jedna_vrana

Filmy zo Slovenska, ktoré ma oslovili, pobavili, zaujali, by sa dali rýchlo spočítať. Od filmu Invalid som ako divák dostala viac, ako som čakala. Atmosféra 90-tych rokov, ktorú si moja generácia dobre pamätá a bola ukázaná väčšinou vo filmoch, ktoré sa zaoberajú politickým pozadím a mafiánskymi praktikami. Tu je opísaná tak, ako si ju vybavujeme – autentické hudobné skladby, videopožičovne, šuštiakoví mafiáni a všemocní strýkovia s konexiami. Celkom nekorektne sa v Invalidovi navážajú do „cigánskej“ otázky, ako ju nazval sám predstaviteľ Gaba – Zdeněk Godla. Ale je to ten tip humoru, ktorý občas hladká. Napr. výchovné metódy Gabovej sestry Aničky: „Ten dekel pôjdete vrátiť! A všetci traja ste bez večere!“ „Však je tma.“ „Vieš kde je tma? Vieš kde je tma? V base!“ Niekomu by mohol prekážať slovník postáv, ale tu to pôsobí autenticky a neprehnane. Zdeňek, Gregor aj obsadenie vedľajších postáv je podarené. Dej je vystavený tak, že odsýpa až príliš rýchlo. Myslím, že sme dostali film, ktorého hlášky budú o chvíľu ľudovieť, ako za starých čias. Takže my predsa dokážeme natočiť komédiu? P.S. Všimli ste si narážku na Švejka?

Na tomto filme mi silno prekážali dve veci. Miloš Kopecký pôsobil ako šašo, bol ukričaný a chaotický. Mám ho oveľa radšej v jeho neskorších úlohách, aj komédiách, kde už bol vyzretejší herec. (Ako som sa dočítala, toto bola jeho prvá hlavná úloha a asi sa v nej chcel poriadne predviesť.) Druhý fakt je predstava budúcnosti – rok 508 po Sputniku vyzeral ako komunistický raj. Aj to má logické vysvetlenie, inak by súdruhovia v roku 1961 tento film nedovolili. Zhrnuté – nebavila som sa.

Film o odvahe, slobode slova, skorumpovanosti a hlavne o tom, ako pravda málo zaváži, ak je zomletá ideológiou a nedostatkom úcty k životu jednotlivca – malého bezvýznamného človeka, ktorý sa pokúša brániť klamstvám tohto sveta. Film by mohol byť paralelou ku mnohým ďalším známym aj neznámym príbehom, ktoré by mohli písať ľudia a mnoho nespravodlivostí sa deje aj v našich končinách. Nielen v afrických, vojnou zmietaných diktatúrach, do ktorých poriadne nevidíme a za ktorými sa naozaj môžu ukrývať záujmy demokratických krajín. Veď ide o zisky, nemalé zisky. Gustaf Skarsgård a Matias Varela boli vo svojich úlohách uveriteľní.

Jack Kowalski, otec: „Rodina se buduje s láskou. S upřímností. S důvěrou. Jako rodič ese snažíme dát svým dětem maximum. Všechno děláme pro ně. A to sme s Beatou dělali.“ Neuveriteľný príbeh, celý čas som si kládla otázku, čo z toho štát má, že odoberá deti rodičom? Asi som našla odpoveď. Systém sociálnej starostlivosti nezastrešuje v tomto prípade štát, ale súkromná organizácia. A ona je za svoju činnosť platená. Pri počúvaní výpovedí Sally Smith som sa pýtala sama seba, či dokument nie je fikcia a nebol sfilmovaný podľa knihy Johna Grishama: Misery nechce zomrieť. Hodila by sa do nejakého hororu! Každý rodič si kládol otázku: Prečo?

