jedna_vrana

Film o prísne tajnom stretnutí a záznam o ňom nemal nikdy uzrieť svetlo sveta. Lenže zázračne sa zachovala kópia zápisnice a vďaka tomu sme sa mohli divácky zúčastniť tohto obludného stretnutia. Možno film nie je úchvatný svojim obsadením a prevedením, ale hlboko sa dotkne každého, kto sa zamýšľa, ako sa to zverstvo mohlo stať? Ako to svet mohol dopustiť? Kam sa podela ľudskosť? Videla som, ale nerozumiem.

Koľko podobných filmov o cestovaní časom som videla? Veľa. Filmov o tom, že sa ráno prebudíte – a je včera. Prečo ma tento taliansky produkt donútil dať mu vysoké hodnotenie? Je totiž v konečnom dôsledku mimoriadne sympatický. Uvedomíte si, že život je krátky a film je napísaný síce jednoduchým, ale pútavým príbehom. Kam sa tak ponáhľame a prečo si nedokážeme užívať krásu každého dňa? Tak si ho pozrite. Síce neodstanete filozofické odpovede, ale možno sa na moment zastavíte. Čas je vlastne to jediné, čo v živote máme.

Neil: „Nedovoľte, aby ste sa pripútali k niečomu, čo nie ste ochotní opustiť do 30 sekúnd, ak bude za rohom horúco.“ Dlhý film, ale jeden z tých, pri ktorých zabudnete vnímať čas, pohltí vás a vypnete dianie okolo vás. Obom hlavným hrdinom bol poskytnutý vynikajúci part, dokázali svoje postavy zahrať brilantne a vzájomne si umožnili vyniknúť. Ich postavy sú vlastne podobné – obidvaja svoje „remeslo“ kladú na prvé miesto, obidvaja tým oberajú blízkych o  pozornosť a zodpovedajú tomu ich partnerské vzťahy. Vedľajšie postavy boli hviezdne obsadené, hercami na svojom vrchole (Val Kilmer, Dan Trejo  - mimochodom vo filme má rovnaké meno - Trejo), či tými, ktorí sa blysli až neskôr (Natalie Portman). Film mi pripadal ako olejomaľba namaľovaná alla prima – v modrých odtieňoch ulíc Los Angeles.

Stála pred kamerou už ako šesťročná. Často po boku najznámejších hercov 70-tych rokov. Podpísalo sa to naj jej ďalšom živote. Zakotvila v Prahe, kde si mohla užívať o niečo väčšiu anonymitu, ako na Slovensku. Tu sa snaží vyliečiť zo svojich osobných aj profesionálnych rán. Byť detskou hviezdou je príjemné, ale ťažké prejsť do úspešného alebo aspoň bezproblémového dospelého veku.

V roku 1983 ukončila činnosť uhoľná elektráreň Battersea. Odvtedy stavba chátrala, pohľad na ňu bol žalostný. Pravdupovediac, obrysy tejto stavby som si pri návšteve Londýna nevšimla. Jej budúcnosť bola veľmi neistá, lebo developeri predstavovali veľmi rôznorodé možnosti jej prestavby, ale bez reálnych krokov. Tento dokument ma zaujal, poukazuje na všetky možné (aj nemožné) technologické nástrahy, ktoré čakali na staviteľov pri finálnej rekonštrukcii v nedávnych rokoch. Fascinujúce.

Šejnoha: „Dobrým spisovatelům se stává, že se jim postavy takzvaně vymknou a začnou si jednat po svém. Ale pozor! To není chyba, to je požehnání. Čili, teď přišla vaše chvíle.“ Mário: „Co by jsme měli asi tak sami dělat?“ Šejnoha: „Co chcete. To je to právě ono. Vy jednejte a já pohlídám pravopis.“  Poviedky od Zdeňka Svěráka ma bavili. Zmes humoru a vážnych životných situácií, v ktorých vystupuje Karel Šejnoha ako pomyselný životný poradca, pričom on sám je autorom ich životných osudov. Zamýšľanie sa nad konečnosťou života asi súvisí s vekom Zdeňka Svěráka, ale on sa na život díva cez svoju optiku – mierne čierno humornú.

