davom som sa zasmiala a aj slza mi vyhŕkla. Možno nevznikol film na Oscara, ale mladému režisérovi držím dlho palce, aby sa mu na jeho ceste darilo a teším sa z každého jeho úspechu. Nadchlo ma, koľko pozitívnych posolstiev som dostala – súdržnosť rodiny, porozumenie, odpúšťanie a odpustenie, humor postáv i záverečný povzdych Daniela Varchala: „Konečne máme republiku.“ Dobre pôsobila aj hudba k filmu. Som vďačná, že takéto filmy na našom území vznikajú, snáď prispejú k tomu, že doba neslobody sa už nikdy nevráti. Niektorí stále s láskou a nostalgiou spomínajú na socializmus, asi netrpeli prenasledovaním jeho pajácov.

Dahlov emotívny príbeh je o nevinnosti vs. krutosti zasadený do Andersonových krásnych kulís. Rupert Friend ako rozprávač sa osvedčil. Rozprávanie má takú silu, že chvíľami pôsobí skôr ako listovanie stránkami obrázkovej knihy než ako film. Andersonov štýl je jedinečný a príbeh vás obohatí aj pri opätovnom pozretí, lebo objavíte nuansy, ktoré vám predtým unikli.

Trvalo mi dlho, kým som strávila túto filmovú potravu a dokázala sa ujednotiť sama so sebou, že zostávam pri pôvodnom hodnotení. Bolo to ako s kvalitným guľášom – recept na prípravu bol originálny (časové rozvrstvenie do štyroch rovín bolo zaujímavé a na začiatku prekvapivé, nahá mŕtvola s prestreleným okom vytvorila napätie a očakávanie, čo z pokrmu vzíde). Ingrediencie na prípravu boli kvalitné (od kulís až po výber väčšiny hercov a prostredia). Doba varenia diváka bola pridlhá (napätie po prvých dieloch akosi začalo opadať). Asi ten guľáš nemiešali správnym smerom alebo im prihorela cibuľa? Iritovali ma homosexuálne a multikulturálne nasilu onálepkované postavy, akoby sa očakávalo, že divák o toto stojí. Očakávala som viac detektívneho pátrania a menej mysterióznosti.

„Káva je tady zásadní věc. Je to druhý největší producent kávy na světě, po Brazílii. Když si dáte pravou vietnamskou kávu, dostanete šálek s kovovou věcičkou na vrchu zvanou phin. Tma je mletá káva, která se přelije horkou vodou. Pomaličku, pomalu kape do skleničky.“ Američan vo Vietname. Hm. Predtým Francúzi. Hm. Phila privíta úžasná vietnamská rodina, potom stretnutie v parku - vtáčia spevácka škola, Phil na hodine angličtiny u štvrtákov. Krásni, usmievaví ľudia. Práve som sa zamilovala do Vietnamu.

Phil na vás môže pôsobiť všelijako - nemotorne, jeho grimasy vás môžu rozčuľovať, ale vďaka nemu máte chuť navštíviť Thajsko a nechať ho zapôsobiť na vaše chuťové poháriky. Tento dokument mi veľmi pripomína našu reláciu Cestou necestou. „Tak jaké je Thajsko? Sladké, kořeněné, slané, kyselé a pikantní. Někdy brilantně všechno v jednou soustu.“

Woods: „Mluvil jako George Barling, když ho střelili do břicha a on opřený o bednu mumlal něco o japonském pilotovi týmž namáhavým pološeptem jako teď Harry. George Barling se pak zlomil v pase... a zemřel.“ (Vám to meno niečo hovorí? Internet tvrdí, že pod takýmto menom existoval veterán I. sv. vojny). Poison vás môže otráviť alebo aj nie. Benedict Cumberbatch, Dev Patel a Ben Kingsley dostali za úlohu vystihnúť Wesov pohľad na svet, čo sa im podarilo.

„Krysy maj za ušima. Kdo je chce chytat, musí je znát.“ Wesa Andersona buď prijmete alebo sa po čase jeho štýlom filmovania presýtite. Kontrasty: komiks (leporelo?) či poviedka - vraj si Wes špeciálne vyberá aj font, ktorý vo filmoch použije a práve tu som si to všimla, dráma – komédia, výrazné farby – pastelové tóny, ostré hudobné tóny a dialógy ako guľometná paľba, že ledva stačíte zachytávať dej. Páčila sa mi každá veta, toľko skrytých významov! Všetci traja herci si kraťas užívali a zahrali ho s kamennou tvárou. Tieto poviedky 2023 ma začali veľmi baviť. Pocit? Netreba seba samého brať až tak vážne.

Ak je vesmír vaša obľúbená téma a radi si počas teplých večerných nocí len tak ľahnete a podľahnete čaru hviezdnej oblohy, tento seriál vás poteší. Uvedomíte si, že ľudia takto pozorovali oblohu už pred tisíckami rokov. Už len prítomnosť pána Jiřího Grygara! Má schopnosť vysvetľovať zložité veci jednoducho. (Vďaka nemu som sa pred časom dozvedela o udeľovaní cien „Bludný balvan“ v Čechách.) Krátkych 26 minút, veľa informácií o astronómoch v našich končinách. Napr.: za vlády Rudolfa II. bola Praha hlavným svetovým mestom astronómie.

Newyorský taxikár: “Hej, toto je taxík, nie synagóga!“ Bláznivý Luis de Funes vo svojej typickej úlohe – veľa mimiky, ešte viac kriku, absurdných scén. Nezabudnuteľný tanec pri bar mitzvah, prestrelka v továrni na žuvačky. Zábavné, ale trochu infantilné. Pointa? Náboženské predsudky.