Watson: (pohoršený bučaním na princa z Walesu v divadelnej sále) „Je to strašná hanba!“ Holmes: „Naopak. Dávam prednosť zlým mravom v divadle pred aktívnym násilím na ulici.“ Príbeh Jacka Rozparovača je notoricky známy, v tomto prípade je obzvlášnením filmu postava Holmesa, ktorej sa výborne zhostil Christopher Plummer. Prostredie Londýna je správne desivé, hmlisté, zákutia plné krčiem a prostitútok vystihujú atmosféru. Mínusom pre mňa boli dialógy, bolo to rýchle a strácala som sa v známom deji.

Je ťažké vyjadriť slovami pocity – ste na hrane niečoho, čo by sa dalo nazvať aj limonádou, na druhej strane je to film, ktorý vo vás vzbudí silné emócie. Všetky postavy majú rôznofarebný charakter, či už hlavný hrdina Niklas, jeho mama, spolužiak Peter. Dokonca nastane chvíľa, keď súcitíte s Annelle. Mladý Gustaf Skarsgård sa zhostil svojej úlohy sympaticky a vlastne vďaka výkonu hercov tento bizarný nápad nepôsobí gýčovo. Prosím vás, kto prekladal názov do češtiny? Mal by prestať používať autokorektor jazyka. Hrozné.

„Je to hranice bolesti a utrpení, která dělí chlapce od mužů.“ Našťastie som poznala len základné fakty zo života Emila Zátopka. Ale aj to málo, čo som vedela, sa celkom nezhodovalo s videným (napr. fakt, že Dana nemohla mať deti). Objektívne by si tento film teda vysoké hodnotenie nezaslúžil, možno aj kvôli postojom Zátopka, ktoré sa dajú najjednoduchšie opísať slovom nesympatické. Ale rozhodla som sa hodnotiť len videné. A za to – klobúk dole. Václav Neužil sa predviedol a je zrejmé, že svoju postavu poctivo naštudoval a pred kamerou sa Emilom skutočne stal. Asi najlepší herecký výkon, v akom som ho doposiaľ videla.

Diel „Joan je hrozná“ obsahuje mnoho narážok na aktuálne témy. Je vtipné, že sa do nich nechal zatiahnuť aj somotný Netflix, hoci služba sa tu volá "Streamberry", nenechá vás na omyle, kam poukazuje. Asi aj toto je forma reklamy. Film nás upozorňuje na javy, s ktorými sa stretávame - niekedy len bezmyšlienkovito klikáme na odkazy „súhlasím s podmienkami“, lebo sa nám ich nechce čítať. Bojujeme s faktami a absurditami – čo je dnes ešte pravda z obrovskej masy zverejňovaného obsahu? Ako sa z toho nezblázniť a ako si vytriediť pravdivé a podstatné? Koľko z môjho súkromia sa dá pospájať, verejne dohľadať a mohlo by mi to ublížiť? Poučenie: Ani exkrementy ich nedokážu zastaviť! Pobavilo, že sa na film nechala nahovoriť aj Salma Hayek  (dokázala si uťahovať zo seba, aj z kamarátky Cate Blanchet).

Nevadí, že sa tvorcovia tentokrát chceli priblížiť skôr k hororovému zážitku. Lenže vzniklo niečo nudné, prehnané až chaotické, napätie rozložené do posledných desiatich minút a vôbec - pre mňa trápny námet... vôbec ma nedokázali presvedčiť. Pobavili ma zábery z Česka, to fakt? Mohli natočiť rovno na arizonskej púšti. Ale nad tým si okrem Čechov a Slovákov asi nikto neláme hlavu.

Síce nešlo o žáner scifi, ale o fantazijnú estrádu. Už vo chvíli, keď sa démon premenil na  Bobbyho Farrella z Boney M, som sa začala baviť. A ak sa počas filmu niekoľkokrát hlasno smejeme celá rodina, odpúšťam mu všetky iné nedostatky. Pre mňa toto bol najlepší diel 6-tej série. Jednoducho čierna komédia, aspoň v tom zostali tvorcovia verní titulu „BLACK“.