Najprv som filmu uštedrila „len“ štyri hviezdičky.  Vážení priatelia, nekameňujte ma, ja som Leonardov antifanúšik. Ani neviem, ako sa vo mne antipatia voči jeho hereckým výkonom takto vyhrotila, jednoducho ma jeho tvár nebaví. (Čím je starší, tým viac mi výzorom pripomína nášho premiéra Fica.) Pardón. Ale k filmu. Je postavený na reálnych udalostiach, o ktorých som nevedela, ale... Ak vo vás film zanechá takéto silné emócie, musíte skonštatovať, že bol vynikajúci. Film, o ktorom premýšľate ešte niekoľko dní po tom, ako ste ho videli. Neprekážala ani stopáž, Scorcese chcel toho povedať divákom veľa. Niektorí herci vo vedľajších úlohách si zaslúžia ocenenie, či už Oscarom alebo len podobne dobré recenzie, ako táto moja. Učebnice dejepisu by mali obsahovať state aj o takýchto príbehoch, ktoré nezapadajú do dobrého obrazu o svete, lipnúcom na zisku.

Ak má byť humor a v podstate celý dej príbehu založený na osudovej udalosti pred supermarketom, kde si dvaja rozčúlení a frustrovaní vodiči ukazujú prostredník, fajn. Lenže toto dielo je postavené na snahe obidvoch strán, čo najnápaditejšie sa druhej strane pomstiť. O nič iné sa príbeh nesnaží a nepredstiera. Ich spoločenské postavenie je rôzne, ale pohnútky rovnaké. Vedľajšie dejové línie sú nepodstatné. A posolstvo filmu "hoď po ňom kameňom "  ma rozčuľovalo a neprinieslo uspokojenie ani v závere.

Sean: „V skutočnosti sme stále jedenásťroční chlapci zavretí v pivnici a predstavujeme si, aký by bol náš život, keby sme utiekli.“ Tento príbeh je tragický od prvej minúty a vy to od prvej minúty silno vnímate. Pred dvadsiatimi rokmi sú chlapci Jimmy, Sean a Dave kamaráti, ktorí hrajú na ulici hokej. Davea unesú dvaja muži, sexuálne ho zneužívajú, ale po štyroch dňoch utečie. V súčasnosti každý z nich má vlastný život. Film je založený na hereckých výkonoch a psychológii hlavných postáv a hlavní hrdinovia dostanú príležitosť vyniknúť. Dej je ponurý a smeruje ku zrejmej katastrofe v snahe vyriešiť vraždu Katie, Jimmyho dcéry. Mystic River je temný film s kontroverzným rozuzlením. Je majstrovsky zrežírovaný, zahraný, zostrihaný, nasvietený a skomponovaný. Ide o realistickú drámu, ktorá na divákov emocionálne zapôsobí rôznym spôsobom - možno si poplačete, možno sa nahneváte na niektorú postavu a asi vám bude pripadať depresívna. Eastwood tejto románovej adaptácii uštedril kombináciu drsnosti a ľudskosti a vytvoril priestor pre drámu, ktorú vynikajúco stvárnili hlavní predstavitelia, predovšetkým Penn, zápasiac s výčitkami, obvineniami, pomstou, zmierením a ďalšími pocitmi.

Píš sa rok 1985 a atmosféra doby je na filmovom plátne uveriteľná. Miniséria s veľkým potenciálom, ale zavádzajúcou informáciou. Ten červený telefón má minimálny vplyv na dejovú líniu. Vďaka nemu som čakala niečo v štýle Twin Peaks alebo Stranger Things. Aj napriek mätúcej informácii ma tento austrálsky výtvor oslovil, najmä tie časti, keď je Eli ešte malý chlapec. Poteší aj postava Eliho brata, Gusa. Príbeh je vystavaný dobre - narušené rodinné vzťahy, kriminálne pozadie príbehu je pútavé. Postava Hallidaya dala príbehu ďalší rozmer, ako vzor dospeláckeho kamaráta, ktorý dieťaťu ukazuje svet, zaujala. Nakoniec som prijala aj dospievajúceho Eliho. Oceňujem výborný hudobný podmaz.