jedna_vrana

„Já si po mytí zubů i vykloktám. Dávám lavor do vany, abych neplýtval vodou a myji si obličej - zase 7-krát: 3-krát horkou vodou, s omytím uší mokrými konečky prstů a 4x studenou vodou, také s mytím uší. Pak si na záchodě čtu anglicky, stejně se jí nikdy nenaučím. A zkouším sám formulovat věty. Zadek si utírám tak dlouho, až je papír čistý. Někdy - jen velmi zřídka - jen 4-krát. Většinou 7, 13 nebo dokonce 21-krát. Někdy spotřebuji i půl rolky, než jsem hotov. Umývám se 7x: zadek 3x, sedíce na kraji vany, pak vestoje, 4-krát v rozkroku a šulína. To dělá 7.“ Deň v živote nahnevaného muža s celoživotnými výčitkami a nenaplnenosťou lásky. Je to satira, miestami dotiahnutá do extrému. Film netvorí len plochý humor - ako sú vulgárnosti a správanie hlavného hrdinu, ale obsahuje hlbokú sociálnu kritiku (ako napríklad scény z tretieho sveta alebo poukazovanie na to, ako sa k sebe správajú susedia, či všeobecne, ako sa ľudia rozprávajú). Hlavný hrdina sa javí ako čudák, k jeho nenormálnosti ho ale ženie správanie spoločnosti.

Ešteže to malo len päť dielov! Nedalo sa na to pozerať. Nie kvôli nekvalitnej filmárskej robote, ale kvôli obsahu. Mohol to byť slušný celovečerný film. Takto to bolo pre mňa neúnosne rozťahané a tú tretiu hviezdičku som dala až na konci. Keď sa vyjasnilo, ako to celé bolo. Nesympatické a problematické geto, ktoré sa nachádza v civilizovanom Švédsku. Chýbalo mi posolstvo – chceli ukázať odpudivú stránku kriminality švédskej mládeže, obraz drsnej reality, ako druhá generácia imigrantov riadi predmestia a využíva neplnoleté deti na špinavú prácu, aby sa vyhli spravodlivosti? Alebo neschopnosť polície a sociálnych inštitúcií konať?

Prvé tri diely seriálu ma veľmi nevtiahli do deja. Keď som sa však k nemu vrátila po druhý krát, neoľutovala som, že som mu dala ešte šancu. Postupne som prestala prežívať veci, ktoré ma rozčuľovali. Musela som si najmä v prvej sérii zvykať na postavu Boba a Kim. Mala som problém uveriť, že majú tvoriť pár, boli chladní a nepôsobili uveriteľne. Potom však nastal moment, že som na ich hru pristúpila a keď sa na scéne objavil Ferry a Danielle, seriál si získal moju pozornosť. Niekoľkokrát som sa pristihla pri úprimnom smiechu. Po ukončení tretej série (snáď až na úplné vyvrcholenie, ktoré zaváňalo premeriavaním veľkosti dvoch kohútov na smetisku), som spokojne mľaskala. Postavy Boba, Ferryho a Danielle boli pre mňa z celého seriálu nakoniec najlepšie obsadené a stvárnené. Séria 1: Kim: „Někdy mi přijde, že tohle je naše tajná identita. Že předstíráme, že sme normální lidi. A že nám to jde hůř a hůř.  Já s tím končím.“ Séria 2: Steve (Bob): „Zapněte si pás.“ Victor Bilzarian: „Jsem Armén. Na pásy kašleme.“ S: „Belgičané ne.“ V. B.: „Vážně? Takže únos, vydíraní, napadení... To je v pořádku. Ale bezpečnostní pás, to už je přes čáru.“ Séria 3: Ferry: „Měl by ses postarat o toho malýho. Doufám, že tentokrát budeš dobrej táta.“